štvrtok, 22. decembra 2016

NTECast #1 - S Tomášom "Tajom" Brzom o FIITke a živote po nej

V rámci nášho univerzitného spolku Národ Technickej Excelencie sme začali nahrávať podcast. Tu je prvá epizóda

Aké je štúdium na FIIT STU? Stojí za to? Čo vám dá? Čo vám vezme? Na čo vás pripraví? O tom všetkom sa bavíme s absolvenotom FIIT STU Tomášom "Tajom" Brzom


piatok, 16. decembra 2016

O vtipnom a smiešnom

Počas posledných týždňov som s viacerými ľuďmi viedol debatu na tému vtipné verzus smiešne (áno, asi máme veľa voľného času). Dosť ma zaskočilo, že väčšina ľudí, s ktorými som túto debatu viedol, nerozlišovala tieto dva pojmy a niektorí ľudia dokonca mali problém pochopiť medzi nimi rozdiel.

Nejde podľa mňa pritom o zložitý koncept, ale zároveň si myslím, že je veľmi dôležitý. Určuje totiž aj to, na čom sa ako jednotlivci a spoločnosť zabávame.

Z definície

Na úvod spravme to najjednoduchšie. Pozrime sa do slovníka (zdroj: http://www.slex.sk)
smiešny príd.


1. vyvolávajúci smiech, komický: smiešny človek, smiešne správanie; stať sa smiešnym, nebuď smiešny!
2. expr. veľmi malý, zanedbateľný: smiešny poplatok, smiešna porcia;
vtipný príd.


1. ktorý má vtip (význ. 1); svedčiaci o tom, dôvtipný: vtipný, bystrý človek; vtipná hlava, vtipný postreh
2. (duchaplne) žartovný: vtipné rozprávanie, vtipná poznámka;

Myslím si, že základný rozdiel je najzreteľnejšie vidieť v druhej verzii definície. Smiešny sa dá použiť expresívne na vyjadrenie zlej vlastnosti niečoho alebo niekoho. Na druhej strane, ak je niečo vtipné, je to vždy pozitívne.

Ak je niekto vtipný, svedčí to o tom, že je inteligentný. Ak je niekto smiešny, svedčí to len o tom, že je smiešny. Byť vtipným je voľba a je to náročné, byť smiešnym je náhoda a väčšinou to nevyžaduje žiadnu námahu.

O zámere

Ok. Smiešny je zle a vtipný je dobre. Koniec debaty. Či? Nie je to také jednoduché. Aký je teda zásadný rozdiel? Ide o zámer. Smiešny môže byť človek dobrovoľne, tiež však môže byť smiešnym nechtiac. Vtipným môže byť človek len zámerne.

Ak sa človek správa smiešne zámerne, pretože je napríklad súčasťou divadelného vystúpenia (herec sa síce chová smiešne) v skutočnosti nie je smiešny, ale vtipný.

Lepšie je to pochopiteľné na prípade, ak sa človek chová smiešne nechtiac. Takýchto príkladov určite poznáte mnoho. Môžem uviesť už zosnulú Martinku z Turca.

Martinka z Turca (zdroj: aktuality.sk)

Človek, ktorý bol skrz na skrz smiešny svojim chovaním, názormi, výzorom, avšak nechtiac a podľa všetkého mala táto osoba psychické problémy. Nebola smiešna zámerne, a teda ani nebola vtipná. Bola proste smiešna. Ďalším príkladom je Meliško.

Meliško (zdroj: youtube)

Tiež už zosnulý a opäť človek, ktorý sa nestal slávnym kvôli tomu, že by bol vtipný. Stal sa slávnym kvôli tomu, že bol smiešny. Čo majú títo dvaja ľudia spoločné okrem toho, že neboli vtipní?

Spoločné majú to, že sa na nich spoločnosť smiala. A v nemalej miere prispela k tomu, že dopadli tak ako dopadli. Minimálne v prípade Martinky z Turca, jej medializovanie pravdepodobne viedlo k tomu, že zomrela predčasne.

Smiať sa na niečom je zodpovednosť

Nechcem robiť morálneho arbitra na to sú tu iní, ale dovolím si tvrdiť, že to na čom sa smejeme je rovnako dôležité ako to, aké produkty kupujeme alebo koho volíme vo voľbách.

Ak sa smejeme na vtipných ľuďoch, teda takých, ktorí sú, či už smiešni zámerne alebo sú jednoducho vtipní, podporujeme tým talent, inteligentné správanie, dokonca kritické myslenie. Jeden z mojich obľúbených citátov znie nasledovne
'Ak chcete ľuďom povedať pravdu rozosmejte ich, inak vás zabijú.' - George Bernard Shaw
Vystihuje podstatu toho, na čo sa dá použiť vtip a humor v pozitívnom. Ak človeka rozosmejete, dokáže od vás prijať aj kritiku, ak ho naštvete alebo rovno vyrukujete s tým, že sa mýli, zväčša neprijme nič.

Vtipom sa snažíte priniesť nejakú pointu, máte nejaký zámer a chcete niečo vtipom povedať. Aj keď je súčasťou vtipu to, že sa stanete smiešnym, napríklad parodovaním niekoho, kto je smiešny neúmyselne.

Aj vtip sa však dá zneužiť. Ak parodujete Martinku z Turca, nepoukazujete na nič len na to, že Martinka z Turca sa chová smiešne. Ak ale parodujete Martinku z Turca v kontexte, v ktorom si robíte srandu z divákov, čo sa na nej zabávajú, poukazujete na zlé konanie ľudí, ktorí sa smejú na niekom, na kom by sa smiať nemali.

Z čoho si robiť srandu

Pri otázke z čoho si robiť srandu je to vždy zložité. Sú ľudia, ktorí vám povedia, že sú veci, o ktorých sa nežartuje. Ja skôr zastávam názor Georga Carlina, ktorý tvrdil, že sranda sa dá robiť z čohokoľvek, ide o to ako skonštruujete vtip. Pre anglicky rozumejúcich odporúčam video nižšie


Vo videu George výborne demonštruje, že aj z vecí ako znásilnenie sa dá robiť sranda a byť vtipný bez toho, aby ste niekomu ubližovali. Samozrejme človek sa môže pokúšať byť vtipný a vtipný nebyť. Vtedy môže byť svojim zlyhaním buď smiešny alebo trápny, obe neúmyselne, keďže sa snažil byť vtipný. Ak sa teda človek snaží byť vtipný ľudia sa nesmejú na jeho vtipoch, ale na ňom, nie je vtipný, ale smiešny.

Buďme ľudia

Čo som týmto celým chcel povedať? Vo svete je veľa kvalitného humoru, veľa dobrých vtipov, veľa vtipných ľudí. Omnoho viac je však ľudí a vecí, ktoré sú len smiešne. Ako inteligentné bytosti by sme mali byť schopní toto rozlíšiť a vyberať si pre svoju zábavu vtipných ľudí, nie smiešnych.

Pri tom množstve inteligentnej zábavy nechápem, že sa stále bavíme na rôznych odpadoch ako reality show, ktoré sú založené na tom, že pred kameru postavíte niekoho, kto je smiešny. Nevyžaduje to žiadnu námahu ani talent. Ľuďom pred kamerou to ubližuje rovnako ako tým, čo to sledujú. Namiesto premyslenej myšlienky, ktorú vám dáva niekto vtipný, sledujete zostrihy smiešnych ľudí v smiešnych situáciách.

Byť vtipným je rovnaká umelecká forma ako spievanie, maľovanie či film. Dokonca je možno ešte vyšším druhom umenia, keďže vtipným sa dá byť v hociktorej inej umeleckej forme. Mali by sme podporovať vtipných ľudí, ktorí kultúru obohacujú, nie týrať smiešnych ľudí, ktorí kultúru a nás ťahajú k zemi, a ktorým popritom skôr ubližujeme ako pomáhame.

sobota, 10. decembra 2016

Školstvo zdarma, alebo samoštúdium za štátne?

Na Fakulte informatiky a informačných technológií STU používame interne vyvinutý systém Askalot na to, aby sa študenti mohli pýtať na veci, či už ohľadom predmetov alebo celkovo života na fakulte.

V posledných týždňoch ma na ňom zaujali hlavne tri otázky, ktoré sa týkajú podľa mňa nie len našej fakulty, ale celkovo vysokého školstva na Slovensku. Prejdime si ich teda a ja sa budem snažiť podať môj pohľad, ako čerstvého absolventa a zároveň doktoranda.
   

"Zima - naozajstná zima na fakulte"

Nie. To nie je vtip. Takýto bol nadpis nad otázkou, ktorá sa zaoberala tým, že ak je vonku trošku slabšia zima, na chodbách fakulty je 15 stupňov.


Na prvý pohľad úsmevný a ľahko riešiteľný problém. No keď vezmeme do úvahy všetky okolnosti, ktoré možno bežný študent nepozná alebo si ich neuvedomuje, dostávame sa k tomu, ako sa financuje slovenské vysoké školstvo.

Na fakulte som sa o stavbe našej novej budovy dopočul všetky možné uveriteľné aj menej uveriteľné informácie. Od predraženej stavby [1], cez chýbajúce zástrčky (ktoré reálne chýbajú), chýbajúce únikové východy (ktoré našťastie dostavali, ale keď bol cvičný požiarny poplach, tak boli pre istotu zavreté) až po akési postavené súkromné domy bokom (čo je síce na úrovni urban legend [2], ale žijeme na Slovensku, kde sa takéto šepká aj o premiérovi a ministrovi vnútra - #basternak - takže tento príbeh žije ďalej).

Čo ale nepopierateľné je, že sa pri stavbe a projektovaní zrejme nepočítalo s tým, že novú budovu bude treba aj vykurovať. A na Slovensku sa financujú školy "na hlavu", teda od počtu študentov. Nikoho nezaujíma, koľko stojí vykurovanie. A keď sa má fakulta rozhodnúť, či zaplatiť schopného docenta, ktorý študentov aj niečo naučí alebo jeho plat má doslova premeniť na teplý vzduch, v tom prípade nejde o ľahké rozhodnutia.

Je to v podstate ukážka absencie systémového uvažovania o školstve. Novú budovu naša fakulta potrebovala, o tom asi nepochybuje nikto. Ale to ako sa stavala a aký je výsledok, zanechalo v mnohých ľuďoch nedobré asociácie.

A tak fakulta, ktorej absolventi sú najlepšie platení zamestnanci na Slovensku [3], nemá peniaze na vykurovanie. Realita financovania školstva na Slovensku.

"Najlepšia informatická fakulta na SK?" / "Samo štúdium?"

Čím sa dostávame k ďalším dvom otázkam, ktoré ma zaujali a boli si veľmi podobné, až by si jeden pomyslel, že ich písala rovnaká osoba (obe poslané anonymne). 


Pokúsim sa tu rozobrať jednotlivé vyjadrenia z dlhšej otázky a skúsim k ním poskytnúť čo najobjektívnejší pohľad

"... navštevujem túto fakultu prvý rok, a potom čo musím vypracovávať ďalšie a ďalšie projekty a zadania som zistil, že som odkázaný jedine sám na seba."

Na fakulte sú, tak ako v živote, všelijakí ľudia. Sú takí, čo radi pomôžu a takí, čo nepomôžu vôbec. Takí, čo vyhľadajú pomoc, keď ju potrebujú a takí, čo čakajú, že im spadne z neba.

Ako prvák na bakalárskom štúdiu som tiež mal zo začiatku podobný pocit. Som sám a nikto mi s ničím nepomôže. Avšak veľmi rýchlo som zistil, že ak sa spýtam prednášajúcich alebo cvičiacich, tak z nich väčšina ochotne pomôže.

Tiež som zistil, že tomu tak nie je vždy. Existovali prednášajúci aj cvičiaci, ktorí buď pomôcť nechceli alebo jednoducho nevedeli pomôcť. Vždy tu však existovali spolužiaci.

Väčšina ľudí si, žiaľ, pri "pomoci od spolužiaka" predstaví to, že on vám vypracuje vaše zadanie, avšak takto to byť nemá. Spolužiaci vám vedia vysvetliť veci, ktoré oni už chápu, ale vy ešte nie a skôr či neskôr sa karta obráti a vy budete veci vysvetľovať im. 
 
Ak je teda človek "odkázaný sám na seba", je to minimálne na našej fakulte spôsobené skôr lenivosťou vypýtať si pomoc ako tým, že by mu nikto nebol ochotný pomôcť.

"Prednášajúci mi nepomôžu absolútne vôbec..."

Odhliadnuc od toho, že autor otázky hodil všetkých prednášajúcich do jedného vreca, na tomto výroku je dosť pravdy. Sú prednášajúci, ktorí by nemali byť pustení pred študentov a podľa môjho skromného názoru by som tie prednášky radšej zrušil ako keby ich majú prednášať oni.

Forma akou sú prednášané totiž študentov jedine demotivuje a bez nej by ušetrili čas, nervy a možno by si veci rýchlejšie doštudovali svojpomocne bez toho, aby ich zmiatli ľudia, čo sa k rozprávaniu na verejnosti nemali dostať ani omylom.

Tak ako pri všetkom, na niečo človek talent má a na niečo nie. Ak je niekto výborný výskumník neznamená to, že je aj dobrý pedagóg. A funguje to aj opačne. Problém je, že na univerzite v podstate musíte učiť, aj keď nechcete a ani to neviete.

Problém nevzniká ale u ľudí, čo si uvedomujú, že učiť nevedia, ale u tých, čo sú skalopevne presvedčení, že chyba nie je v nich, ale v študentoch. Chcem to povedať čo najjemnejšie, ale ak niekomu na predmet z 350 ľudí prídu na prednášku traja, chyba určite nie je v študentoch.

Priemerná účasť na prednáškach niektorých prenášajúcich. (Ilustračný obrázok)

Veľmi peknú zmenu som pozoroval pri jednom predmete, pri ktorom som dlhé roky od študentov počúval o tom, aký je ten predmet o ničom, aký je zbytočný a nudný a na prednášky chodilo do 10 ľudí (z 300+). Stačila zmena prednášajúceho a teraz počúvam o tom, že ten predmet je jeden z najlepších, napriek tomu, že prednášky sa nevenujú zadaniam, ale teórií.

Stačila výmena jedného človeka a namiesto 300 znechutených študentov tu máme študentov, ktorých predmet baví a tešia sa naň. Namiesto 10 ľudí je ich tam cez 100.

Avšak stále to nie je uspokojujúce číslo. Nie je to ani polovica. Prečo? Ak na jednom, dvoch alebo aj troch predmetoch je schopný človek, ale na zvyšných je uspávač hadov, ktorý z vás akurát vysaje posledné zbytky energie namiesto toho, aby vám dal nejaké vedomosti, vytvoríte si k prednáškam celkovo negatívny postoj a nejdete ani na tie dobré.

A ak toto začína v prvom ročníku, z roka na rok to bude horšie a horšie. Anonym má teda pravdu, že niektorí prednášajúci mu nepomôžu absolútne vôbec. To však neznamená, že iní mu nemôžu toho dať veľmi veľa.

"... a všetky informácie si musím hľadať sám." 

Keď vám prednášajúci nedá nič, musíte si potom informácie dohľadať sami. To je vcelku logické. Na druhej strane je dobré si uvedomiť, že prednášky na univerzite neslúžia na to, aby vám niekto nalial vedomosti do hlavy.

Problém je, ak je informačná hodnota prednášky nula alebo, ako v niektorých prípadoch, mínusová, pretože vás iba zmätie.


Prednáška vám má skôr dať nadhľad nad témou, má byť úvodom a motiváciou sa do nej hlbšie ponoriť. Samoštúdium je integrálnou časťou štúdia na univerzite a mimo iného vás pripravuje na reálny život.

Zatiaľ čo koncept nalievania vedomostí do hlavy zo základných a stredných škôl je dobrý pre človeka, ktorý chce tráviť pracovný čas vykonávaním pokynov a repetitívnych činností, absolvent univerzity by mal byť schopný riešiť úlohy samostatne a byť kreatívny.

A to bez toho, že by väčšina jeho času bola tvorená samoštúdiom, nejde. Samoštúdium však neznamená, že máte študovať sám. Znamená to, že si sám máte vedieť nájsť nielen materiály, ale aj kolegov, s ktorými budete pri štúdiu spolupracovať.

Opäť sme teda pri probléme toho, že ak si niekto musí všetky informácie hľadať sám, pravdepodobne je to spôsobené tým, že sa neskúsil spýtať, či už vyučujúcich alebo spolužiakov, aké informácie našli už oni.

"Prednášky mi absolútne nepomáhajú nech si ich čítam koľkokrát chcem, takže v zadaniach sú úplne nepoužiteľné."

Prvá časť tejto vety mi prišla trochu bizarná, pretože prednášky sa nedajú čítať. Neviem, či mal autor na mysli slajdy z prezentácie na prednáškach, a ak áno, tak tie naozaj nie sú určené na čítanie.

Človek by si mal na prednáškach asi robiť aj nejaké tie poznámky a ak si ich nevie robiť dostatočne dobre sám, chyba je v ňom. Na druhej strane, ako som už spomínal, pri niektorých prednáškach vám žiadne poznámkovanie nepomôže, pretože prednášajúci je otrasný.


Tu sa dostávame k tomu, na čo môžu slúžiť napríklad slajdy z prednášok. Namiesto toho, aby ste si ich čítali, môžete ich použiť ako osnovu toho, čo si v skutočnosti máte nájsť v knihách alebo v iných zdrojoch a následne si to poriadne naštudovať.

To, či sú prednášky pri zadaniach nepoužiteľné je dosť závislé na predmete. Sú predmety, kde sa na prednáškach berie skôr teória a k zadaniam sa informácie dávajú na cvičeniach. Je to tak zámerne a vôbec by to nemal byť problém, ak cvičenia prebiehajú korektne a predmet je dobre nastavený.

Stále tu môže byť problém s tým, že je predmet nastavený zle a cvičenia vôbec nepomáhajú. V tom prípade je kritika oprávnená, ale treba ju cieliť na konkrétny predmet.

Netreba zabúdať ani na samoštúdium, ktoré samozrejme patrí aj k zadaniam. Prednášky a cvičenia slúžia ako návod a priestor na konzultácie pri problémoch s učivom. Neslúžia na to, aby vám niekto dal riešenia na podnose.

"Keby nechodím do školy a musím robiť len zadania, tak nevidím žiadny rozdiel pretože tak či tak si to musím všetko hľadať a učiť sa sám."

Univerzita je super v tom, že do tej školy vlastne ani chodiť nemusíte a môžete to vybaviť aj tak, že si budete študovať sami a len robiť zadania a chodiť na skúšky. To by vám však unikla podstata univerzity.

Po prvé, čisto z praktického hľadiska, ak si budete sedieť doma, tak je minimum ľudí, ktorí sa reálne prinútia niečo sami od seba robiť a učiť sa. Takže univerzita s jej termínmi a zadaniami slúži ako istá forma motivácie.


Ale byť externým motivačným faktorom tiež nie je hlavným účelom univerzity. Univerzita dáva dokopy ľudí, ktorí majú spoločný cieľ a venujú sa podobným problémom. Ak budete sedieť sami doma a riešiť si zadania, síce na konci dostanete nejaký papier o absolvovaní univerzity, ale univerzitné vzdelanie nenadobudnete.

Univerzitné vzdelanie nadobudnete tak, že sa budete stretávať s prednášajúcimi, cvičiacimi a spolužiakmi a spoločne budete diskutovať a riešiť rôzne problémy. Nielen že tým nadviažete skvelé kontakty do budúcnosti, v skutočnosti vás to posunie o niekoľko levelov ďalej a na problémy a svet sa budete pozerať úplne inak ako keby ste si tie zadania odmakali u seba v garáži.

Problémom je, že toto si človek uvedomí a začne to riešiť väčšinou až vo vyšších ročníkoch. Napríklad u nás na fakulte je možnosť stať sa členom rôznych výskumných skupín, ktoré síce sú "bezkreditové" a dobrovoľné, ale posunú vás ďalej ako hociktorý predmet.

Dá sa s tým začať už od prvého ročníka a to tak, že človek bude riešiť problémy ako so spolužiakmi, tak aj so staršími kolegami. Zase sme teda pri tom, že ak sa človek učí sám, tak je to skôr voľba ako nutnosť.

"Jedine v čom mi pomohla táto fakulta je, že som dostal isic kartu a mozem sa rozšupnút v eat&meet. Celá táto vysoká je samoštúdium."

Dá sa na to pozrieť aj takto. A veľa študentov k tomu tak aj pristupovalo a pristupuje. Veľa ich berie univerzitu ako predĺžené prázdniny po absolvovaní strednej školy. Dostanem internát, lacné jedlo, študentské zľavy a môžem ešte semester-dva oslavovať, pokiaľ ma nevyrazia.

To, či je vysoká škola samoštúdium som už hádam objasnil. Ale v skratke ešte raz - bez toho, aby človek študoval sám sa nikam neposunie a bez toho, aby začal študovať s ďalšími ľuďmi z univerzity na univerzitu chodiť ani nemusí. Ani zďaleka to nie je samoštúdium. Ja by som štúdium na univerzite zhrnul ako "Kolaboratívna práca na individuálnych problémoch."

Je univerzita samoštúdium za štátne?

Rád by som sa na záver pokúsil zodpovedať moju otázku z nadpisu. Je univerzita školstvom zdarma, teda miestom, kde vás niečo naučia a posunú vás ďalej alebo je to len samoštúdium, za ktoré štát platí, ale v skutočnosti by to študenti zvládli aj bez univerzity a štát by ušetril?


Nemôžem hovoriť za všetky univerzity a fakulty. Ale minimálne FIIT STU vás niečo naučí a posunie vás o niekoľko levelov ďalej. To je myslím vec, na ktorej sa zhodne väčšina ľudí, čo ju absolvovala a zvládla. Časom som si totiž všimol trend, že ľudia čo najviac nadávajú na obtiažnosť alebo systém na fakulte sú tí, ktorí ju jednoducho nezvládli.

Nevravím, že na fakulte nie sú problémy a určite sa dá väčšina vecí, ktoré som spomenul aplikovať na väčšinu vysokých škôl na Slovensku, avšak tieto problémy si, minimálne u nás na fakulte, uvedomujú a snažia sa ich riešiť (navyše, keď si zažijete prácu vo firmách, uvedomíte si, že tak ako sú slabí prednášajúci, tak existujú aj slabí vedúci, manažéri atď. a vo firmách sa veci často menia omnoho zložitejšie ako na fakulte).

Zlého prednášajúceho nahradiť dobrým nie je také jednoduché ako sa zdá. Hlavne, ak neviete prednášajúcemu ponúknuť viac alebo aspoň toľko peňazí, koľko je schopný zarobiť na polovičný úväzok vo firme.

Napriek tomu sa na FIIT STU nachádza mnoho ľudí, ktorí to viacmenej robia z dobrej vôle, robia to dobre a ich počet narastá. Sú predmety, pri ktorých sú prednášky stratou času, ale sú aj také, kde vám jedna prednáška prinesie zásadnú zmenu pohľadu na veci, s ktorými sa stretávate.

Možnosť lacného bývania a stravovania, veľa voľného času študenta, ktorý nemusí pracovať a má iné výhody, to všetko, čo je financované, aj keď chabo, ale od štátu, vytvára prostredie, v ktorom sa samoštúdium mení na niečo viac.

Výskumné skupiny, študentské organizácie, debaty so spolužiakmi, kolegami a vyučujúcimi vytvárajú prostredie, v ktorom študenti rastú, objavujú nové veci, mnohokrát nadávajú, ale aj tým menia svoju školu, Slovensko a svet k lepšiemu.

Po piatich rokoch ako študent a pol roku ako doktorand (a paralelnom pracovaní vo firme skoro celý čas) vidím ako sa aj naša fakulta, napriek všetkým ťažkostiam, posunula.

Niektoré veci sú stále zlé, niektoré sa aj zhoršili, ale celkovo odtiaľto vychádzajú myšlienky a ľudia, ktorí by tomuto štátu mali stáť za väčšie peniaze, aby sme tu možno nakoniec všetci nepomrzli na nevykurovaných chodbách alebo neodišli pracovať do Švajčiarska a slovenské štátne IT budú naďalej riešiť firmy a ľudia, čo stáli napríklad za OPISOM, a ktorým univerzitné vzdelanie podľa všetkého, napriek ich titulom, chýba.
   

Zdroje

 

[1] http://www.zive.sk/clanok/58741/fiit-stu-dostala-novu-modernu-budovu-zatial-je-ale-prazdna-doplnene-video

[2] https://cs.wikipedia.org/wiki/M%C4%9Bstsk%C3%A1_legenda

[3] http://www.platy.sk/analyzy/absolventi-chcu-zarabat-826-eur-firmy-im-daju-o-nieco-viac/50055