štvrtok, 4. mája 2017

Prečo ľudia nechodia protestovať?


Táto otázka mi lieta hlavou už dlhšie. Najjednoduchšie odpovede sú, že to ľudí nezaujíma, že sú proti myšlienke protestu, že si nemyslia, že protest niečo dosiahne alebo sú jednoducho leniví. Poďme sa postupne pozrieť na tieto dôvody.

Ak niekoho nezaujíma daná téma, ťažko s tým niečo urobiť. Ale nie je to nemožné. V mojom okolí som mal kopu ľudí, ktorí sa nezaujímali o politiku a veci verejné. Ale zaujímali sa o pitie piva, čo je zhodou okolností aj môj koníček. A tak sme spolu chodili na pivo, a ja som im rozprával o veciach verejných a ako ovplyvňujú ich životy. Takmer všetci sa časom začali sami zaujímať o svet okolo, čítať noviny a dnes ma sami volajú na protesty.

Ak ste proti myšlienke protestu, je to ešte horšie. Tiež by som napríklad nešiel na protest proti povinnému očkovaniu. A ťažko by ma niekto presvedčil, že takýto protest je za dobrú myšlienku - aj keď to nevylučujem. Keď však bol posledný Veľký protikorupčný pochod, vyrojila sa kopa ľudí, čo nesúhlasila s jeho myšlienkou, ktorá bola - prekvapivo - boj proti korupcii. Naozaj? Korupcie máme plné zuby, ale nezaujíma nás boj proti nej? Jasné, veľa týchto ľudí si myslelo, že ide o štátny prevrat, ale dosť z nich napríklad len vadilo, že je to (veľmi chabo a nepriamo) líznuté jednou Sorošovou mimovládkou.

Nechápem ale, že ak vám vadí korupcia, odmietnete voči nej vystúpiť len preto, že by to mohol organizovať niekto s kým nesúhlasíte. Ja napríklad nemusím Matoviča, ale na jeho protesty som chodil. Tu niekde by som čakal otázku, či by som teda išiel na Kotlebov protest proti korupcii. A odpoveď je nie. Že si seriem do huby? Nemyslím si. Kotlebov protikorupčný pochod by sa totiž radil k tým, kde by som mal problém so samotnou myšlienkou protestu. 

Zatiaľ čo Veľký protikorupčný pochod mal jasne stanovené podmienky - odstúpenie Kaliňáka, Gašpara a Kováčika, vyšetrenie káuz Bašternák a Gorila - a to všetko demokratickou a právnou cestou, kotlebovský pochod by mal zrejme ako hlavné myšlienky odstránenie demokracie a vešanie ľudí na základe kolektívnej viny. A to je niečo úplne iné.

Ďalšia vec, prečo ľudia nechodia na protesty - nemyslia si, že protest niečo dosiahne. Mohol by som hneď spomenúť, že protesty pri kauze CT viedli k odstúpeniu Pašku, ale to by ste mi mohli namietať, že bolo viac protestov, ktoré neviedli k ničomu ako tých, ktoré mali nejaký výsledok.

Ja si tu teda trochu pomôžem psychológiou a logickými klamami. Konkrétne sa môžme pozrieť na kauzalitu. Ľudia často používajú zlú argumentáciu v štýle "Dala som zaočkovať svoje dieťa a o dva týždne mu diagnostikovali autizmus", kedy nesprávne priraďujú kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom. Takáto chyba sa robí ľahko, lebo sme na ňu evolučne nastavený - ak sa stane jedna vec a následne za ňou iná, máme tendenciu prisudzovať im kauzálny vzťah. Aj keď tam žiaden nemusí byť.

Tu sa však často zabúda na to, že kauzalita nemusí byť okamžitá alebo priama, alebo že nemusí byť len medzi dvoma javmi. Kauzalita môže viesť cez niekoľko medzičlánkov, kedy udalosť A spôsobí udalosť B, tá udalosť C a tak ďalej, až sa stane udalosť Z. Také domino. Prvá kocka nezhodí tú poslednú, ale je to ona, ktorá spôsobila celú reťaz udalostí. A tu je ten háčik. Takéto reťaze udalostí môžu trvať dlhé obdobie, a vtedy ľudská schopnosť prisudzovať veciam kauzalitu stráca svoju silu, pretože si intuitívne nevime spojiť dve nepriame udalosti, ktoré sa odohrali niekoľko mesiacov alebo rokov od seba.

Naspäť teda k dôvodu neprotestovať - nejdem, lebo sa nič nestane. Moja odpoveď je, že vždy sa niečo stane, ale často to trvá veľmi dlhý čas a ťažko sa hľadá priama kauzalita. Jeden protest môže vystrašiť vládu, aby reagovala zo dňa na deň ale nemusí. Môže však nepriamo povzbudiť kopu iných ľudí, ktorí možno cítili, že tu už nie je nikto, kto by sa postavil za správnu vec, aby sa aj oni ozvali. Alebo môže dať motiváciu niekomu čestnejšiemu založiť stranu a osloviť ľudí, ktorí vyjdu do ulíc. Alebo ... môže sa stať kopa vecí, ktoré neviete predpovedať, a z ktorých väčšina bude pozitívna, ak má protest správnu myšlienku.

Posledná vec, lenivosť. Tiež som bol pár rokov dozadu leniví ísť na protesty. Ale zmenilo sa to, a teraz ak môžem, idem na každý, ktorý ma svojou myšlienkou oslovuje. Zistil som totiž, že prísť na protest je tá najjednoduchšia vec. Dohodnete sa s jedným alebo viac kamošmi a postavíte sa na námestie na asi jednu hodinu. To je všetko. Môžete sa tam rozprávať, alebo si čítať knižku, alebo si dať slúchadlá a počúvať hudbu. Nemusíte skandovať, vykrikovať, vyskakovať, stačí, že tam ste. 

Neviem ako vy, ale ja veľmi rád obetujem hodinu týždenne, aby som sa mal v budúcnosti lepšie. A keďže ten čas využijem aj tak na stretnutie kamošov alebo čítanie knižky, v podstate o žiaden čas ani neprichádzam.

Tak čo, prídete na najbližší protest proti veci čo vás serie alebo za vec čo podporujete, alebo sa naďalej budete vyhovárať?

Ja napríklad najbližšie idem sem. Ak sa teda neuskutoční niečo skôr.
pošli na vybrali.sme.sk