pondelok, 25. januára 2016

Nový rok v histórii a vo svete

Tento článok nemá za cieľ pokryť celú históriu osláv nového roka, ale skôr pozrieť sa na zaujímavé časti v histórii najmä nášho kalendára, jeho vývoja a zaujímavé oslavy v súčasnosti a minulosti.

História

Dĺžka roka

Predtým než sa pozrieme na históriu, je dôležité si povedať, čo je to vlastne rok. Tu však nastáva problém. Rokov je totiž niekoľko. Pre základné pochopenie niektorých historických udalostí a aj súčasných javov nám v podstate stačia dva základné.

Tým prvým je tropický rok, ktorý je v podstate čas, ktorý trvá Slnku vrátiť sa na rovnakú pozíciu na oblohe, vzhľadom na ročné obdobia a jeho polohu na oblohe viditeľnú zo Zeme. Je to teda čas medzi rovnodennosťami alebo slnovratami. Tento čas nie je rovnaký ako čas, ktorý trvá Zemi ukončiť jeden obeh okolo Slnka - je zhruba o 20 minút kratší - a z toho vznikajú problémy.

Skutočný čas obehu Zeme okolo slnka alebo takzvaný siderický rok je čas, ktorý trvá Slnku vrátiť sa na oblohe k rovnakej stabilnej hviezde po tom, ako Zem absolvuje eliptický obeh okolo Slnka.

Teraz sa pozrime trochu na históriu a spôsoby, ako sa s týmto problémom vyrovnávali rôzne civilizácie.

História kalendárov a nových rokov

Zo starovekých kalendárov bol zrejme najprepracovanejší májský kalendár (čo ale neznamená, že Májovia vedeli predpovedať koniec sveta alebo budúcnosť, duh). Na ich systéme je asi najviac zaujímavé, že v skutočnosti používali až 2 kalendáre a brali teda do úvahy 2 rôzne roky. Prvý bol klasický rok trvajúci približne 365 dní, takzvaný haab, ktorý sa používal napríklad na kontrolu poľnohospodárstva. Druhý, ktorý mal 260 dní, slúžil na časovanie náboženských obradov sa nazýval tzolkin. Tento pozostával z 13 mesiacov, z ktorých každý trval 20 dní.

Staroveký čínsky kalendár mal dynamický vývoj a to aký kalendár sa používal záležalo viac menej na tom, kto momentálne vládol v ktorej oblasti Číny. Najbežnejší však bol kalendár pozostávajúci z 10 mesiacov, z ktorých mal každý 36 dní, a ku ktorým sa pridávalo buď 5 alebo 6 dní, tak, aby sa vyrovnávali rozdiely v obehu Zeme okolo Slnka.

Je nejasné, kedy sa v Číne začal sláviť nový rok, ale predpokladá sa, že tomu tak bolo počas dynastie Šang (1766 pred n.l. - 1122 n.l.). Z počiatku sa začiatok nového roka pohyboval medzi stredom zimy a začiatkom jari. Po dozretí solárneho kalendára cisár Wu (156 pred n.l. - 87 n.l.) zaviedol nový rok ako prvý deň prvého mesiaca čínskeho solárneho kalendára, kde zostáva dodnes.

Ďalší zo starovekých kalendárov bol sumerský kalendár, ktorý pozostával z 12tich lunárnych mesiacov trvajúcich 29 alebo 30 dní. Každý mesiac začal pozorovaním plného mesiaca. Počas histórie tieto mesiace nemali stanovené pevné mená a odvíjali sa od náboženskej diverzity v rôznych regiónoch. Na to, aby sa udržal kalendár trvajúci 354 dní v synchronizácii so slnečným rokom, pravidelne sa pridával mesiac navyše.

V mnohých starovekých kultúrach bol nový rok slávený koncom marca s jarnou rovnodennosťou. Prvé známe slávnosti nového roka pochádzajú z Babylonu, a to už z pred takmer 4000 rokmi. Oslavy prebiehali obeťami pre božstvá v chrámoch, trvali 11 dní, najmä kvôli rôznym štátom sponzorovaným športovým hrám.

Rovnako ako boli typické oslavy počas jarnej rovnodennosti, tak isto boli rozšírené aj oslavy nového roka počas jesennej rovnodennosti. Takto to bolo u Egypťanov, Feníčanov alebo Peržanov. Starovekí Gréci oslavovali nový rok počas zimného slnovratu.

Egypťania z počiatku počítali dĺžku roka pomocou Nílu. Každý rok topiaci sa sneh v dnešnej Etiópii a Ugande spôsobuje a spôsoboval na Níle záplavy takmer v rovnaký čas roka, takže všetko čo potrebovali spraviť, bolo na brehu rieky mať vysokú tyč a zaznamenať si hladinu Nílu.

Egypťania si tiež všimli, že Slnko sa vracia pravidelne na rovnaké miesto na oblohe vzhľadom na hviezdy, a to hlavne vďaka ich pozorovaniu, kedže ich brali ako božstvá, a vďaka tomu vypočítali, že rok má presne 365,25 dňa.

Islamský nový rok slúži na pripomenutie si presunu Mohameda z Mekky do Mediny, ktorú musel vykonať, aby ušiel pred prenasledovaním v Mekke. Prvý islamský rok začína v roku 622 práve v roku, kedy sa uskutočnil tento útek. V islamskom kalendári sa všetky sviatky počítajú na základe lunárneho kalendára. Niektoré islamské organizácie počítajú mesiace pri spozorovaní plného mesiaca, ale väčšina inštitúcií a krajín počíta budúce dátumy na základe astronomických výpočtov. Toto však spôsobuje, že medzi krajinami niekedy bývajú jedno až dvojdňové rozdiely v začiatkoch sviatkov.

Na koniec sa dostávame k najrozšírenejšiemu, gregoriánskemu kalendáru. Poďme ale od začiatku. Rimania slávili nový rok v marci, ale kvôli mnohým zmenám v dĺžke kalendára čelnými predstaviteľmi - hádajte prečo, áno máte pravdu - kvôli predĺženiu ich volebného obdobia, sa kalendár rozsynchronizoval s astronomickými pozorovaniami.

Rok v Ríme totiž začínal nástupom konzulov do úradu, a to 1. mája pred rokom 222 pred n.l., 15. marca od 222 pred n.l. a 1. januára od roku 153 pred n.l. Juliánsky kalendár, ktorý započal v roku 45 pred n.l. pokračoval v používaní 1. januára ako začiatku roka. Tento kalendár zaviedol Julius Cézar, aby sa vysporiadal s rozsynchronizovaným kalendárom oproti astronomickému roku, a prvý rok nazval posledným rokom zmätku, čo si však Rimania vzali po svojom, a tento rok volali rokom zmätku, kvôli tomu, že mal až 445 dní.

Rimania slávili 1. januára boha Janusa - boha dvoch tvári, dverí a začiatkov. Jedna z jeho tvári hľadela do minulosti a druhá do budúcnosti. Po tom, čo sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom, 1. január sa stal Sviatkom obriezky Ježiša Krista (#nokidding).

Počas stredoveku sa väčšina západného sveta vplyvom kresťanstva prispôsobila juliánskemu kalendáru, avšak nový rok sa slávil 25. decembra (narodenie Krista), 25. marca (sviatok zvestovania panne Márii) alebo na Veľkú noc (Francúzsko). Byzantská ríša slávila nový rok 1. septembra, a toto v roku 1492 prebralo aj Rusko.

Väčšina západných a kresťanských krajín zmenila začiatok roka na nový rok po prijatí gregoriánskeho kalendára. Výnimkou sú niektoré krajiny, kde je dominantné ortodoxné kresťanstvo, kde si pre náboženské sviatky ponechali juliánsky kalendár.

V modernom ponímaní je nový rok civilná udalosť a neviaže sa na žiadny prírodný úkaz. Na severnej pologuli je však január logickým začiatkom nového rok, kedže práve 1. januára sa začínajú očividne predlžovať dni, čo malo v minulosti zásadné kultúrne a poľnohospodárske následky. Čo v minulosti ľudia nevedeli je, že práve začiatkom januára býva Zem najbližšie k Slnku.

Naspäť ku gregoriánskemu kalendáru. Ten sa v súčasnosti využíva ako pre civilné potreby, tak aj pre vedecké, a stal sa medzinárodným štandardom. Pre vyrovnanie nezrovnalostí medi dĺžkami roka sa pridali priestupné roky a sekundy v pomerne komplikovanom systéme. Gregoriánsky kalendár vznikol reformovaním juliánskeho kalendára a bol schválený v roku 1582. Hlavným argumentom nebola ani synchronizácia s astronomickými cyklami (v tom čase bol rozdiel asi 10 dní), ale strach zo zlého výpočtu osláv Veľkej noci, kedže tá sa počíta vzhľadom na jarnú rovnodennosť, a považovalo sa za potrebné, aby tá bola v blízkosti 21. marca.

Pozrime sa odkiaľ majú pôvod názvy jednotlivých mesiacov vo väčšine západných krajín:
  • Január: podľa rímskeho boha Janusa
  • Február: podľa etruského boha vojny Februusa
  • Marec: podľa rímskeho boha vojny Marsa (Rimania mali radi vojnu :) )
  • Apríl: zo slova aperio, znamenajúceho "otvoriť"
  • Máj: podľa rímskej bohyne Maia Maiestas, bohyne jari, tepla a hojnosti 
  • Jún: podľa rímskej bohyne Juno, manželky Jupitera
  • Júl: podľa Júliusa Cézara (myslím, že netreba predstavovať)
  • August: podľa jeho nasledovníka Augusta
  • September: septem = sedem
  • October: octo = osem
  • November: novem = deväť
  • December: decem = desať
Môžeme si všimnúť, že kultúry kalendáre využívali najmä na poľnohospodárske účely, a teda ich aj prispôsobovali prírodným cyklom, Po tom, ako si prírodné udalosti začali vysvetľovať božstvami, začali kalendáre využívať aj na organizáciu sviatkov a osláv s tým spojenými.

Bonus. Ak by vás zaujímalo aký pôvod má slovo kalendár, pochádza z latinského kalendae, čo bolo označenie pre prvý deň v mesiaci.

Oslavy vo svete

Nový rok sa slávi takmer všade vo svete a má často podobné tradície, ako napríklad ohňostroje, hlasné oslavy, tancovanie alebo predsavzatia. Napriek tomu majú mnohé národy špecifické tradície spojené s novým rokom, a teraz sa na nepozrieme.

Budhistické oslavy

V Thajsku sa na nový rok koná trojdňový vodný festival, a to 13- 15 apríla, kedy budhisti slávia nový rok Songkran. V sprievodoch ľudia nosia veľké sochy Budhu, ktoré na okolostojacich striekajú vodu. V menších dedinách po sebe mladí ľudia kvôli šťastiu hádžu vodu. Z vďačnosti tiež ľudia vypúšťajú naspäť do riek ryby.

Čína

V Číne sú oslavy nového roka spojené s lampášmi, veľkými oslavami v uliciach a sprievodmi vedenými veľkým drakom, čínskym symbolom sily. Podľa legendy drak počas väčšiny roka spí, a ľudia používajú ohňostroje aby ho udržali hore. Ohňostroj má tiež udržať čo najďalej zlé veci. S ohňostrojmi sa tiež spája tradícia, že človek, ktorý odpáli prvý ohňostroj, bude mať šťastný rok.

K netradičnejším tradíciám patrí schovávanie nožov v dome, tak aby sa nikto nemohol porezať, čo by svedčilo nešťastiu.

Dánsko

V Dánsku je zvykom, že si ľudia nechávajú pred dverami rozbitý riad, na čo špeciálne šetria starý riad počas roka. Toto má symbolizovať priateľstvo a bratstvo, a verí sa, že človek s najviac riadmi pred dverami má najviac priateľov.

Filipíny

Vo Filipínach ľudia na nový rok otvoria všetky dvere a okná, čo má z domu vyhnať zlú energiu a vpustiť do domu dobrú (a zlodejov :) ).

Južná Afrika

V Johanesburgu patrilo k populárnym novoročným oslavám vyhadzovanie nábytku z okien, čo viedlo k mnohým nehodám, a tento zvyk po zásahoch polície a stúpaní nájomného pomaly mizne.

Peru

V Peru sa na nový rok snažia predpovedať budúcnosť umiestnením troch zemiakov pod pohovky, jeden olúpaný, jeden napoly olúpaný a jeden neolúpaný. O polnoci sa jedna pohovka vyberie náhodne, pričom zemiak určí ako bohatý bude rok - olúpaný zemiak značí žiadne peniaze, neolúpaný bohatstvo.

Rusko

V Rusku je zvykom napísať svoje pranie pre nový rok na kúsok papiera, ten spáliť, zamiešať popol v pohári šampanského, a toto vypiť presne ako končia zvoniť polnočné zvony, čo má priniesť splnenie priania.

Škótsko

V Škótsku si zvyknú na nový rok zabehnúť z ohnivými guľami cez mesto, lepšie raz vidieť...


Tento článok vznikol z poznámok, ktoré som si pripravil k Sekulárnemu pivu, ktoré organizuje občianske združenie Ethos každý mesiac v Bratislave. Ak sa chcete niekedy zastaviť, sledujte ich Facebook https://www.facebook.com/ethos.sk

Zdroje

http://www.chinesenewyears.info
http://billpetro.com/history-of-new-years-day
http://earthsky.org/earth/why-does-the-new-year-begin-on-january-1
http://patch.com/michigan/bloomfield-mi/5-97364391
http://strangeside.com/calendar-exact-length-of-year-i/
http://www.123newyear.com/newyear-traditions/
http://www.ibtimes.com/new-years-eve-traditions-around-world-2015-how-they-celebrate-spain-russia-ireland-1770242
http://www.infoplease.com/spot/newyearcelebrations.html
http://www.scholastic.com/teachers/article/new-year-celebrations-around-world
http://www.telegraph.co.uk/travel/10542737/Strange-New-Year-traditions.html?frame=2777468
http://www.wincalendar.com
https://en.wikipedia.org/wiki/Gregorian_calendar
https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_calendars
https://en.wikipedia.org/wiki/Islamic_New_Year
https://en.wikipedia.org/wiki/New_Year's_Day
https://en.wikipedia.org/wiki/Sidereal_year
https://en.wikipedia.org/wiki/Tropical_year
pošli na vybrali.sme.sk