sobota, 10. septembra 2016

Tour de Slovensko

Už je to nejaký ten týždeň čo som sa s kamošmi vybral na tour po Slovensku. Pôvodne som chcel napísať o celom tripe, ale zistil som, že som na to príliš lenivý a zrejme by to aj tak nebolo zaujímavé.

Rozhodol som sa však, že napíšem aspoň zopár postrehov k tomu, čo mi tento trip povedal o Slovensku a jeho obyvateľoch. Medzi obyvateľmi tejto krajinky panuje predstava, že čím ide človek ďalej na východ, tým je to horšie. A že to má hlavne veľa dočinenia s rómskou komunitou. A ja skúsim teda popísať aký som nadobudol pocit zo Slovenska, pri našej deväťdňovej ceste z Bratislavy do Michaloviec.

Bratislavu preskakujem, o nej sa už popísalo veľa a mne sa v nej žije veľmi dobre, aj keď odtiaľto nepochádzam a má veľa chýb. Na západnom Slovensku sme pozreli niekoľko miest a vyznačovalo sa tým, že ľudia viac menej žili v čistých obciach. Turizmus a ceny boli (väčšinou) na úrovni, ktorá neurazila, a ľudia vyzerali viac menej spokojní. Samozrejme je to generalizácia, ale na západnom Slovensku som videl, že sa na Slovensku máme dobre.

Stred Slovenska. Najmä Štiavnica a Kremnica ukazujú, že keď sa ľudia starajú o svoje pamiatky, tak to mestu pomáha byť príjemnejším miestom pre život. Také centrum Bratislavy sa má napríklad od Banskej Štiavnice ešte veľa učiť. Veľa zaujímavých obchodíkov, všetko upravené, pohodička.

Potom sme sa dostali na východ. Jeden zo spolucestujúcich pochádza z Michaloviec, a tak nás celú cestu varoval, že tam to bude horšie. Nie preto, že by tam nebolo pekne, ale kvôli ľuďom. Ja som si hovoril, že preháňa. Ale nepreháňal. Naozaj sa nečudujem, že odtiaľ ľudia utekajú na západ. Toto som napísal, keď som sa vrátil do Bratislavy.


A ono to nie je naozaj kvôli krajine. Na východe je nádherná príroda. A nemal som pocit, že by obce boli oproti zvyšku Slovenska podfinancované. Väčšina bola zrenovovaná, nové cesty, čisté námestia, pekné domy. Rozdiel bol naozaj v mentalite ľudí. 

Začnem tým, že to tak nie je všade. Centrum Košíc je úžasné. Podniky lepšie ako v Bratislave a ľudia sú veľmi príjemní. Ale to asi nie je prekvapenie a je to často vidno aj na volebných mapách. 

Červený Kláštor je vynikajúci, premakaný turizmus, tam by sa mal chodiť zvyšok Slovenska učiť. Ale mimo týchto centier to bolo horšie.

Napríklad sme prechádzali cez Dargov, a tak sme sa zastavili pri pamätníku. Išli sme dovnútra, kde vystavovali nejaké staré zbrane. Mal som v ruke plechovku s pivom. Pri vchode vylihoval starší pán v maskáčoch a tiež popíjal pivo. Keď som sa priblížil k vchodu povedal, že s pivom dnu ísť nemôžem. Tak som ho hneď položil na múrik, na čom sa kamarát zasmial. Čo malo za následok okamžité "Je ti dačo smišno?" od daného pána s vyhrážkou v hlase.

Ďalší príklad je Zemplínska šírava. Celý čas som mal predstavu o tom, ako super tam musí byť. Obrovská vodná plocha sa dá využiť na kúpanie, rybačku, plavbu loďou, vodné skútre, hocičo. Ale nie. Voda je znečistená, takže kúpanie na vlastné riziko. Zemplínska šírava v podstate pozostáva z neskutočného množstva stánkov s jedlom a alkoholom na brehu, medzi ktorými je sem tam bazén, do ktorého pýtajú vstup 3 eurá a má vodu hlbokú 140 centimetrov.

Z celého toho je cítiť strašný závan komunizmu a nevyužitého potenciálu. Výborne to vystihol kamarát z Michaloviec - "Predstava podnikania a turizmu pre východniara je takáto - tu chodí veľa ľudí, tak si postavím stánok a budem predávať alkohol." Vraj tam je aj aquapark - so vstupným 11 eur na tri hodiny, čo je napríklad polovica ceny celodenného lístka do Tatralandie - a keď som videl, že aquapark sa nachádza v bývalom komunistickom letovisku, tak sa mi zastavoval rozum.

Áno, východ má veľa problémov. Stále chýba diaľnica, aj o Rómoch sme sa napočúvali sem tam, aj roboty je pomenej. Ale vyhovárať sa na chýbajúcu diaľnicu, keď nikto poriadne nevie využiť ani potenciál Zemplínskej šíravy s blízkym Morským okom je naozaj len vyhováranie.

Nechcem, aby to vyznelo tak, že ohováram všetkých, čo pochádzajú alebo žijú na východe Slovenska. Je pravda, že som tam strávil len pár dní. Ale vyhovárať sa na nespravodlivosť sa nedá do nekonečna a niekedy je treba vyhrnúť rukávy a niečo so svojím okolím spraviť.

Páčil sa mi rozhovor s jedným Francúzom v Týždni pár rokov dozadu, ktorý prišiel na Slovensko, pretože tu je omnoho ľahšie presadiť sa v hocičom, pretože vo Francúzsku je už naozaj skoro všetko spravené.

Na východe, ale ani na zvyšku Slovenska toho nie je kopec spraveného, a namiesto čakania, že nám príde vláda alebo EÚ  dať všetko do poriadku by bolo možno lepšie, aby sme sami začali využívať náš potenciál prírody a turizmu.