piatok, 26. mája 2017

NTECast #11 - S Matem o práci konzultanta, kultúrnych rozdieloch a korupcii

Čo obnáša práca IT konzultanta? Čo majú ľudia vo svete spoločné? Ako sa prejavuje korupcia pri štátnych projektoch? Pripraví vás FIIT na život konzultanta? O tomto a o mnohom ďalšom sa bavíme s Matem Fejesom, konzultantom slovenskej firmy Innovatrics


štvrtok, 4. mája 2017

Prečo ľudia nechodia protestovať?


Táto otázka mi lieta hlavou už dlhšie. Najjednoduchšie odpovede sú, že to ľudí nezaujíma, že sú proti myšlienke protestu, že si nemyslia, že protest niečo dosiahne alebo sú jednoducho leniví. Poďme sa postupne pozrieť na tieto dôvody.

Ak niekoho nezaujíma daná téma, ťažko s tým niečo urobiť. Ale nie je to nemožné. V mojom okolí som mal kopu ľudí, ktorí sa nezaujímali o politiku a veci verejné. Ale zaujímali sa o pitie piva, čo je zhodou okolností aj môj koníček. A tak sme spolu chodili na pivo, a ja som im rozprával o veciach verejných a ako ovplyvňujú ich životy. Takmer všetci sa časom začali sami zaujímať o svet okolo, čítať noviny a dnes ma sami volajú na protesty.

Ak ste proti myšlienke protestu, je to ešte horšie. Tiež by som napríklad nešiel na protest proti povinnému očkovaniu. A ťažko by ma niekto presvedčil, že takýto protest je za dobrú myšlienku - aj keď to nevylučujem. Keď však bol posledný Veľký protikorupčný pochod, vyrojila sa kopa ľudí, čo nesúhlasila s jeho myšlienkou, ktorá bola - prekvapivo - boj proti korupcii. Naozaj? Korupcie máme plné zuby, ale nezaujíma nás boj proti nej? Jasné, veľa týchto ľudí si myslelo, že ide o štátny prevrat, ale dosť z nich napríklad len vadilo, že je to (veľmi chabo a nepriamo) líznuté jednou Sorošovou mimovládkou.

Nechápem ale, že ak vám vadí korupcia, odmietnete voči nej vystúpiť len preto, že by to mohol organizovať niekto s kým nesúhlasíte. Ja napríklad nemusím Matoviča, ale na jeho protesty som chodil. Tu niekde by som čakal otázku, či by som teda išiel na Kotlebov protest proti korupcii. A odpoveď je nie. Že si seriem do huby? Nemyslím si. Kotlebov protikorupčný pochod by sa totiž radil k tým, kde by som mal problém so samotnou myšlienkou protestu. 

Zatiaľ čo Veľký protikorupčný pochod mal jasne stanovené podmienky - odstúpenie Kaliňáka, Gašpara a Kováčika, vyšetrenie káuz Bašternák a Gorila - a to všetko demokratickou a právnou cestou, kotlebovský pochod by mal zrejme ako hlavné myšlienky odstránenie demokracie a vešanie ľudí na základe kolektívnej viny. A to je niečo úplne iné.

Ďalšia vec, prečo ľudia nechodia na protesty - nemyslia si, že protest niečo dosiahne. Mohol by som hneď spomenúť, že protesty pri kauze CT viedli k odstúpeniu Pašku, ale to by ste mi mohli namietať, že bolo viac protestov, ktoré neviedli k ničomu ako tých, ktoré mali nejaký výsledok.

Ja si tu teda trochu pomôžem psychológiou a logickými klamami. Konkrétne sa môžme pozrieť na kauzalitu. Ľudia často používajú zlú argumentáciu v štýle "Dala som zaočkovať svoje dieťa a o dva týždne mu diagnostikovali autizmus", kedy nesprávne priraďujú kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom. Takáto chyba sa robí ľahko, lebo sme na ňu evolučne nastavený - ak sa stane jedna vec a následne za ňou iná, máme tendenciu prisudzovať im kauzálny vzťah. Aj keď tam žiaden nemusí byť.

Tu sa však často zabúda na to, že kauzalita nemusí byť okamžitá alebo priama, alebo že nemusí byť len medzi dvoma javmi. Kauzalita môže viesť cez niekoľko medzičlánkov, kedy udalosť A spôsobí udalosť B, tá udalosť C a tak ďalej, až sa stane udalosť Z. Také domino. Prvá kocka nezhodí tú poslednú, ale je to ona, ktorá spôsobila celú reťaz udalostí. A tu je ten háčik. Takéto reťaze udalostí môžu trvať dlhé obdobie, a vtedy ľudská schopnosť prisudzovať veciam kauzalitu stráca svoju silu, pretože si intuitívne nevime spojiť dve nepriame udalosti, ktoré sa odohrali niekoľko mesiacov alebo rokov od seba.

Naspäť teda k dôvodu neprotestovať - nejdem, lebo sa nič nestane. Moja odpoveď je, že vždy sa niečo stane, ale často to trvá veľmi dlhý čas a ťažko sa hľadá priama kauzalita. Jeden protest môže vystrašiť vládu, aby reagovala zo dňa na deň ale nemusí. Môže však nepriamo povzbudiť kopu iných ľudí, ktorí možno cítili, že tu už nie je nikto, kto by sa postavil za správnu vec, aby sa aj oni ozvali. Alebo môže dať motiváciu niekomu čestnejšiemu založiť stranu a osloviť ľudí, ktorí vyjdu do ulíc. Alebo ... môže sa stať kopa vecí, ktoré neviete predpovedať, a z ktorých väčšina bude pozitívna, ak má protest správnu myšlienku.

Posledná vec, lenivosť. Tiež som bol pár rokov dozadu leniví ísť na protesty. Ale zmenilo sa to, a teraz ak môžem, idem na každý, ktorý ma svojou myšlienkou oslovuje. Zistil som totiž, že prísť na protest je tá najjednoduchšia vec. Dohodnete sa s jedným alebo viac kamošmi a postavíte sa na námestie na asi jednu hodinu. To je všetko. Môžete sa tam rozprávať, alebo si čítať knižku, alebo si dať slúchadlá a počúvať hudbu. Nemusíte skandovať, vykrikovať, vyskakovať, stačí, že tam ste. 

Neviem ako vy, ale ja veľmi rád obetujem hodinu týždenne, aby som sa mal v budúcnosti lepšie. A keďže ten čas využijem aj tak na stretnutie kamošov alebo čítanie knižky, v podstate o žiaden čas ani neprichádzam.

Tak čo, prídete na najbližší protest proti veci čo vás serie alebo za vec čo podporujete, alebo sa naďalej budete vyhovárať?

Ja napríklad najbližšie idem sem. Ak sa teda neuskutoční niečo skôr.

streda, 3. mája 2017

Radšej na STU ako na MIT?


Mladí, ktorí idú študovať von, často naletia šmejdom. Povedal rektor mojej Alma mater. Je to tak. Niektorí si vyberú zlú vysokú školu, pretože im niekto narozpráva príbehy o zázračnej českej krajine, kde je vzdelávanie z inej planéty. A niektorí volia Kotlebu, lebo im narozpráva príbehy o zázračnej slovenskej krajine, ktorá tu bola za Tisa.

Slovensko bude konkurovať Kalifornii: V hlavnom meste vyrastie univerzitné centrum za 20 miliónov!, dočítal som sa. Paráda. Akurát neviem čím bude to Slovensko konkurovať Kalifornii. Budovy možno budeme mať také pekné ako v Silicon Valley, akurát neviem, kto v nich bude pracovať. Pretože aj FIIT STU má peknú budovu, akurát tam robia ľudia viac menej za drobné v porovnaní s tým, čo by zarábali v súkromnom sektore a tak ich tam robí o dosť menej ako by bolo treba. A napriek tomu, že ich je tak málo a robia za tak málo, tak tu produkujú najžiadanejších študentov. Dokedy, to je otázka. Tiež som skúsil zostať na univerzite, vzdal som to po pol roku.

Do zahraničia som ale študovať nešiel. Mohol som, ale povedal som si, že nemôžeme všetci odísť a nechať to tu pár hovädám, za ktorých sa potom budem zo zahraničia hanbiť. Navyše (pozor, prichádza kontroverzné tvrdenie) či už sa budete baviť so študentami z STU Bratislava, VUT Brno alebo MIT, zistíte, že to VUT a ani tá MIT nie je až tak lepšia vo vzdelávaní ako STU. Nudní profesori sú všade. Aj nudné predmety a prednášky sú všade.

Rektor STU správne pomenoval jednu časť problému s rebríčkami univerzít. Často sa hodnotí reputácia. A reputácia univerzity otvára dvere aj jej absolventom, čím sa jej absolventi dostávajú na lepšie pozície a ľahšie k výskumným grantom, čo spôsobuje, že má univerzita lepšiu reputáciu. Taký malý začarovaný kruh. Kvalita nemusí byť lepšia, hlavne, že reputácia je lepšia. Niečo ako Pepsi vs. Coca Cola. Pepsi v každej štúdii poráža chuťovo Colu, ale ľudia si zároveň v každej štúdii zvolia Colu.

Zamestnávatelia z Nemecka vám povedia, že naši informatici sú omnoho lepšie vedomostne pripravení ako tí nemeckí. Napriek tomu, že vyšli z nemeckých univerzít s výbornou reputáciou. Ale naši študenti radšej idú do Nemecka alebo do Česka. Proste si dajú Colu aj keď im všetko vraví, že Pepsi je lepšia.

Nemyslím však, že naši študenti odchádzajú len kvôli reputácii. Odchádzajú aj preto, že ako študenti na Slovensku stále nemajú istotu, že dostanú internát. Alebo, že študijné oddelenie je otvorené tri krát do týždňa po dve hodiny. Alebo ...

Asi chápete. Jedna vec je, že veľa študentov naletí na marketing. Ale veľa študentov taktiež chce lepšie služby. Je super, že sa rektor snaží komentovať dianie na Slovensku. Vždy som k tomu vyzýval aj vyučujúcich na fakulte, pretože mi chýba hlas vysokých škôl vo verejnej diskusii.

A tiež je super, že tu bude výskumný park. Len pokiaľ študenti, ktorí v ňom budú mať raz pracovať nemajú teraz ani kde bývať...

utorok, 2. mája 2017

Ako som vyhral v živote


Na svete je veľa motivačných kníh a článkov. Pár som ich zo zvedavosti prečítal. V lepších prípadoch v nich nie je nič nové, v horších sú tam blbosti, po ktorých prečítaní sa budete cítiť lepšie, ale nestane sa nič (o tom som sa rozpísal viac pre tento diel Ťažkého týždňa, tak sa nebudem opakovať).


Z toho čo som si prečítal v serióznych výskumoch a z toho čo som sám zažil je motivácia blbosť, pretože z dlhodobého hľadiska nefunguje. Potrebujete si vybudovať zvyky. A aplikovať jednoduché pravidlo - chopenie sa príležitostí. Ako príklad - vždy ma fascinovala stand up comedy. Keď Silné reči začali robiť open mic, vravel som si, že by som to skúsil.

Ubehol veľmi dlhý čas kým som sa k tomu odhodlal. Nakoniec som do toho ale šiel a ... strašne som bombol (bombnúť v stand upe v podstate znamená nebyť vtipný). Skúsil som to ešte pár krát a výsledok bol veľmi podobný.

Skúsiť to pôjdem znova. O to ale teraz nejde. To, že som vyskúšal stand up mi umožnilo stretnúť sa s komikmi čo to robia dlhšie. A pri niektorých mojich vtipoch mi povedali, že to mám dobre napísané, alebo že mám dobrú myšlienku, ale treba to spraviť lepšie. A hlavne že to neviem dobre podať na pódiu.

O pár mesiacov neskôr hľadala na Facebooku show Ťažký týždeň s Janom Gorduličom scenáristov. Jano bol náhodou jeden z ľudí, čo mi pri mojich chabých pokusoch pri stand upe povedali, že mám dobré myslenie. Tak som to skúsil. 

A teraz píšem pre túto show (a stále failujem aj pri písaní, ale čím ďalej, tým menej :) ). Robím comedy, nie síce stand up, ale robím niečo čo som vždy chcel. A pomáha mi to lepšie písať vtipy, čo je základ pre dobrý stand up.

Prečo píšem o tejto mojej skúsenosti? Pretože to čo som opísal vyššie sa mi stalo nie len v mojej "kariére" komika ale aj v pracovnom živote a v osobnom živote. Takmer na každú príležitosť som povedal áno. A pri väčšine som zlyhal. Napriek tomu som úspešný ( relatívne :) ) a šťastný.

Mišo Truban zhrnul pár dôležitých bodov k tejto téme v článku - Ako poraziť samého seba, ešte pred bojomZabudnite na motivačnú literatúru. V tej dobrej sa viac ako v tom článku nedočítate a tá zlá vám dá len falošný pocit úspechu.

pondelok, 1. mája 2017

Kiska 2.0

Po úspešnom príbehu Andreja Kisku sa k slovu hlásia ďalší ľudia. Napríklad v Banskej Bystrici Ján Lunter. Prečítajte si, s čím chce zaujať voličov - Ján Lunter: S Kotlebom nebudem bojovať cez emócie, ale číslami a faktami.