piatok, 16. decembra 2016

O vtipnom a smiešnom

Počas posledných týždňov som s viacerými ľuďmi viedol debatu na tému vtipné verzus smiešne (áno, asi máme veľa voľného času). Dosť ma zaskočilo, že väčšina ľudí, s ktorými som túto debatu viedol, nerozlišovala tieto dva pojmy a niektorí ľudia dokonca mali problém pochopiť medzi nimi rozdiel.

Nejde podľa mňa pritom o zložitý koncept, ale zároveň si myslím, že je veľmi dôležitý. Určuje totiž aj to, na čom sa ako jednotlivci a spoločnosť zabávame.

Z definície

Na úvod spravme to najjednoduchšie. Pozrime sa do slovníka (zdroj: http://www.slex.sk)
smiešny príd.


1. vyvolávajúci smiech, komický: smiešny človek, smiešne správanie; stať sa smiešnym, nebuď smiešny!
2. expr. veľmi malý, zanedbateľný: smiešny poplatok, smiešna porcia;
vtipný príd.


1. ktorý má vtip (význ. 1); svedčiaci o tom, dôvtipný: vtipný, bystrý človek; vtipná hlava, vtipný postreh
2. (duchaplne) žartovný: vtipné rozprávanie, vtipná poznámka;

Myslím si, že základný rozdiel je najzreteľnejšie vidieť v druhej verzii definície. Smiešny sa dá použiť expresívne na vyjadrenie zlej vlastnosti niečoho alebo niekoho. Na druhej strane, ak je niečo vtipné, je to vždy pozitívne.

Ak je niekto vtipný, svedčí to o tom, že je inteligentný. Ak je niekto smiešny, svedčí to len o tom, že je smiešny. Byť vtipným je voľba a je to náročné, byť smiešnym je náhoda a väčšinou to nevyžaduje žiadnu námahu.

O zámere

Ok. Smiešny je zle a vtipný je dobre. Koniec debaty. Či? Nie je to také jednoduché. Aký je teda zásadný rozdiel? Ide o zámer. Smiešny môže byť človek dobrovoľne, tiež však môže byť smiešnym nechtiac. Vtipným môže byť človek len zámerne.

Ak sa človek správa smiešne zámerne, pretože je napríklad súčasťou divadelného vystúpenia (herec sa síce chová smiešne) v skutočnosti nie je smiešny, ale vtipný.

Lepšie je to pochopiteľné na prípade, ak sa človek chová smiešne nechtiac. Takýchto príkladov určite poznáte mnoho. Môžem uviesť už zosnulú Martinku z Turca.

Martinka z Turca (zdroj: aktuality.sk)

Človek, ktorý bol skrz na skrz smiešny svojim chovaním, názormi, výzorom, avšak nechtiac a podľa všetkého mala táto osoba psychické problémy. Nebola smiešna zámerne, a teda ani nebola vtipná. Bola proste smiešna. Ďalším príkladom je Meliško.

Meliško (zdroj: youtube)

Tiež už zosnulý a opäť človek, ktorý sa nestal slávnym kvôli tomu, že by bol vtipný. Stal sa slávnym kvôli tomu, že bol smiešny. Čo majú títo dvaja ľudia spoločné okrem toho, že neboli vtipní?

Spoločné majú to, že sa na nich spoločnosť smiala. A v nemalej miere prispela k tomu, že dopadli tak ako dopadli. Minimálne v prípade Martinky z Turca, jej medializovanie pravdepodobne viedlo k tomu, že zomrela predčasne.

Smiať sa na niečom je zodpovednosť

Nechcem robiť morálneho arbitra na to sú tu iní, ale dovolím si tvrdiť, že to na čom sa smejeme je rovnako dôležité ako to, aké produkty kupujeme alebo koho volíme vo voľbách.

Ak sa smejeme na vtipných ľuďoch, teda takých, ktorí sú, či už smiešni zámerne alebo sú jednoducho vtipní, podporujeme tým talent, inteligentné správanie, dokonca kritické myslenie. Jeden z mojich obľúbených citátov znie nasledovne
'Ak chcete ľuďom povedať pravdu rozosmejte ich, inak vás zabijú.' - George Bernard Shaw
Vystihuje podstatu toho, na čo sa dá použiť vtip a humor v pozitívnom. Ak človeka rozosmejete, dokáže od vás prijať aj kritiku, ak ho naštvete alebo rovno vyrukujete s tým, že sa mýli, zväčša neprijme nič.

Vtipom sa snažíte priniesť nejakú pointu, máte nejaký zámer a chcete niečo vtipom povedať. Aj keď je súčasťou vtipu to, že sa stanete smiešnym, napríklad parodovaním niekoho, kto je smiešny neúmyselne.

Aj vtip sa však dá zneužiť. Ak parodujete Martinku z Turca, nepoukazujete na nič len na to, že Martinka z Turca sa chová smiešne. Ak ale parodujete Martinku z Turca v kontexte, v ktorom si robíte srandu z divákov, čo sa na nej zabávajú, poukazujete na zlé konanie ľudí, ktorí sa smejú na niekom, na kom by sa smiať nemali.

Z čoho si robiť srandu

Pri otázke z čoho si robiť srandu je to vždy zložité. Sú ľudia, ktorí vám povedia, že sú veci, o ktorých sa nežartuje. Ja skôr zastávam názor Georga Carlina, ktorý tvrdil, že sranda sa dá robiť z čohokoľvek, ide o to ako skonštruujete vtip. Pre anglicky rozumejúcich odporúčam video nižšie


Vo videu George výborne demonštruje, že aj z vecí ako znásilnenie sa dá robiť sranda a byť vtipný bez toho, aby ste niekomu ubližovali. Samozrejme človek sa môže pokúšať byť vtipný a vtipný nebyť. Vtedy môže byť svojim zlyhaním buď smiešny alebo trápny, obe neúmyselne, keďže sa snažil byť vtipný. Ak sa teda človek snaží byť vtipný ľudia sa nesmejú na jeho vtipoch, ale na ňom, nie je vtipný, ale smiešny.

Buďme ľudia

Čo som týmto celým chcel povedať? Vo svete je veľa kvalitného humoru, veľa dobrých vtipov, veľa vtipných ľudí. Omnoho viac je však ľudí a vecí, ktoré sú len smiešne. Ako inteligentné bytosti by sme mali byť schopní toto rozlíšiť a vyberať si pre svoju zábavu vtipných ľudí, nie smiešnych.

Pri tom množstve inteligentnej zábavy nechápem, že sa stále bavíme na rôznych odpadoch ako reality show, ktoré sú založené na tom, že pred kameru postavíte niekoho, kto je smiešny. Nevyžaduje to žiadnu námahu ani talent. Ľuďom pred kamerou to ubližuje rovnako ako tým, čo to sledujú. Namiesto premyslenej myšlienky, ktorú vám dáva niekto vtipný, sledujete zostrihy smiešnych ľudí v smiešnych situáciách.

Byť vtipným je rovnaká umelecká forma ako spievanie, maľovanie či film. Dokonca je možno ešte vyšším druhom umenia, keďže vtipným sa dá byť v hociktorej inej umeleckej forme. Mali by sme podporovať vtipných ľudí, ktorí kultúru obohacujú, nie týrať smiešnych ľudí, ktorí kultúru a nás ťahajú k zemi, a ktorým popritom skôr ubližujeme ako pomáhame.
pošli na vybrali.sme.sk