piatok, 23. júna 2017

NTECast #13 - S Janom Krauskom o tom, ako vychovať úspešných študentov

Ako sa z vojaka a baníka stane učiteľ? Aká bola vojna za komunizmu? Ako sa dá vychovať niekoľko generácii úspešných študentov? Ako založiť úspešnú akadémiu? A prečo sa na to všetko vlastne nevykašlať? O tomto a mnoho ďalšom sa bavíme s Jánom Krauskom, učiteľom z SOŠ Handlová.

piatok, 26. mája 2017

NTECast #11 - S Matem o práci konzultanta, kultúrnych rozdieloch a korupcii

Čo obnáša práca IT konzultanta? Čo majú ľudia vo svete spoločné? Ako sa prejavuje korupcia pri štátnych projektoch? Pripraví vás FIIT na život konzultanta? O tomto a o mnohom ďalšom sa bavíme s Matem Fejesom, konzultantom slovenskej firmy Innovatrics


štvrtok, 4. mája 2017

Prečo ľudia nechodia protestovať?


Táto otázka mi lieta hlavou už dlhšie. Najjednoduchšie odpovede sú, že to ľudí nezaujíma, že sú proti myšlienke protestu, že si nemyslia, že protest niečo dosiahne alebo sú jednoducho leniví. Poďme sa postupne pozrieť na tieto dôvody.

Ak niekoho nezaujíma daná téma, ťažko s tým niečo urobiť. Ale nie je to nemožné. V mojom okolí som mal kopu ľudí, ktorí sa nezaujímali o politiku a veci verejné. Ale zaujímali sa o pitie piva, čo je zhodou okolností aj môj koníček. A tak sme spolu chodili na pivo, a ja som im rozprával o veciach verejných a ako ovplyvňujú ich životy. Takmer všetci sa časom začali sami zaujímať o svet okolo, čítať noviny a dnes ma sami volajú na protesty.

Ak ste proti myšlienke protestu, je to ešte horšie. Tiež by som napríklad nešiel na protest proti povinnému očkovaniu. A ťažko by ma niekto presvedčil, že takýto protest je za dobrú myšlienku - aj keď to nevylučujem. Keď však bol posledný Veľký protikorupčný pochod, vyrojila sa kopa ľudí, čo nesúhlasila s jeho myšlienkou, ktorá bola - prekvapivo - boj proti korupcii. Naozaj? Korupcie máme plné zuby, ale nezaujíma nás boj proti nej? Jasné, veľa týchto ľudí si myslelo, že ide o štátny prevrat, ale dosť z nich napríklad len vadilo, že je to (veľmi chabo a nepriamo) líznuté jednou Sorošovou mimovládkou.

Nechápem ale, že ak vám vadí korupcia, odmietnete voči nej vystúpiť len preto, že by to mohol organizovať niekto s kým nesúhlasíte. Ja napríklad nemusím Matoviča, ale na jeho protesty som chodil. Tu niekde by som čakal otázku, či by som teda išiel na Kotlebov protest proti korupcii. A odpoveď je nie. Že si seriem do huby? Nemyslím si. Kotlebov protikorupčný pochod by sa totiž radil k tým, kde by som mal problém so samotnou myšlienkou protestu. 

Zatiaľ čo Veľký protikorupčný pochod mal jasne stanovené podmienky - odstúpenie Kaliňáka, Gašpara a Kováčika, vyšetrenie káuz Bašternák a Gorila - a to všetko demokratickou a právnou cestou, kotlebovský pochod by mal zrejme ako hlavné myšlienky odstránenie demokracie a vešanie ľudí na základe kolektívnej viny. A to je niečo úplne iné.

Ďalšia vec, prečo ľudia nechodia na protesty - nemyslia si, že protest niečo dosiahne. Mohol by som hneď spomenúť, že protesty pri kauze CT viedli k odstúpeniu Pašku, ale to by ste mi mohli namietať, že bolo viac protestov, ktoré neviedli k ničomu ako tých, ktoré mali nejaký výsledok.

Ja si tu teda trochu pomôžem psychológiou a logickými klamami. Konkrétne sa môžme pozrieť na kauzalitu. Ľudia často používajú zlú argumentáciu v štýle "Dala som zaočkovať svoje dieťa a o dva týždne mu diagnostikovali autizmus", kedy nesprávne priraďujú kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom. Takáto chyba sa robí ľahko, lebo sme na ňu evolučne nastavený - ak sa stane jedna vec a následne za ňou iná, máme tendenciu prisudzovať im kauzálny vzťah. Aj keď tam žiaden nemusí byť.

Tu sa však často zabúda na to, že kauzalita nemusí byť okamžitá alebo priama, alebo že nemusí byť len medzi dvoma javmi. Kauzalita môže viesť cez niekoľko medzičlánkov, kedy udalosť A spôsobí udalosť B, tá udalosť C a tak ďalej, až sa stane udalosť Z. Také domino. Prvá kocka nezhodí tú poslednú, ale je to ona, ktorá spôsobila celú reťaz udalostí. A tu je ten háčik. Takéto reťaze udalostí môžu trvať dlhé obdobie, a vtedy ľudská schopnosť prisudzovať veciam kauzalitu stráca svoju silu, pretože si intuitívne nevime spojiť dve nepriame udalosti, ktoré sa odohrali niekoľko mesiacov alebo rokov od seba.

Naspäť teda k dôvodu neprotestovať - nejdem, lebo sa nič nestane. Moja odpoveď je, že vždy sa niečo stane, ale často to trvá veľmi dlhý čas a ťažko sa hľadá priama kauzalita. Jeden protest môže vystrašiť vládu, aby reagovala zo dňa na deň ale nemusí. Môže však nepriamo povzbudiť kopu iných ľudí, ktorí možno cítili, že tu už nie je nikto, kto by sa postavil za správnu vec, aby sa aj oni ozvali. Alebo môže dať motiváciu niekomu čestnejšiemu založiť stranu a osloviť ľudí, ktorí vyjdu do ulíc. Alebo ... môže sa stať kopa vecí, ktoré neviete predpovedať, a z ktorých väčšina bude pozitívna, ak má protest správnu myšlienku.

Posledná vec, lenivosť. Tiež som bol pár rokov dozadu leniví ísť na protesty. Ale zmenilo sa to, a teraz ak môžem, idem na každý, ktorý ma svojou myšlienkou oslovuje. Zistil som totiž, že prísť na protest je tá najjednoduchšia vec. Dohodnete sa s jedným alebo viac kamošmi a postavíte sa na námestie na asi jednu hodinu. To je všetko. Môžete sa tam rozprávať, alebo si čítať knižku, alebo si dať slúchadlá a počúvať hudbu. Nemusíte skandovať, vykrikovať, vyskakovať, stačí, že tam ste. 

Neviem ako vy, ale ja veľmi rád obetujem hodinu týždenne, aby som sa mal v budúcnosti lepšie. A keďže ten čas využijem aj tak na stretnutie kamošov alebo čítanie knižky, v podstate o žiaden čas ani neprichádzam.

Tak čo, prídete na najbližší protest proti veci čo vás serie alebo za vec čo podporujete, alebo sa naďalej budete vyhovárať?

Ja napríklad najbližšie idem sem. Ak sa teda neuskutoční niečo skôr.

streda, 3. mája 2017

Radšej na STU ako na MIT?


Mladí, ktorí idú študovať von, často naletia šmejdom. Povedal rektor mojej Alma mater. Je to tak. Niektorí si vyberú zlú vysokú školu, pretože im niekto narozpráva príbehy o zázračnej českej krajine, kde je vzdelávanie z inej planéty. A niektorí volia Kotlebu, lebo im narozpráva príbehy o zázračnej slovenskej krajine, ktorá tu bola za Tisa.

Slovensko bude konkurovať Kalifornii: V hlavnom meste vyrastie univerzitné centrum za 20 miliónov!, dočítal som sa. Paráda. Akurát neviem čím bude to Slovensko konkurovať Kalifornii. Budovy možno budeme mať také pekné ako v Silicon Valley, akurát neviem, kto v nich bude pracovať. Pretože aj FIIT STU má peknú budovu, akurát tam robia ľudia viac menej za drobné v porovnaní s tým, čo by zarábali v súkromnom sektore a tak ich tam robí o dosť menej ako by bolo treba. A napriek tomu, že ich je tak málo a robia za tak málo, tak tu produkujú najžiadanejších študentov. Dokedy, to je otázka. Tiež som skúsil zostať na univerzite, vzdal som to po pol roku.

Do zahraničia som ale študovať nešiel. Mohol som, ale povedal som si, že nemôžeme všetci odísť a nechať to tu pár hovädám, za ktorých sa potom budem zo zahraničia hanbiť. Navyše (pozor, prichádza kontroverzné tvrdenie) či už sa budete baviť so študentami z STU Bratislava, VUT Brno alebo MIT, zistíte, že to VUT a ani tá MIT nie je až tak lepšia vo vzdelávaní ako STU. Nudní profesori sú všade. Aj nudné predmety a prednášky sú všade.

Rektor STU správne pomenoval jednu časť problému s rebríčkami univerzít. Často sa hodnotí reputácia. A reputácia univerzity otvára dvere aj jej absolventom, čím sa jej absolventi dostávajú na lepšie pozície a ľahšie k výskumným grantom, čo spôsobuje, že má univerzita lepšiu reputáciu. Taký malý začarovaný kruh. Kvalita nemusí byť lepšia, hlavne, že reputácia je lepšia. Niečo ako Pepsi vs. Coca Cola. Pepsi v každej štúdii poráža chuťovo Colu, ale ľudia si zároveň v každej štúdii zvolia Colu.

Zamestnávatelia z Nemecka vám povedia, že naši informatici sú omnoho lepšie vedomostne pripravení ako tí nemeckí. Napriek tomu, že vyšli z nemeckých univerzít s výbornou reputáciou. Ale naši študenti radšej idú do Nemecka alebo do Česka. Proste si dajú Colu aj keď im všetko vraví, že Pepsi je lepšia.

Nemyslím však, že naši študenti odchádzajú len kvôli reputácii. Odchádzajú aj preto, že ako študenti na Slovensku stále nemajú istotu, že dostanú internát. Alebo, že študijné oddelenie je otvorené tri krát do týždňa po dve hodiny. Alebo ...

Asi chápete. Jedna vec je, že veľa študentov naletí na marketing. Ale veľa študentov taktiež chce lepšie služby. Je super, že sa rektor snaží komentovať dianie na Slovensku. Vždy som k tomu vyzýval aj vyučujúcich na fakulte, pretože mi chýba hlas vysokých škôl vo verejnej diskusii.

A tiež je super, že tu bude výskumný park. Len pokiaľ študenti, ktorí v ňom budú mať raz pracovať nemajú teraz ani kde bývať...

utorok, 2. mája 2017

Ako som vyhral v živote


Na svete je veľa motivačných kníh a článkov. Pár som ich zo zvedavosti prečítal. V lepších prípadoch v nich nie je nič nové, v horších sú tam blbosti, po ktorých prečítaní sa budete cítiť lepšie, ale nestane sa nič (o tom som sa rozpísal viac pre tento diel Ťažkého týždňa, tak sa nebudem opakovať).


Z toho čo som si prečítal v serióznych výskumoch a z toho čo som sám zažil je motivácia blbosť, pretože z dlhodobého hľadiska nefunguje. Potrebujete si vybudovať zvyky. A aplikovať jednoduché pravidlo - chopenie sa príležitostí. Ako príklad - vždy ma fascinovala stand up comedy. Keď Silné reči začali robiť open mic, vravel som si, že by som to skúsil.

Ubehol veľmi dlhý čas kým som sa k tomu odhodlal. Nakoniec som do toho ale šiel a ... strašne som bombol (bombnúť v stand upe v podstate znamená nebyť vtipný). Skúsil som to ešte pár krát a výsledok bol veľmi podobný.

Skúsiť to pôjdem znova. O to ale teraz nejde. To, že som vyskúšal stand up mi umožnilo stretnúť sa s komikmi čo to robia dlhšie. A pri niektorých mojich vtipoch mi povedali, že to mám dobre napísané, alebo že mám dobrú myšlienku, ale treba to spraviť lepšie. A hlavne že to neviem dobre podať na pódiu.

O pár mesiacov neskôr hľadala na Facebooku show Ťažký týždeň s Janom Gorduličom scenáristov. Jano bol náhodou jeden z ľudí, čo mi pri mojich chabých pokusoch pri stand upe povedali, že mám dobré myslenie. Tak som to skúsil. 

A teraz píšem pre túto show (a stále failujem aj pri písaní, ale čím ďalej, tým menej :) ). Robím comedy, nie síce stand up, ale robím niečo čo som vždy chcel. A pomáha mi to lepšie písať vtipy, čo je základ pre dobrý stand up.

Prečo píšem o tejto mojej skúsenosti? Pretože to čo som opísal vyššie sa mi stalo nie len v mojej "kariére" komika ale aj v pracovnom živote a v osobnom živote. Takmer na každú príležitosť som povedal áno. A pri väčšine som zlyhal. Napriek tomu som úspešný ( relatívne :) ) a šťastný.

Mišo Truban zhrnul pár dôležitých bodov k tejto téme v článku - Ako poraziť samého seba, ešte pred bojomZabudnite na motivačnú literatúru. V tej dobrej sa viac ako v tom článku nedočítate a tá zlá vám dá len falošný pocit úspechu.

pondelok, 1. mája 2017

Kiska 2.0

Po úspešnom príbehu Andreja Kisku sa k slovu hlásia ďalší ľudia. Napríklad v Banskej Bystrici Ján Lunter. Prečítajte si, s čím chce zaujať voličov - Ján Lunter: S Kotlebom nebudem bojovať cez emócie, ale číslami a faktami.

piatok, 28. apríla 2017

Matovič vs. Matovič

Igor Matovič je fenomén. Osobne ho nemusím. Ale sú miesta, kedy som rád, že sa v politike vyskytol. Má schopnosť veci pomenovať priamo a pravdivo, čo dáva možnosť pochopiť komplikované veci aj bežným ľuďom.

Na druhej strane má tendenciu aj zveličovať a vymýšľať si, ak si myslí, že z toho vyťaží nejaké bodíky alebo že to niečomu pomôže.

Matovič je človek, ktorý by možno nemal sedieť v parlamente, ale mal by byť šéfom Národného kontrolného úradu alebo verejným voleným prokurátorom (ak by sme tu mali americký systém). Žiaľ, v politike podľa mňa viac škodí ako prospieva.

A aj keď je pravda, že mu jeho čestné úmysly v politike verím viac ako iným, svojimi činmi niekedy ukazuje, že je v politike aj kvôli sebe. Nie možno finančne, ale aby sa mohol predvádzať a dráždiť.

To čo mu dnes však robí Smer s políciou a prokuratúrou, ktoré má pod palcom, je nechutné.

K obom týmto Matovičovým tváram vyšli v poslednom čase dva zaujímavé články, ktoré odporúčam prečítať si.

Cesty, ktoré vedú do pekla od Trendu hovorí o tom, ako Matovič robí nepekné veci a dokáže kolaborovať aj so Smerom, keď sa mu to hodí.

Všetko, čo potrebujete vedieť o vyšetrovaní Igora Matoviča od Denník N zasa ukazuje, ako sa tu zneužíva moc na umlčanie možno otravného, ale podľa všetkého čestného krikľúňa.


piatok, 17. marca 2017

NTECast #6 - S Tonkom a Radom o prvom semestri na FIIT

Aký je prvý semester na FIIT STU? Oplatí sa ísť študovať na univerzitu? Čo ak ste mali slabú strednú školu? O tom všetkom a o mnohom ďalšom sa bavíme s dvoma prvákmi z FIIT STU.

Credits:
Diskutujú: Tomáš Brza, Radovan Kozák, Metod Rybár, Martin Tonhauzer
Editor: Martin Tonhauzer

Podcast vznikol ako projekt prvého univerzitného národa na Slovensku - Národ Technickej Excelencie http://nationofte.sk/

piatok, 3. marca 2017

NTECast #5 - Džavot o konšpiráciách

Prečo ľudia prepadajú konšpiráciám? Sú konšpirácie reálne? Ako triediť informácie? Môžu rádiá lietať? O tom všetkom a viac sa bavíme v našej džavot edícii NTECastu.

Credits:
Diskutujú: Tomáš Brza, Metod Rybár, Ján Stibila
Editor: Martin Tonhauzer

Podcast vznikol ako projekt prvého univerzitného národa na Slovensku - Národ Technickej Excelencie http://nationofte.sk/

piatok, 17. februára 2017

NTECast #4 - S Martinom Tamajkom o najlepšej slovenskej diplomovke, doktorandskom štúdiu a FIITke

Na čo je vôbec informatika? Ako lepšie diagnostikovať rakovinu? Oplatí sa študovať doktorandské štúdium? Viete si nájsť partnera na FIITke? O tom všetkom a o mnohom ďalšom sa bavíme s Martinom Tamajkom, autorom najlepšej minuloročnej diplomovej práce na Slovensku a tretej v rámci Česka a Slovenska.


Credits:
Moderátor: Metod Rybár
Hosť: Martin Tamajka
Editor: Martin Tonhauzer

Podcast vznikol ako projekt prvého univerzitného národa na Slovensku - Národ Technickej Excelencie http://nationofte.sk/

piatok, 3. februára 2017

NTECast #3 - So Samom Molnárom, Ondrejom Proksom a Dávidom Tvrdoňom o Dátovej žurnalistike

Čo zahŕňa dátová žurnalistika? Ako sa robí na Slovensku? Aké sú jej úskalia? Ako sa dá manipulovať s dátami? O tom všetkom sa bavíme s našimi hosťami v debate, ktorá sa odohrala na pôde FIIT STU v Bratislave.



piatok, 20. januára 2017

NTECast #2 - Džavot o HR, personalistike, pohovoroch a sponzoroch

Aké sú pohovory na Slovensku? Čo sa robí dobre? A hlavne, čo sa robí zle? Ako sa to dá robiť lepšie? Kto nás platí? O tom všetkom sa môžete dozvedieť v našej Džavot edícii NTECastu o HR.

Credits:
Diskutujú: Metod Rybár, Tomáš Brza
Editor: Martin Tonhauzer

Podcast vznikol ako projekt prvého univerzitného národa na Slovensku - Národ Technickej Excelencie http://nationofte.sk/


nedeľa, 15. januára 2017

Manželstvo a náboženstvo

Keď sa na Slovensku vedie debata o manželstve, väčšinou sa vedie v kontexte kresťanského manželstva. Dôležité je uvedomiť si, že manželstvo je univerzálny koncept, ktorý sa objavuje v takmer všetkých kultúrach, a že v každej kultúre a náboženstve má rôzne formy, predpoklady a dôvody.

Univerzálne sa dá povedať, že manželstvo je spoločenský kontrakt, ktorý zahŕňa manželov, ich deti a prípadne širšie príbuzenstvo. Kto a čo je obsahom tohto kontraktu je kultúrne a spoločensky rôzne. Rôzne sú aj dôvody pre manželstvo. Dôvody môžu byť právne, sociálne, emocionálne, sexuálne, finančné, náboženské, duchovné a iné. 

Nezávisle na dôvodoch majú spoločnosti väčšinou určené pravidlá o tom kto sa môže a nemôže sobášiť. Tie sa môžu týkať veku, pohlavia, spoločenského statusu, náboženského vyznania, rasy a iných oblastí.

Historicky sa tieto požiadavky menili. V súčastnosti, v západnej kultúre, prebieha zrovnoprávňovanie všetkých ľudí v oblasti manželstva bez ohľadu na rasu, pôvod, náboženstvo alebo pohlavie.

Tento prístup umožňuje každému človeku žiť svoj život a prežívať svoje manželstvo podľa svojho presvedčenia, bez toho, aby bol obmedzovaný on alebo aby on obmedzoval iných ľudí.

Historicky aj v súčasnosti spoločnosti a náboženské skupiny limitujú prístup k tejto inštitúcii a definujú rozdielne práva v rámci nej. V minulosti, a v niektorých kultúrach aj v súčastnosti, je to hlavne v prospech manžela, pričom manželka a deti sú mu podriadené.

V tomto príspevku sa pozrieme na prístup niektorých náboženstiev k manželstvu, historicky a dnes.

Kresťanstvo


Aj keď sa v súčasnosti, v takmer všetkých kresťanských cirkvách, považuje manželstvo za posvätné, nebolo tomu tak vždy. Ako sviatosť bolo manželstvo ustanovené až na synode vo Verone v roku 1184. 

Pred týmto koncilom manželstvo nevyžadovalo sľub pred kňazom v chráme a v podstate sa mohlo uzavrieť ústnou dohodou kdekoľvek, bez prítomnosti duchovného. Požiadavka na prítomnosť kňaza a uzavrenie manželstva v chráme bola schválená až v roku 1563 na koncile v Trente, kde sa taktiež ukončila debata o povinnosti rodičovského schválenia, ktoré nebolo ďalej vyžadované.

Taktiež bol schválený inštitút rozvodu. Avšak manželia sa po rozvode nemohli opäť zosobášiť, pokiaľ bol druhý manžel nažive.

Toto sa časom zmenilo v rôznych denomináciách. Protestantské cirkvi väčšinou uznávajú rozvod aj sobáše po rozvode, zatiaľ čo ortodoxné a katolícka cirkev majú len vymedzené prípady, kedy sa môže manželstvo anulovať. Rozvedení ľudia v katolíckej cirkvi sú stále považovaní za členov cirkvi, ale nemôžu napríklad prijímať eucharistiu.

V kresťanskej, a najmä katolíckej, morálke sa taktiež kladie dôraz na plodenie detí, a to dokonca do takej miery, že manželstvo uzatvárané bez úmyslu plodenia detí môže byť jeden z dôvodov pre jeho anulovanie.

Pri protestantských cirkvách býva prístup k plodeniu detí a účelu manželstva zameraný viac na vzťah medzi manželmi. Väčšina protestantských cirkví má preto aj pozitívnejší prístup k antikoncepcii.

Protestantské cirkvi postupne prijali princíp sekulárneho manželstva ako spoločenského kontraktu, ktorý môžu manželia ľubovoľne uzatvárať a ukončovať, a teda sú u ich členov bežné rozvody.

Manželstvá, mimo denominácie, sú v kresťanstve prevažne tolerované. Väčšina cirkví taktiež toleruje svadby s nekresťanmi, avšak pristupuje k nim zväčša inak a od manželov sa vyžaduje sľub výchovy detí v kresťanskej viere.

Kresťanstvo sa negatívne stavia k manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Toto sa začína meniť hlavne u protestantských cirkví, z ktorých niektoré manželstvá osôb rovnakého pohlavia, buď uznávajú alebo priamo vykonávajú.

Islam


V islame je manželstvo umožnené vtedy, ak sa obe strany naň cítia emocionálne a finančne pripravené. Je povolená polygamia s podmienkou, že muž môže mať najviac štyri manželky. Zároveň môže mať nelimitovaný počet konkubín, avšak musí byť schopný sa o všetky svoje ženy postarať a venovať im rovnaký čas.

S manželstvom musí súhlasiť ženích a strážca manželky. Ak je strážcom manželky jej otec alebo starý otec, môže jej prvé manželstvo dohodnúť aj bez jej povolenia.

Na manželov sú kladené požiadavky vo forme, aby bol ženích schopný postarať sa o ubytovanie, oblečenie, potravu a životné náklady, a aby žena vychovávala deti ako pravoverných moslimov. Všetky ostatné aspekty manželstva sú na dohode manželov.

V sunitskom islame je pre manželstvo potrebné odrecitovať svadobné sľuby pred aspoň dvoma svedkami, čím sa stáva manželstvo platné a verejné. Svadobná hostina sa môže uskutočniť aj o mesiace neskôr.

V šiitskom islame nie sú potrební na uzavretie manželstva ani svedkovia a je možné uzavrieť aj manželstvo na dobu určitú, čo je v sunitskom islame zakázané. Toto je často využívané v nevestincoch, keďže po uzavretí manželstva môžu manželia spečatiť svoje manželstvo sexuálne.

Manželstvo s osobami iných náboženstiev je podmienené rôzne, na základe pohlavia danej osoby a počtu aktuálnych manželiek muža. Základom však je, aby potomkovia boli vychovávaní v islamskej viere. 

Zhovievavejšie sa stavia islam k manželstvám s kresťankami a židovkami, keďže tie sú považované za súčasť abrahamického náboženstva. Svadby s budhistami, hinduistami alebo aj ateistami sú považované za neprávoplatné, pokiaľ manželka nekonvertuje na islam. Moslimské ženy majú zakázaný sobáš s nemoslimami.

V islame sa drvivá väčšina duchovných stavia proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia a ako dôvod sa často uvádza príbeh o Sodome a Gomore, v ktorom boh zničil dané mestá aj za takéto zväzky.

Judaizmus


V judaizme sa manželka zaväzuje, že bude exkluzívnou ženou jedného muža. Muž bez manželky je považovaný za nekompletného. Od manželstva sa tiež vyžaduje, aby prinieslo deti, aj keď ostatné povinnosti sa skôr zameriavajú na spolunažívanie manželov.

U starovekých židov nebola pri svadbe potrebná prítomnosť rabína, keďže sa manželstvo považovalo za súkromnú vec. V minulosti taktiež boli ženy považované za majetok manžela, mali mu vykonávať rôzne služby ako varenie a šitie. Podobne ako v islame však mal muž povinnosť sa o svoju ženu starať.

Keďže išlo o jeho majetok, historicky mohol sa muž svojej ženy vzdať. To bolo neskôr zakázané a muž sa nemohol so ženou rozviesť bez jej súhlasu.

Historicky boli zakázané zväzky s osobami iného náboženstva. Neskôr sa k nim pristupovalo stále nezhovievavo, ale boli tolerované, ak sa deti vychovávali v židovskej viere. Často je dodnes požadované od niektorých komunít, aby druhá osoba konvertovala k judaizmu, po čom je takéto manželstvo považované za právoplatné.

V judaizme sa konzervatívna časť stále stavia proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, zatiaľ čo liberálny smer ich akceptuje.

Budhizmus

V budhizme je manželstvo plne sekularizované, a teda definované zákonmi krajiny, v ktorej budhisti žijú.

Budhizmus nemá oficiálny postoj k manželstvám rovnakého pohlavia, ale keďže sa Budha k nim nestaval odmietavo, väčšinou sa k nim pristupuje ako k iným manželstvám. Výnimku tvoria konzervatívnejší Théraváda budhisti.

 

Zhrnutie

Veľké náboženstvá väčšinou vychádzajú z predpokladu, že manželstvo je nástrojom na plodenie detí a na rozširovanie viery, keďže vyžadujú, aby manželstvo splodilo potomkov a vychovávalo ich vo viere rodičov, hlavne otca.

Toto sa začalo meniť v rôznych náboženstvách reformáciou alebo, ako v prípade budhizmu, sa náboženstvo snažilo od začiatku nezasahovať do civilných záležitostí  a sústredilo sa viac na duchovnú oblasť. 

Z tohto vyplýva sekulárny prístup k náboženstvu, ktoré je považované ako civilný kontrakt medzi dvoma osobami, nezávisle na vierovyznaní, rasy alebo pohlaví.

V historickom sústredení sa na šírenie viery cez potomkov môžeme vidieť aj úspešnosť veľkých náboženstiev. Z nich zároveň vyplýva aj prístup k manželstvám osôb rovnakého pohlavia, ktoré funkciu šírenia viery plniť nemôžu.

Zároveň náboženstvá ako budhizmus, protestantské kresťanské denominácie alebo liberálny judaizmus, ktoré si na plodení detí a ich výchove k viere až tak nezakladajú, mávajú k manželstvám osôb rovnakého pohlavia, inej rasy alebo iného vierovyznania zhovievavejší prístup.

 

Zdroje

https://en.wikipedia.org/wiki/Marriage
https://en.wikipedia.org/wiki/Religious_views_on_same-sex_marriage
https://en.wikipedia.org/wiki/Interfaith_marriage

nedeľa, 8. januára 2017

Ako vyjadriť nespokojnosť a zmeniť veci

Momentálne na fakultnom systéme prebieha živá debata o fakulte a školstve (niečo som už popísal tu) a keďže som sa vyjadril obšírnejšie aj pri ďalšej otázke študenta, zverejňujem moju odpoveď aj takto verejne.

Tieto opísané problémy sú na fakulte dlhodobo. A boli aj iné. Vyriešili sa. Vyriešili sa tak, že sme na ne poukazovali. A poukazovali sme na ne konkrétne. Keď teda stále ľudia chcú, aby si menoval konkrétne, nie je to preto, že ťa chce niekto odbiť, ale problém "človek X na predmete Y prednáša tak, že tomu nikto nerozumie" sa dá riešiť jednoduchšie ako "prednášky sú naprd".

Tiež panuje medzi študentami podľa mňa neprirodzený strach z cvičiacich a prednášajúcich. Nechcem nikomu kradnúť možnosť sťažovať sa anonymne, to je voľba, ale efektívnejšie ako napísať anonymný post na Askalote je proste povedať danému človeku do očí aké sú problémy, samozrejme slušne. Nevravím, že tieto Askalot sťažnosti sa neriešia, riešia sa, vedenie to sleduje a diskutuje o tom. Ale v prípade, že človek osobne príde za konkrétnym človekom alebo aj za jeho nadriadeným, tak sa dá v tom momente o tom diskutovať a rozobrať problém do detailu.

Tiež keď za niečo dáte svoju tvár a svoj krk, má to omnoho väčší vplyv na človeka ako anonymný post na Askalote, tak proste funguje ľudská psychológia. Ani vlády nepadajú kvôli komentárom na internete, ale padajú, keď ľudia protestujú a idú voliť niečo iné.

Sú prednášky zlé? Nechodiť na ne je forma protestu. Aj keď sa niektorí prednášajúci začnú vyhrážať postihmi. Je to jednoduché. Ak budú ľudia na tie strašné prednášky chodiť, tak sa nič nestane. Nechoďte tam. Ako bolo napísané, nejaký Ind na internete vám to vysvetlí za 20 minút, takže ste ušetrili viac ako hodinu času.

Je cvičiaci zlý? Povedzte mu to. Povedzte mu, čo sa vám nepáči na cvičení. Ak on nereaguje, riešte to s vedúcim cvičení/predmetu alebo aj vyššie. Osobne som veľa ľuďom od cvičiacich po dekanku vravel o problémoch a nestretol som sa zatiaľ s tým, že by si to nevypočuli a mnohokrát tá debata má výsledky v zmene personálneho obsadenia, formy alebo obsahu.

Nevyváženosť cvičení je tiež vec, na ktorú vedia študenti zatlačiť, ale nerobia to. Vy máte polovicu bodov a kolega plný počet za podobný projekt? Tak chodte za tým cvičiacim alebo za vedúcim predmetu a ukážte im to. O hodnotení projektov a zadaní sa dá konzultovať, ale málokedy to niekto využije. Sťažovanie sa, že mám málo bodov nič nespraví bez argumentov, ale keď tam prídete s niekým z iného cvičenia, ktorý má viac bodov a rovnakú úroveň projektu, tak máte jednoznačný argument a cvičiaci si musí obhájiť svoje hodnotenie.

Pevné termíny skúšok nie je asi ideálny systém, ale vychádza z toho, že ak sa človek učí priebežne celý semester, tak by so skúškou nemal mať problém. Minimálne na FIIT tie skúšky nie sú na úrovni učenia sa štyroch kníh o anatómii a memorovania sa množstva faktov, ale skôr ide o overenie znalostí konceptov čo sa riešia na zadaniach alebo základnej teórie. Priebežné učenie ani mne nikdy nešlo a určite by pomohli aj viaceré termíny, ale nemyslím si, že pevný termín v prípade ak sa vyriešia problémy s kvalitou prednášajúcich a cvičení je ten hlavný problém.

Zhrnuté, študenti majú na fakulte silný hlas, ale žiaľ si to neuvedomujú. Dať za niečo svoj krk a tvár dokáže veci zmeniť. Ak ste všetci z cvičenia nespokojní s cvičiacim, tak sa všetci dohodnite a povedzte to jemu alebo choďte za vedúcim predmetu. Ak ste nespokojní s prednášajúcim, tak sa zoberte všetci, ktorí ste nespokojní a choďte za prodekanom. Dokážu zorganizovať spoločné stretnutie aj s 300 ľuďmi, kde si každý budete mať šancu povedať aký je problém. A keď 300 alebo aj 50 ľudí naživo povie kde je problém a prednášajúci si to nebude vedieť obhájiť, tak si bude musieť, či chce, či nechce priznať, že je chyba uňho.

Nie sú to príjemné veci, ale bez toho "aktivizmu" sa vždy veci menia omnoho pomalšie ako keď sa študenti "vzbúria".

PS: Viem, že sa tieto "buričské" veci nebudú páčiť vedeniu, ale hádam mi to prepáčia, pretože si myslím, že aj oni si myslia, že študenti by mali byť aktívnejší, samozrejme v rámci slušnosti :)