štvrtok, 22. decembra 2016

NTECast #1 - S Tomášom "Tajom" Brzom o FIITke a živote po nej

V rámci nášho univerzitného spolku Národ Technickej Excelencie sme začali nahrávať podcast. Tu je prvá epizóda

Aké je štúdium na FIIT STU? Stojí za to? Čo vám dá? Čo vám vezme? Na čo vás pripraví? O tom všetkom sa bavíme s absolvenotom FIIT STU Tomášom "Tajom" Brzom


piatok, 16. decembra 2016

O vtipnom a smiešnom

Počas posledných týždňov som s viacerými ľuďmi viedol debatu na tému vtipné verzus smiešne (áno, asi máme veľa voľného času). Dosť ma zaskočilo, že väčšina ľudí, s ktorými som túto debatu viedol, nerozlišovala tieto dva pojmy a niektorí ľudia dokonca mali problém pochopiť medzi nimi rozdiel.

Nejde podľa mňa pritom o zložitý koncept, ale zároveň si myslím, že je veľmi dôležitý. Určuje totiž aj to, na čom sa ako jednotlivci a spoločnosť zabávame.

Z definície

Na úvod spravme to najjednoduchšie. Pozrime sa do slovníka (zdroj: http://www.slex.sk)
smiešny príd.


1. vyvolávajúci smiech, komický: smiešny človek, smiešne správanie; stať sa smiešnym, nebuď smiešny!
2. expr. veľmi malý, zanedbateľný: smiešny poplatok, smiešna porcia;
vtipný príd.


1. ktorý má vtip (význ. 1); svedčiaci o tom, dôvtipný: vtipný, bystrý človek; vtipná hlava, vtipný postreh
2. (duchaplne) žartovný: vtipné rozprávanie, vtipná poznámka;

Myslím si, že základný rozdiel je najzreteľnejšie vidieť v druhej verzii definície. Smiešny sa dá použiť expresívne na vyjadrenie zlej vlastnosti niečoho alebo niekoho. Na druhej strane, ak je niečo vtipné, je to vždy pozitívne.

Ak je niekto vtipný, svedčí to o tom, že je inteligentný. Ak je niekto smiešny, svedčí to len o tom, že je smiešny. Byť vtipným je voľba a je to náročné, byť smiešnym je náhoda a väčšinou to nevyžaduje žiadnu námahu.

O zámere

Ok. Smiešny je zle a vtipný je dobre. Koniec debaty. Či? Nie je to také jednoduché. Aký je teda zásadný rozdiel? Ide o zámer. Smiešny môže byť človek dobrovoľne, tiež však môže byť smiešnym nechtiac. Vtipným môže byť človek len zámerne.

Ak sa človek správa smiešne zámerne, pretože je napríklad súčasťou divadelného vystúpenia (herec sa síce chová smiešne) v skutočnosti nie je smiešny, ale vtipný.

Lepšie je to pochopiteľné na prípade, ak sa človek chová smiešne nechtiac. Takýchto príkladov určite poznáte mnoho. Môžem uviesť už zosnulú Martinku z Turca.

Martinka z Turca (zdroj: aktuality.sk)

Človek, ktorý bol skrz na skrz smiešny svojim chovaním, názormi, výzorom, avšak nechtiac a podľa všetkého mala táto osoba psychické problémy. Nebola smiešna zámerne, a teda ani nebola vtipná. Bola proste smiešna. Ďalším príkladom je Meliško.

Meliško (zdroj: youtube)

Tiež už zosnulý a opäť človek, ktorý sa nestal slávnym kvôli tomu, že by bol vtipný. Stal sa slávnym kvôli tomu, že bol smiešny. Čo majú títo dvaja ľudia spoločné okrem toho, že neboli vtipní?

Spoločné majú to, že sa na nich spoločnosť smiala. A v nemalej miere prispela k tomu, že dopadli tak ako dopadli. Minimálne v prípade Martinky z Turca, jej medializovanie pravdepodobne viedlo k tomu, že zomrela predčasne.

Smiať sa na niečom je zodpovednosť

Nechcem robiť morálneho arbitra na to sú tu iní, ale dovolím si tvrdiť, že to na čom sa smejeme je rovnako dôležité ako to, aké produkty kupujeme alebo koho volíme vo voľbách.

Ak sa smejeme na vtipných ľuďoch, teda takých, ktorí sú, či už smiešni zámerne alebo sú jednoducho vtipní, podporujeme tým talent, inteligentné správanie, dokonca kritické myslenie. Jeden z mojich obľúbených citátov znie nasledovne
'Ak chcete ľuďom povedať pravdu rozosmejte ich, inak vás zabijú.' - George Bernard Shaw
Vystihuje podstatu toho, na čo sa dá použiť vtip a humor v pozitívnom. Ak človeka rozosmejete, dokáže od vás prijať aj kritiku, ak ho naštvete alebo rovno vyrukujete s tým, že sa mýli, zväčša neprijme nič.

Vtipom sa snažíte priniesť nejakú pointu, máte nejaký zámer a chcete niečo vtipom povedať. Aj keď je súčasťou vtipu to, že sa stanete smiešnym, napríklad parodovaním niekoho, kto je smiešny neúmyselne.

Aj vtip sa však dá zneužiť. Ak parodujete Martinku z Turca, nepoukazujete na nič len na to, že Martinka z Turca sa chová smiešne. Ak ale parodujete Martinku z Turca v kontexte, v ktorom si robíte srandu z divákov, čo sa na nej zabávajú, poukazujete na zlé konanie ľudí, ktorí sa smejú na niekom, na kom by sa smiať nemali.

Z čoho si robiť srandu

Pri otázke z čoho si robiť srandu je to vždy zložité. Sú ľudia, ktorí vám povedia, že sú veci, o ktorých sa nežartuje. Ja skôr zastávam názor Georga Carlina, ktorý tvrdil, že sranda sa dá robiť z čohokoľvek, ide o to ako skonštruujete vtip. Pre anglicky rozumejúcich odporúčam video nižšie


Vo videu George výborne demonštruje, že aj z vecí ako znásilnenie sa dá robiť sranda a byť vtipný bez toho, aby ste niekomu ubližovali. Samozrejme človek sa môže pokúšať byť vtipný a vtipný nebyť. Vtedy môže byť svojim zlyhaním buď smiešny alebo trápny, obe neúmyselne, keďže sa snažil byť vtipný. Ak sa teda človek snaží byť vtipný ľudia sa nesmejú na jeho vtipoch, ale na ňom, nie je vtipný, ale smiešny.

Buďme ľudia

Čo som týmto celým chcel povedať? Vo svete je veľa kvalitného humoru, veľa dobrých vtipov, veľa vtipných ľudí. Omnoho viac je však ľudí a vecí, ktoré sú len smiešne. Ako inteligentné bytosti by sme mali byť schopní toto rozlíšiť a vyberať si pre svoju zábavu vtipných ľudí, nie smiešnych.

Pri tom množstve inteligentnej zábavy nechápem, že sa stále bavíme na rôznych odpadoch ako reality show, ktoré sú založené na tom, že pred kameru postavíte niekoho, kto je smiešny. Nevyžaduje to žiadnu námahu ani talent. Ľuďom pred kamerou to ubližuje rovnako ako tým, čo to sledujú. Namiesto premyslenej myšlienky, ktorú vám dáva niekto vtipný, sledujete zostrihy smiešnych ľudí v smiešnych situáciách.

Byť vtipným je rovnaká umelecká forma ako spievanie, maľovanie či film. Dokonca je možno ešte vyšším druhom umenia, keďže vtipným sa dá byť v hociktorej inej umeleckej forme. Mali by sme podporovať vtipných ľudí, ktorí kultúru obohacujú, nie týrať smiešnych ľudí, ktorí kultúru a nás ťahajú k zemi, a ktorým popritom skôr ubližujeme ako pomáhame.

sobota, 10. decembra 2016

Školstvo zdarma, alebo samoštúdium za štátne?

Na Fakulte informatiky a informačných technológií STU používame interne vyvinutý systém Askalot na to, aby sa študenti mohli pýtať na veci, či už ohľadom predmetov alebo celkovo života na fakulte.

V posledných týždňoch ma na ňom zaujali hlavne tri otázky, ktoré sa týkajú podľa mňa nie len našej fakulty, ale celkovo vysokého školstva na Slovensku. Prejdime si ich teda a ja sa budem snažiť podať môj pohľad, ako čerstvého absolventa a zároveň doktoranda.
   

"Zima - naozajstná zima na fakulte"

Nie. To nie je vtip. Takýto bol nadpis nad otázkou, ktorá sa zaoberala tým, že ak je vonku trošku slabšia zima, na chodbách fakulty je 15 stupňov.


Na prvý pohľad úsmevný a ľahko riešiteľný problém. No keď vezmeme do úvahy všetky okolnosti, ktoré možno bežný študent nepozná alebo si ich neuvedomuje, dostávame sa k tomu, ako sa financuje slovenské vysoké školstvo.

Na fakulte som sa o stavbe našej novej budovy dopočul všetky možné uveriteľné aj menej uveriteľné informácie. Od predraženej stavby [1], cez chýbajúce zástrčky (ktoré reálne chýbajú), chýbajúce únikové východy (ktoré našťastie dostavali, ale keď bol cvičný požiarny poplach, tak boli pre istotu zavreté) až po akési postavené súkromné domy bokom (čo je síce na úrovni urban legend [2], ale žijeme na Slovensku, kde sa takéto šepká aj o premiérovi a ministrovi vnútra - #basternak - takže tento príbeh žije ďalej).

Čo ale nepopierateľné je, že sa pri stavbe a projektovaní zrejme nepočítalo s tým, že novú budovu bude treba aj vykurovať. A na Slovensku sa financujú školy "na hlavu", teda od počtu študentov. Nikoho nezaujíma, koľko stojí vykurovanie. A keď sa má fakulta rozhodnúť, či zaplatiť schopného docenta, ktorý študentov aj niečo naučí alebo jeho plat má doslova premeniť na teplý vzduch, v tom prípade nejde o ľahké rozhodnutia.

Je to v podstate ukážka absencie systémového uvažovania o školstve. Novú budovu naša fakulta potrebovala, o tom asi nepochybuje nikto. Ale to ako sa stavala a aký je výsledok, zanechalo v mnohých ľuďoch nedobré asociácie.

A tak fakulta, ktorej absolventi sú najlepšie platení zamestnanci na Slovensku [3], nemá peniaze na vykurovanie. Realita financovania školstva na Slovensku.

"Najlepšia informatická fakulta na SK?" / "Samo štúdium?"

Čím sa dostávame k ďalším dvom otázkam, ktoré ma zaujali a boli si veľmi podobné, až by si jeden pomyslel, že ich písala rovnaká osoba (obe poslané anonymne). 


Pokúsim sa tu rozobrať jednotlivé vyjadrenia z dlhšej otázky a skúsim k ním poskytnúť čo najobjektívnejší pohľad

"... navštevujem túto fakultu prvý rok, a potom čo musím vypracovávať ďalšie a ďalšie projekty a zadania som zistil, že som odkázaný jedine sám na seba."

Na fakulte sú, tak ako v živote, všelijakí ľudia. Sú takí, čo radi pomôžu a takí, čo nepomôžu vôbec. Takí, čo vyhľadajú pomoc, keď ju potrebujú a takí, čo čakajú, že im spadne z neba.

Ako prvák na bakalárskom štúdiu som tiež mal zo začiatku podobný pocit. Som sám a nikto mi s ničím nepomôže. Avšak veľmi rýchlo som zistil, že ak sa spýtam prednášajúcich alebo cvičiacich, tak z nich väčšina ochotne pomôže.

Tiež som zistil, že tomu tak nie je vždy. Existovali prednášajúci aj cvičiaci, ktorí buď pomôcť nechceli alebo jednoducho nevedeli pomôcť. Vždy tu však existovali spolužiaci.

Väčšina ľudí si, žiaľ, pri "pomoci od spolužiaka" predstaví to, že on vám vypracuje vaše zadanie, avšak takto to byť nemá. Spolužiaci vám vedia vysvetliť veci, ktoré oni už chápu, ale vy ešte nie a skôr či neskôr sa karta obráti a vy budete veci vysvetľovať im. 
 
Ak je teda človek "odkázaný sám na seba", je to minimálne na našej fakulte spôsobené skôr lenivosťou vypýtať si pomoc ako tým, že by mu nikto nebol ochotný pomôcť.

"Prednášajúci mi nepomôžu absolútne vôbec..."

Odhliadnuc od toho, že autor otázky hodil všetkých prednášajúcich do jedného vreca, na tomto výroku je dosť pravdy. Sú prednášajúci, ktorí by nemali byť pustení pred študentov a podľa môjho skromného názoru by som tie prednášky radšej zrušil ako keby ich majú prednášať oni.

Forma akou sú prednášané totiž študentov jedine demotivuje a bez nej by ušetrili čas, nervy a možno by si veci rýchlejšie doštudovali svojpomocne bez toho, aby ich zmiatli ľudia, čo sa k rozprávaniu na verejnosti nemali dostať ani omylom.

Tak ako pri všetkom, na niečo človek talent má a na niečo nie. Ak je niekto výborný výskumník neznamená to, že je aj dobrý pedagóg. A funguje to aj opačne. Problém je, že na univerzite v podstate musíte učiť, aj keď nechcete a ani to neviete.

Problém nevzniká ale u ľudí, čo si uvedomujú, že učiť nevedia, ale u tých, čo sú skalopevne presvedčení, že chyba nie je v nich, ale v študentoch. Chcem to povedať čo najjemnejšie, ale ak niekomu na predmet z 350 ľudí prídu na prednášku traja, chyba určite nie je v študentoch.

Priemerná účasť na prednáškach niektorých prenášajúcich. (Ilustračný obrázok)

Veľmi peknú zmenu som pozoroval pri jednom predmete, pri ktorom som dlhé roky od študentov počúval o tom, aký je ten predmet o ničom, aký je zbytočný a nudný a na prednášky chodilo do 10 ľudí (z 300+). Stačila zmena prednášajúceho a teraz počúvam o tom, že ten predmet je jeden z najlepších, napriek tomu, že prednášky sa nevenujú zadaniam, ale teórií.

Stačila výmena jedného človeka a namiesto 300 znechutených študentov tu máme študentov, ktorých predmet baví a tešia sa naň. Namiesto 10 ľudí je ich tam cez 100.

Avšak stále to nie je uspokojujúce číslo. Nie je to ani polovica. Prečo? Ak na jednom, dvoch alebo aj troch predmetoch je schopný človek, ale na zvyšných je uspávač hadov, ktorý z vás akurát vysaje posledné zbytky energie namiesto toho, aby vám dal nejaké vedomosti, vytvoríte si k prednáškam celkovo negatívny postoj a nejdete ani na tie dobré.

A ak toto začína v prvom ročníku, z roka na rok to bude horšie a horšie. Anonym má teda pravdu, že niektorí prednášajúci mu nepomôžu absolútne vôbec. To však neznamená, že iní mu nemôžu toho dať veľmi veľa.

"... a všetky informácie si musím hľadať sám." 

Keď vám prednášajúci nedá nič, musíte si potom informácie dohľadať sami. To je vcelku logické. Na druhej strane je dobré si uvedomiť, že prednášky na univerzite neslúžia na to, aby vám niekto nalial vedomosti do hlavy.

Problém je, ak je informačná hodnota prednášky nula alebo, ako v niektorých prípadoch, mínusová, pretože vás iba zmätie.


Prednáška vám má skôr dať nadhľad nad témou, má byť úvodom a motiváciou sa do nej hlbšie ponoriť. Samoštúdium je integrálnou časťou štúdia na univerzite a mimo iného vás pripravuje na reálny život.

Zatiaľ čo koncept nalievania vedomostí do hlavy zo základných a stredných škôl je dobrý pre človeka, ktorý chce tráviť pracovný čas vykonávaním pokynov a repetitívnych činností, absolvent univerzity by mal byť schopný riešiť úlohy samostatne a byť kreatívny.

A to bez toho, že by väčšina jeho času bola tvorená samoštúdiom, nejde. Samoštúdium však neznamená, že máte študovať sám. Znamená to, že si sám máte vedieť nájsť nielen materiály, ale aj kolegov, s ktorými budete pri štúdiu spolupracovať.

Opäť sme teda pri probléme toho, že ak si niekto musí všetky informácie hľadať sám, pravdepodobne je to spôsobené tým, že sa neskúsil spýtať, či už vyučujúcich alebo spolužiakov, aké informácie našli už oni.

"Prednášky mi absolútne nepomáhajú nech si ich čítam koľkokrát chcem, takže v zadaniach sú úplne nepoužiteľné."

Prvá časť tejto vety mi prišla trochu bizarná, pretože prednášky sa nedajú čítať. Neviem, či mal autor na mysli slajdy z prezentácie na prednáškach, a ak áno, tak tie naozaj nie sú určené na čítanie.

Človek by si mal na prednáškach asi robiť aj nejaké tie poznámky a ak si ich nevie robiť dostatočne dobre sám, chyba je v ňom. Na druhej strane, ako som už spomínal, pri niektorých prednáškach vám žiadne poznámkovanie nepomôže, pretože prednášajúci je otrasný.


Tu sa dostávame k tomu, na čo môžu slúžiť napríklad slajdy z prednášok. Namiesto toho, aby ste si ich čítali, môžete ich použiť ako osnovu toho, čo si v skutočnosti máte nájsť v knihách alebo v iných zdrojoch a následne si to poriadne naštudovať.

To, či sú prednášky pri zadaniach nepoužiteľné je dosť závislé na predmete. Sú predmety, kde sa na prednáškach berie skôr teória a k zadaniam sa informácie dávajú na cvičeniach. Je to tak zámerne a vôbec by to nemal byť problém, ak cvičenia prebiehajú korektne a predmet je dobre nastavený.

Stále tu môže byť problém s tým, že je predmet nastavený zle a cvičenia vôbec nepomáhajú. V tom prípade je kritika oprávnená, ale treba ju cieliť na konkrétny predmet.

Netreba zabúdať ani na samoštúdium, ktoré samozrejme patrí aj k zadaniam. Prednášky a cvičenia slúžia ako návod a priestor na konzultácie pri problémoch s učivom. Neslúžia na to, aby vám niekto dal riešenia na podnose.

"Keby nechodím do školy a musím robiť len zadania, tak nevidím žiadny rozdiel pretože tak či tak si to musím všetko hľadať a učiť sa sám."

Univerzita je super v tom, že do tej školy vlastne ani chodiť nemusíte a môžete to vybaviť aj tak, že si budete študovať sami a len robiť zadania a chodiť na skúšky. To by vám však unikla podstata univerzity.

Po prvé, čisto z praktického hľadiska, ak si budete sedieť doma, tak je minimum ľudí, ktorí sa reálne prinútia niečo sami od seba robiť a učiť sa. Takže univerzita s jej termínmi a zadaniami slúži ako istá forma motivácie.


Ale byť externým motivačným faktorom tiež nie je hlavným účelom univerzity. Univerzita dáva dokopy ľudí, ktorí majú spoločný cieľ a venujú sa podobným problémom. Ak budete sedieť sami doma a riešiť si zadania, síce na konci dostanete nejaký papier o absolvovaní univerzity, ale univerzitné vzdelanie nenadobudnete.

Univerzitné vzdelanie nadobudnete tak, že sa budete stretávať s prednášajúcimi, cvičiacimi a spolužiakmi a spoločne budete diskutovať a riešiť rôzne problémy. Nielen že tým nadviažete skvelé kontakty do budúcnosti, v skutočnosti vás to posunie o niekoľko levelov ďalej a na problémy a svet sa budete pozerať úplne inak ako keby ste si tie zadania odmakali u seba v garáži.

Problémom je, že toto si človek uvedomí a začne to riešiť väčšinou až vo vyšších ročníkoch. Napríklad u nás na fakulte je možnosť stať sa členom rôznych výskumných skupín, ktoré síce sú "bezkreditové" a dobrovoľné, ale posunú vás ďalej ako hociktorý predmet.

Dá sa s tým začať už od prvého ročníka a to tak, že človek bude riešiť problémy ako so spolužiakmi, tak aj so staršími kolegami. Zase sme teda pri tom, že ak sa človek učí sám, tak je to skôr voľba ako nutnosť.

"Jedine v čom mi pomohla táto fakulta je, že som dostal isic kartu a mozem sa rozšupnút v eat&meet. Celá táto vysoká je samoštúdium."

Dá sa na to pozrieť aj takto. A veľa študentov k tomu tak aj pristupovalo a pristupuje. Veľa ich berie univerzitu ako predĺžené prázdniny po absolvovaní strednej školy. Dostanem internát, lacné jedlo, študentské zľavy a môžem ešte semester-dva oslavovať, pokiaľ ma nevyrazia.

To, či je vysoká škola samoštúdium som už hádam objasnil. Ale v skratke ešte raz - bez toho, aby človek študoval sám sa nikam neposunie a bez toho, aby začal študovať s ďalšími ľuďmi z univerzity na univerzitu chodiť ani nemusí. Ani zďaleka to nie je samoštúdium. Ja by som štúdium na univerzite zhrnul ako "Kolaboratívna práca na individuálnych problémoch."

Je univerzita samoštúdium za štátne?

Rád by som sa na záver pokúsil zodpovedať moju otázku z nadpisu. Je univerzita školstvom zdarma, teda miestom, kde vás niečo naučia a posunú vás ďalej alebo je to len samoštúdium, za ktoré štát platí, ale v skutočnosti by to študenti zvládli aj bez univerzity a štát by ušetril?


Nemôžem hovoriť za všetky univerzity a fakulty. Ale minimálne FIIT STU vás niečo naučí a posunie vás o niekoľko levelov ďalej. To je myslím vec, na ktorej sa zhodne väčšina ľudí, čo ju absolvovala a zvládla. Časom som si totiž všimol trend, že ľudia čo najviac nadávajú na obtiažnosť alebo systém na fakulte sú tí, ktorí ju jednoducho nezvládli.

Nevravím, že na fakulte nie sú problémy a určite sa dá väčšina vecí, ktoré som spomenul aplikovať na väčšinu vysokých škôl na Slovensku, avšak tieto problémy si, minimálne u nás na fakulte, uvedomujú a snažia sa ich riešiť (navyše, keď si zažijete prácu vo firmách, uvedomíte si, že tak ako sú slabí prednášajúci, tak existujú aj slabí vedúci, manažéri atď. a vo firmách sa veci často menia omnoho zložitejšie ako na fakulte).

Zlého prednášajúceho nahradiť dobrým nie je také jednoduché ako sa zdá. Hlavne, ak neviete prednášajúcemu ponúknuť viac alebo aspoň toľko peňazí, koľko je schopný zarobiť na polovičný úväzok vo firme.

Napriek tomu sa na FIIT STU nachádza mnoho ľudí, ktorí to viacmenej robia z dobrej vôle, robia to dobre a ich počet narastá. Sú predmety, pri ktorých sú prednášky stratou času, ale sú aj také, kde vám jedna prednáška prinesie zásadnú zmenu pohľadu na veci, s ktorými sa stretávate.

Možnosť lacného bývania a stravovania, veľa voľného času študenta, ktorý nemusí pracovať a má iné výhody, to všetko, čo je financované, aj keď chabo, ale od štátu, vytvára prostredie, v ktorom sa samoštúdium mení na niečo viac.

Výskumné skupiny, študentské organizácie, debaty so spolužiakmi, kolegami a vyučujúcimi vytvárajú prostredie, v ktorom študenti rastú, objavujú nové veci, mnohokrát nadávajú, ale aj tým menia svoju školu, Slovensko a svet k lepšiemu.

Po piatich rokoch ako študent a pol roku ako doktorand (a paralelnom pracovaní vo firme skoro celý čas) vidím ako sa aj naša fakulta, napriek všetkým ťažkostiam, posunula.

Niektoré veci sú stále zlé, niektoré sa aj zhoršili, ale celkovo odtiaľto vychádzajú myšlienky a ľudia, ktorí by tomuto štátu mali stáť za väčšie peniaze, aby sme tu možno nakoniec všetci nepomrzli na nevykurovaných chodbách alebo neodišli pracovať do Švajčiarska a slovenské štátne IT budú naďalej riešiť firmy a ľudia, čo stáli napríklad za OPISOM, a ktorým univerzitné vzdelanie podľa všetkého, napriek ich titulom, chýba.
   

Zdroje

 

[1] http://www.zive.sk/clanok/58741/fiit-stu-dostala-novu-modernu-budovu-zatial-je-ale-prazdna-doplnene-video

[2] https://cs.wikipedia.org/wiki/M%C4%9Bstsk%C3%A1_legenda

[3] http://www.platy.sk/analyzy/absolventi-chcu-zarabat-826-eur-firmy-im-daju-o-nieco-viac/50055

štvrtok, 17. novembra 2016

Postfaktuálna doba a informačná bublina

Zdroj: Wikimedia
V USA vyhral Trump, na Slovensku je v parlamente duo KoKot (Kollár, Kotleba) a analytici sa snažia vysvetliť, prečo sa to deje. Často sa objavuje vysvetlenie o takzvanej postfaktuálnej dobe, kedy už na faktoch nezáleží. K tomu sa pridáva informačná bublina, v ktorej ide o to, že počujete a čítate len správy, ktoré utvrdzujú váš názor.

Postfaktuálna doba

O postfaktuálnej dobe by sa dalo debatovať hlavne z pohľadu toho, či sme niekedy vôbec mali faktuálnu dobu. Ale o bublinách je diskusia viac menej zbytočná. To, že ľudia najradšej čítajú správy, s ktorými súhlasia a ktoré potvrdzujú ich názor ukázalo už mnoho psychologických výskumov. A ako informatík viem ako fungujú odporúčajúce systémy, ktoré určujú, čo napríklad na Facebooku uvidíte. Skôr či neskôr sa stanú obeťou predsudkov používateľa (boj s týmto problémom je súčasťou intenzívneho výskumu).

Je teda jasné, že všetci žijeme vo väčšej či menšej bubline. Nebudem sa tu snažiť vyriešiť problémy sveta. Už aj samotný tvorca Facebooku Mark Zuckerberg sa začal brániť, že oni za to nemôžu a iní sa ozvali, že Facebook by sa mal správať zodpovednejšie.

Živá debata teda prebieha, uvidíme čo sa stane.

"Štandardné" médiá

V tomto poste sa chcem skôr zamerať na to, čo robím ja a čo by ste mohli robiť vy, s vašou informačnou bublinou. Nejde o žiadne komplikované veci (ale ani všemocné). Napriek tomu si myslím, že minimálne môžu pomôcť lepšie filtrovať záplavu informácií, ktorej sme momentálne vystavení.

Po prvé, čím možno hneď stratím väčšinu "alternatívnych" čitateľov, treba čítať hlavne "štandardné" médiá. Pod týmto však nemyslím len zavedené papierové médiá. Pod štandardným médiom myslím médium, ktoré overuje to, čo publikuje, uvádza zdroje a v prípade, že sa ukáže, že napísalo lož, ospravedlní sa a uvedie opravu. Žiaľ, toto väčšina takzvaných "alternatívnych" médií nezvláda.

Postupom času som prešiel k ďalšej úrovni filtrovania, ktorý nazývam "externým editovaním". V štandardných médiách máte editora, ktorý má práve preveriť dôveryhodnosť článku a nepublikovať ho, ak napríklad existujú pochybnosti o zdrojoch.

"Externé editovanie"

Aby ste nezostali v zajatí jedného alebo dvoch médií, ktorých autori sú tiež vo svojej bubline, je dobré mať rôznorodé zdroje informácií. Nemôžete sledovať všetky médiá sami. Našťastie tu máme sociálne siete.

Zatiaľ čo sa teraz na Facebook spustila (často oprávnená) kritika za to, čo zobrazuje používateľom, je dôležité si uvedomiť, že obsah svojho Facebooku si viete vo veľmi veľkej miere určiť sami. Akurát to chce trochu práce, ale sľubujem, že zatiaľ čo zo začiatku je to úmorné, časom budete omnoho spokojnejší a informačne omnoho bohatší.

Facebook vám totiž umožňuje sledovať nielen stránky médií, ale aj konkrétnych ľudí. A tak týchto ľudí môžete využiť ako "externých editorov". Ak si zvolíte dôveryhodných ľudí, ktorí nesharujú každú blbosť, na ktorú natrafia, plnia za vás v podstate úlohu editora, ktorý filtruje nedôveryhodný a posúva vám zaujímavý obsah. Opäť si treba voliť týchto ľudí na základe vlastností "štandardných" médií - hlavne overovanie zdrojov a spätná kontrola.

Rovnako viete "unfollownúť" alebo "skryť" príspevky z nedôveryhodných zdrojov. Ak sa vám zobrazujú nezmyselné správy zo stránok, na ktorých nie je pravdivé ani len meno autora, nenechajte si tým sviniť svoj mozog. Jednoducho si to vymažte z timelinu.

Opusťte svoju bublinu

Posledným krokom je to, že nebudete sledovať len ľudí a médiá, s ktorými súhlasíte. Nájdite si dôveryhodné zdroje aj medzi médiami a ľuďmi, ktorí sú v rozpore s vašim súčasným postojom. Prospeje vám to lepšie sa zamyslieť nad správnosťou vášho postoja a ako následok budete mať váš postoj lepšie podložený alebo si budete vedieť zmeniť nesprávny názor.

Opäť si treba dávať pozor na "confirmation bias" a teda potvrdzovanie si vlastných názorov. Tomuto sa dá predísť tak, že článok si neprečítate na stránke daného média, ale trošku ho anonymizujete. Osobne som dlhý čas posielal články do môjho e-booku, momentálne na to používam aplikáciu Pocket.

Načo je to dobré? V e-booku alebo v Pockete všetky články vyzerajú rovnako a sú v ľahko čitateľnej forme. Ak si ešte nebudete všímať miniatúrne popisky o tom z akej stránky článok je, váš mozog nemôže začať čítanie s tým, že "s týmto médiom väčšinou nesúhlasím" alebo naopak, a sústredíte sa viac na samotný obsah.

Samozrejme, že sa dá článok často identifikovať podľa iných znakov a dôležité je po prečítaní článku sa opäť pozrieť na to, či má dobré zdroje a je dôveryhodný. Tým, že eliminujete pôvodnú zaujatosť kvôli zdroju článku, dokážete lepšie akceptovať argumenty, ktoré by ste inak zavrhli len pre zaujatosť a nie kvôli obsahu.

Internet nie je všetko

Toto všetko je pomerne efektívne, ale netreba zabúdať na to, že internet nie je všetko. Stretávajte sa s ľuďmi aj naživo. A nie len s tými, s ktorými súhlasíte, ale aj s takými, s ktorými sa nezhodnete. Snažte sa argumentovať a neobviňovať aj keď je to ťažké, aj keď druhá strana viac menej nespolupracuje. Buďte "múdrejším čo ustúpi", nie tým, že pripustíte druhú pozíciu bez boja, ale tým, že budete svoju pozíciu obhajovať pokojne, bez osobných útokov a bez reakcií na útoky oponenta.

sobota, 10. septembra 2016

Tour de Slovensko

Už je to nejaký ten týždeň čo som sa s kamošmi vybral na tour po Slovensku. Pôvodne som chcel napísať o celom tripe, ale zistil som, že som na to príliš lenivý a zrejme by to aj tak nebolo zaujímavé.

Rozhodol som sa však, že napíšem aspoň zopár postrehov k tomu, čo mi tento trip povedal o Slovensku a jeho obyvateľoch. Medzi obyvateľmi tejto krajinky panuje predstava, že čím ide človek ďalej na východ, tým je to horšie. A že to má hlavne veľa dočinenia s rómskou komunitou. A ja skúsim teda popísať aký som nadobudol pocit zo Slovenska, pri našej deväťdňovej ceste z Bratislavy do Michaloviec.

Bratislavu preskakujem, o nej sa už popísalo veľa a mne sa v nej žije veľmi dobre, aj keď odtiaľto nepochádzam a má veľa chýb. Na západnom Slovensku sme pozreli niekoľko miest a vyznačovalo sa tým, že ľudia viac menej žili v čistých obciach. Turizmus a ceny boli (väčšinou) na úrovni, ktorá neurazila, a ľudia vyzerali viac menej spokojní. Samozrejme je to generalizácia, ale na západnom Slovensku som videl, že sa na Slovensku máme dobre.

Stred Slovenska. Najmä Štiavnica a Kremnica ukazujú, že keď sa ľudia starajú o svoje pamiatky, tak to mestu pomáha byť príjemnejším miestom pre život. Také centrum Bratislavy sa má napríklad od Banskej Štiavnice ešte veľa učiť. Veľa zaujímavých obchodíkov, všetko upravené, pohodička.

Potom sme sa dostali na východ. Jeden zo spolucestujúcich pochádza z Michaloviec, a tak nás celú cestu varoval, že tam to bude horšie. Nie preto, že by tam nebolo pekne, ale kvôli ľuďom. Ja som si hovoril, že preháňa. Ale nepreháňal. Naozaj sa nečudujem, že odtiaľ ľudia utekajú na západ. Toto som napísal, keď som sa vrátil do Bratislavy.


A ono to nie je naozaj kvôli krajine. Na východe je nádherná príroda. A nemal som pocit, že by obce boli oproti zvyšku Slovenska podfinancované. Väčšina bola zrenovovaná, nové cesty, čisté námestia, pekné domy. Rozdiel bol naozaj v mentalite ľudí. 

Začnem tým, že to tak nie je všade. Centrum Košíc je úžasné. Podniky lepšie ako v Bratislave a ľudia sú veľmi príjemní. Ale to asi nie je prekvapenie a je to často vidno aj na volebných mapách. 

Červený Kláštor je vynikajúci, premakaný turizmus, tam by sa mal chodiť zvyšok Slovenska učiť. Ale mimo týchto centier to bolo horšie.

Napríklad sme prechádzali cez Dargov, a tak sme sa zastavili pri pamätníku. Išli sme dovnútra, kde vystavovali nejaké staré zbrane. Mal som v ruke plechovku s pivom. Pri vchode vylihoval starší pán v maskáčoch a tiež popíjal pivo. Keď som sa priblížil k vchodu povedal, že s pivom dnu ísť nemôžem. Tak som ho hneď položil na múrik, na čom sa kamarát zasmial. Čo malo za následok okamžité "Je ti dačo smišno?" od daného pána s vyhrážkou v hlase.

Ďalší príklad je Zemplínska šírava. Celý čas som mal predstavu o tom, ako super tam musí byť. Obrovská vodná plocha sa dá využiť na kúpanie, rybačku, plavbu loďou, vodné skútre, hocičo. Ale nie. Voda je znečistená, takže kúpanie na vlastné riziko. Zemplínska šírava v podstate pozostáva z neskutočného množstva stánkov s jedlom a alkoholom na brehu, medzi ktorými je sem tam bazén, do ktorého pýtajú vstup 3 eurá a má vodu hlbokú 140 centimetrov.

Z celého toho je cítiť strašný závan komunizmu a nevyužitého potenciálu. Výborne to vystihol kamarát z Michaloviec - "Predstava podnikania a turizmu pre východniara je takáto - tu chodí veľa ľudí, tak si postavím stánok a budem predávať alkohol." Vraj tam je aj aquapark - so vstupným 11 eur na tri hodiny, čo je napríklad polovica ceny celodenného lístka do Tatralandie - a keď som videl, že aquapark sa nachádza v bývalom komunistickom letovisku, tak sa mi zastavoval rozum.

Áno, východ má veľa problémov. Stále chýba diaľnica, aj o Rómoch sme sa napočúvali sem tam, aj roboty je pomenej. Ale vyhovárať sa na chýbajúcu diaľnicu, keď nikto poriadne nevie využiť ani potenciál Zemplínskej šíravy s blízkym Morským okom je naozaj len vyhováranie.

Nechcem, aby to vyznelo tak, že ohováram všetkých, čo pochádzajú alebo žijú na východe Slovenska. Je pravda, že som tam strávil len pár dní. Ale vyhovárať sa na nespravodlivosť sa nedá do nekonečna a niekedy je treba vyhrnúť rukávy a niečo so svojím okolím spraviť.

Páčil sa mi rozhovor s jedným Francúzom v Týždni pár rokov dozadu, ktorý prišiel na Slovensko, pretože tu je omnoho ľahšie presadiť sa v hocičom, pretože vo Francúzsku je už naozaj skoro všetko spravené.

Na východe, ale ani na zvyšku Slovenska toho nie je kopec spraveného, a namiesto čakania, že nám príde vláda alebo EÚ  dať všetko do poriadku by bolo možno lepšie, aby sme sami začali využívať náš potenciál prírody a turizmu.

nedeľa, 19. júna 2016

Prečo zajtra pôjdem navštíviť Fica

Nemám rád Matoviča a ani Oľano. Myslím si, že Matovičov štýl politiky je viac deštruktívny ako konštruktívny a koncept strany bez nejakých spoločných základov v systéme parlamentnej demokracie je rovnako nebezpečný.

Pôvodne mal byť protest pred komplexom Bonaparte za odstúpenie Kaliňáka apolitický (https://www.facebook.com/events/233608053689111/) avšak z praktického hľadiska sa spojil s protestom organizovaným Oľano a SaS (https://www.facebook.com/events/842944849171786/).

Napriek tomu si myslím, že by najlepšie predstavitelia Oľano a SaS spravili, ak by nevystupovali pred davom, ktorý sa tam zajtra večer zíde. Mne osobne bude akékoľvek Matovičovo vystúpenie proti srsti a budem mať chuť ho vypískať rovnako ako Fica alebo Kaliňáka. Nechcem totiž nikomu pomáhať v jeho politickej kampani, najmä ak si myslím, že si to nezaslúži.

Napriek tomu zajtra prídem pred komplex Bonaparte, a to z jednoduchého dôvodu. Kauza Kaliňák - odmietam to označovať kauza Bašternák, pretože Bašternák je pre mňa obyčajný sedlák ktorý by bez kamošov na ministerstve vnútra a inde vo vláde nemal ani na Škoda Felícia, nieto na Bugatti Veyron - je totiž totálnym výsmechom do tvár ľudí.

Ani len pri Paškovi nebolo prepojenie na CT také jasné a správanie sa predstaviteľov vlády také arogantné. Kaliňák každý deň mení svoje stanoviská a pritom si dovolí tvrdiť, že on neklamal, stále hovorí pravdu, žiadne spojenie na Bašternáka neexistuje... Proste žiadna súdnosť, tu len jedna ukážka za všetky

Kaliňák: Nikdy som neklamal.
Závodský: No ale ste ani nehovorili pravdu.
Kaliňák: Na každú otázku som odpovedal.
Závodský: To si robíte srandu.
(vo videu asi od 10:10)


Ja som po tom, čo Fica takmer trafil šľak a museli mu robiť trojitý by-pas čakal, či to s ním pohne, ale v momente keď som videl že nie, tak som vedel, že s týmito ľuďmi nepohne nič, len ľudia v uliciach.

Preto zajtra napriek môjmu odporu k Matovičovi pred Bonaparte pôjdem, dúfam, že prídete aj vy. Poďme mu vymazať ten priblblý úsmev z tváre.



PS: Vždy keď teraz počujem "komplex Bonaparte" tak si spomeniem na "komplex Napoleon" a slohu Tona S z tejto pesničky - začína v čase 1:40

nedeľa, 12. júna 2016

Baviť sa s fašistami?

V poslednej dobe sa o bavení či nebavení sa s fašistami popísalo toho dosť. Ja som si myslel, že v tom mám celkom jasno, ale niektoré veci som si ujasnil až teraz. Už dávnejšie som napísal článok Priateľte sa s rasistami a za tým, čo som tam napísal, si viac menej stojím.

Napriek tomu v tom, či sa s fašistami baviť alebo nebaviť som na strane ľudí, ktorí to odmietajú. Dovoľte mi vysvetliť. Podľa mňa existujú totiž dva priestory v ktorých sa dá s niekým baviť, a väčšina polemiky o tom, či sa s fašistami baviť alebo nebaviť často vyplýva len z toho, že ľudia toto nerozlišujú.

V podstate existuje súkromná komunikácia a takzvaný verejný priestor. V mojom článku Priateľte sa s rasistami som riešil v podstate súkromnú komunikáciu. Ešte špecifickejšie som riešil ľudí, ktorých osobne poznáte a máte na nich nejaký dopad. V tomto prípade si myslím, že vylúčenie takýchto ľudí z osobnej komunikácie je kontraproduktívne. Len ich utvrdzujete v tom, že spoločnosť tu nie je pre nich a treba tu nastoliť nový poriadok. 

Na druhej strane je nutné v takejto komunikácii stále zaujímať jasný postoj proti násiliu a nenávisti, lebo ak by sme tieto prejavy nechali bez povšimnutia, legitimizujeme ich tým. Preto presadzujem v súkromnej komunikácii formu neprerušovania komunikácie s ľuďmi, pokiaľ ju oni neprerušia sami. Tento priestor vieme využiť na to, že sa im budeme snažiť oponovať, argumentovať logicky a faktami  a tým im postupne odkrývať komplikovanejší svet, teda taký, aký v skutočnosti je, namiesto "jednofarebného" sveta, ktorý si predstavujú oni (po všetkých stránkach). Viem, že to funguje. Často je to beh na dlhé trate, ale dá sa to.

Čo sa ale týka verejného priestoru, tak tam stojím na opačnej strane pomyselnej barikády. Vo verejnom priestore fašizmus a fašisti nemajú čo hľadať. Ak vám to príde rozporuplné, tak sa to pokúsim objasniť. V súkromnom dialógu tak ako vo verejnom dialógu sa od fašistu nedozviete nič nové. Ak ste sa raz bavili s jedným, tak ďalší vám prinesie presne nula nových poznatkov a postojov. 

V súkromnom rozhovore teda komunikáciou nesledujete to, že sa dozviete niečo nové. Ja sa rád dozvedám nové veci, takže to nechápte tak, že do dialógu idem s tým, že nechcem počúvať. Ja počúvať chcem, ale žiaľ realita je taká, že sa od fašistu dozviete len spŕšku nenávistných teórií, vypočujete si výzvy k násiliu, vypočujete si zopár nekoherentných informácii o tom, ako by mal svet vyzerať, ale dokopy je informačná hodnota limitne blízka nule.

V súkromnom rozhovore sledujete cieľ informovať vášho známeho-fašistu a konfrontovať jeho názor. Cieľom je viesť dialóg a snažiť sa ho presvedčiť, že násilie a nenávisť nie je cesta. Vo verejnom priestore sa však nesnažíte pri rozhovore niekoho presvedčiť. Naopak, vy mu dávate priestor a platformu, aby on prezentoval svoje myšlienky a presviedčal ostatných.

Preto, ak dávame v médiách, kníhkupectvách alebo aj v parlamente, formou podpory návrhov zákonov, fašistom priestor, neprispievame tým k ničomu, iba k šireniu ich násilnej a nenávistnej ideológie. V súkromnom rozhovore tomu tak však nie je, teda pokiaľ vás osobne fašista nestiahne na svoju stranu.

Nová vec ku ktorej som pri zamýšľaní sa nad mojim postojom k tejto problematike dospel je, že napríklad aj moja facebooková stránka alebo stránky ktoré spravujem sú verejným priestorom. Doteraz som v komentároch pod statusmi často viedol dialóg, alebo sa oň aspoň snažil, ale mám pocit, že to bolo kontraproduktívne, práve kvôli tomu, že sa jedná o verejný priestor.

Rozhodol som sa preto, že fašistov už vo verejnom priestore na ktorý mám dosah tolerovať nebudem, a budem mazať všetky nenávistné komentáre a fašistické vyjadrenia. Stále som však otvorený osobnej komunikácii, lebo si myslím, že je dôležitá a bez nej sa ľudia len ďalej radikalizujú.



pondelok, 28. marca 2016

George Carlin o terorizme

Pravdepodobnosť, že vás zabije terorista, je prakticky nulová. Takže vravím, sadnite si a užívajte si predstavenie.

Keď ide o terorizmus, musíte byť realistický. Musíte byť realistický - niektoré skupiny ľudí - moslimskí fundametnalisti, kresťanskí fundametnalisti, židovskí fundamentalisti, a obyčajní vypatlanci z Montany - budú robiť život v tejto krajine zaujímavým ešte dlhý, dlhý čas. To je realita. Nahnevaní muži v bojovej nálade, rozprávajúci sa s bohom na obojstrannom rádiu a vykrikujúci nezmyselné slogany o slobode nám skôr či neskôr ponúknu veľké množstvo zábavy.

Najmä ak vaša zasraná ekonomika okolo vás skolabuje, a teroristi vyjdu z lesov. A keď budete mať antrax vo vode a sarín v osviežovačoch vzduchu, a keď budú chemické a biologické kufríkové bomby v každom meste. A ja vravím "Vychutnávajte si to, kľud! Vychutnávajte si show! Chopte sa príležitosti. Užite si trocha zábavy vo vašom živote."

Pre mňa je terorizmus vzrušujúci. Je vzrušujúci! Myslím si, že samotná myšlienka, že niekto môže v obchoďáku nastražiť bombu a zabiť niekoľko stoviek ľudí je vzrušujúca, stimulujúca, a vidím to ako formu zábavy! Zábava, to je všetko čo to je. Áno!

Ale, ale, tiež viem, že väčšina Američanov sú slabosi, vystrašení, bez predstavivosti, takže si neuvedomujú, že existuje niečo ako nebezpečná zábava. A určite nerozpoznajú zábavu keď ju vidia. Ja som bol vždy ochotný postaviť seba do osobného nebezpečenstva pre dobro zábavy. A tiež som bol ochotný vždy postaviť moje publikum do veľkého osobného nebezpečenstva pre rovnaký dôvod.

Čo sa týka mňa, celá bezpečnosť na letisku, všetky prehliadky, hľadania, kamery, otázky, všetko to je len ďalší spôsob ako zredukovať vašu slobodu a ako vám pripomenúť, že s vami môžu vymrdať vždy keď sa im zachce, tak ako dlho sa necháte mrdať. Tak ako dlho sa necháte. Čo samozrejme znamená, že kedykoľvek sa im zachce. Pretože to je to, čo Američania robia. Sú ochotní zbaviť sa trochu svojej slobody za pocit, ilúziu bezpečnosti.

- George Carlin, Complaints and Grievances


streda, 2. marca 2016

Volím, volíš, volíme

V sobotu budú parlamentné voľby a osobne si myslím, že sú dôležité. Budeme rozhodovať o tom, či najbližšie 4 roky budeme pokračovať rovnakým (zlým) SMERom, alebo sa vydáme na nie ideálnu, ale lepšiu cestu.

Som optimista, a verím, že ak sa všetci nespokojní voliči vyberú voliť a budú voliť rozumne, môže tu vzniknúť lepšia vláda, akú sme mali posledných 8 z 10 rokov. A aj keby sa toto nepodarí, ak bude mať nová smerácka koalícia väčšinu o 1 alebo 2 hlasy, bude sa jej dýchať ťažšie a nedovolí si to, čo si Smer mohol dovoliť sám s istou väčšinou.

Rozhodovanie koho voliť bolo ťažké a dlhé. Naštvali ma v podstate všetci predsedovia strán. Niektorým sa to podarilo už dávnejšie, ako napríklad Procházkovi, niektorým priebežne počas utečeneckej krízy ako napríklad Sulíkovi.

Najprv vám poviem, koho a prečo som vyradil hneď. Smer, pretože nielen že kradnú, ale popritom aj robia škodlivé veci, od sťažovania podnikania cez uplácanie investorov úľavami až po vlaky "zadarmo".

Tiež boli pre mňa nezaujímavé strany, ktoré sú v prieskumoch dlhodobo pod 5 percent. Niektoré sú vyslovene na smiech, ako napr. SMS alebo Strana zelených. Niektoré sú celkom jasne nasadené aby škodili, ako napr. Tip. A niektoré sú vyslovene desivé, ako Kotlebova strana, Priama demokracia alebo proruská koalícia.

Jedinou výnimkou z týchto ministrán je asi SKOK, ktorý síce obviňujú, že sú tam len preto, aby SaS zobrali percentá, ale prečo by sa potom s nimi chceli pred voľbami spojiť? SKOK mi je svojou politikou sympatický, ale nemyslím si, že má v týchto voľbách šancu uspieť.

Zostali tam Sieť, KDH, Most, SaS, Oľano a SNS. Z tohto som rovno vyradil KDH. Tí čo ma poznajú vedia prečo (a stačí si pozrieť aj články na tomto blogu). Nemyslím si však, že ak im to hodíte vy, spravíte najhoršie, keďže sú tu aj omnoho horšie voľby.

Tiež nemám záujem o SNS. Neverím, že sa tá strana zrazu obrodila a aj keby áno, tak národná politika je mi cudzia a strany, ktoré si zakladajú na národnosti nemusím.

Sieť sa pre mňa zdiskreditovala najmä Procházkovými prešľapmi, ale aj tým, že kopa ich kandidátov podpísala výzvu hlaszarodinu.sk, čo je z môjho pohľadu desivá iniciatíva. Tiež si ale myslím, že hodiť to Sieti je jedna z lepších volieb.

Oľano. Matovič by v parlamente mal sem tam vystúpiť, lebo dokáže niektoré veci povedať tak, že to naozaj pochopí každý. Ale predstava, že má dosah na hlasovanie o zákonoch ma až tak neteší. Matovič je však najmenší problém Oľano. Síce tam má biele vrany, ale mne stačí spomienka na to, ako v posledných voľbách prekrúžkovali zaujímavých ľudí na kandidátke Oľano indivíduá ako Kuffa alebo Mezenská aby som vedel, že cez túto stranu cesta nevedie. Opäť ale, ak naozaj neviete, tak dajú sa tam nájsť zaujímavé mená a určite to nebude najhoršia voľba.

Zostali mi teda Most a SaS. Most ma v podstate ani neštve ale ani zásadne neoslovuje. Páčia sa mi odtiaľ Dubéci, Žitňanská a Šebej, ale tam to asi končí. Most zostal vo finále hlavne preto, že ako jediná strana nešírili paniku ohľadom utečencov a nesnažili sa na tom si spraviť kampaň. Tiež majú dobrý program a myslím, že táto strana do parlamentu patrí.

SaS má program výborný, je tam kopa zaujímavých ľudí, ale strašne ma štve, že Sulík s Galkom si nevedia pomôcť, a musia sa stále vyjadrovať k utečencom. To by nebol problém, keby ich rétorika nebola skoro vždy cez čiaru. Síce nápady nemajú až tak blbé (väčšinou) ale naozaj sa mi nepáčilo, že začali SaS meniť zo svetlo do hnedozelenej farby.

Nakoniec ma ale presvedčilo, že napriek Sulíkovi je v SaS najviac ľudí, ktorých by som krúžkoval, čo sa o Moste povedať nedalo. Tiež sa mi najviac páči ich program. A v neposlednom rade sú asi fakt jediná strana, čo nemá zásadné škandály.

Budem preto 5. marca voliť SaS, konkrétne Martina Poliačika, Luciu Nicholsonovú, Janu Kiššovú a Eugena Jurzycu.

Nevravím vám koho konkrétne máte voliť vy, ale možno som vám trochu pomohol v rozhodovaní, a dúfam hlavne, že voliť pôjdete aj vy, a že voliť budete rozumne a nenecháte sa opiť rožkom.



piatok, 29. januára 2016

Slávni ateisti

Ateizmus možno nie je taký rozšírený, ale ako v histórii tak aj v súčasnosti sa nájde kopa ľudí, ktorá zaujíma tento postoj k otázke boha. Niektorí majú pozitívny dopad na svet, niektorí negatívny. Tu je krátky zoznam niektorých známejších ateistov aj s ich vyjadreniami k viere. Poradie je náhodné.


Angelina Jolie


"Rešpektujem všetky náboženstvá. To čo nerešpektujem je, keď ľudia používajú náboženstvo na to, aby útočili na druhých. Stretla som ľudí na celom svete, v strede ničoho, ktorý sa snažia prežiť, a nemajú nič, len náboženstvo. V nejakej forme im to pomáha, a nechcela by som im to vziať."

Alan Alda


"Do dvadsiatich rokov som si bol istý, že existuje bytosť, ktorá vidí všetko čo robím, a väčšina z toho sa jej nepáči. Vyzeralo to, že sa zaujíma o každú minútu môjho života, ako napríklad ktorý deň týždňa jem mäso. Napriek tomu necháva zemetrasenia a zosuvy pôdy ničiť celé komunity, zdanlivo ignorujúc všetkých svätých, ktorí v nich žijú, a jedli mäso v predpísaný deň. Nakoniec som si uvedomil, že na takú bytosť neverím. Vyzeralo to iracionálne. A tak som predpokladal, že som ateista.

Tak ako som ja rozumel tomuto slovu, označovalo niekoho, kto neverí v boha - ja som bol bez boha. Nedával som to o sebe vedieť na verejnosti, pretože som si všimol, že to uráža ľudí, ktorí veria v boha, ak počujú, že niekto iný neverí. (Prečo je to tak je jedna z najdôležitejších ľudských otázok, a prajem si, aby sa viac múdrych ľudí v tejto konverzácii na ňu pozrelo a skúsilo ju zodpovedať výskumom)."

Woody Allen

  
"Pre vás som ateista. Pre boha som lojálna opozícia"

Isaac Asimov


"Som ateista so všetkým čo k tomu patrí. Trvalo mi dlhú dobu priznať to. Bol som ateista dlhé roky, ale cítil som, že je intelektuálne nesprávne povedať že som ateista, pretože by to predpokladalo, že mám vedomosť, ktorú nemám. Z nejakého dôvodu bolo lepšie povedať, že som humanista alebo agnostik. Nakoniec som sa rozhodol, že som emocionálnym tvorom rovnako ako racionálnym. Emocionálne som ateista. Nemám dôkaz o tom, že boh neexistuje, ale silne predpokladám že nie a nechcem s ním strácať svoj čas."

David Attenborough


"Keď kreacionisti hovoria o bohu ako o stvoriteľovi každého jedného druhu ako samostatnom akte, vždy uvádzajú ako príklad kolibríky, orchidey, slnečnice a iné krásne veci.

Ale zabúdajú na parazitické červy, ktoré plávajú okom malého chlapca sediaceho na brehu rieky v západnej Afrike, ktoré z neho spravia slepca.

A ja sa ich teda pýtam 'Hovoríte mi, že boh v ktorého veríte, milosrdný boh, ktorý stvoril každú jednu vec individuálne, hovoríte, že tento boh stvoril červa, ktorý nemôže prežiť inak ako v oku nevinného dieťaťa? Pretože to neznie ako boh plný milosrdenstva.' 

Osobne pokladám za úžasnejšie a krajšie, že stvorenie, naša prítomnosť vo svete, je kumulácia, alebo aspoň jeden z posledných produktov 3000 miliónov rokov organickej evolúcie, namiesto nejakého lacného triku ako vybratie rebra z mužského boku."

Björk


"Mám svoje vlastné náboženstvo," zhodnotila, a posledný krát si poškrabala nos a oko predtým, ako sa odobrala na zvukovú skúšku. "Island dosiahol svetový rekord. Organizácia spojených národov sa pýtala ľudí vo svete sériu otázok. Island vynikol v jednej. Keď sa nás pýtali v čo veríme, 90 percent povedalo 'v nás'. Ja si myslím, že som v tejto skupine. Ak sa dostanem do problémov, nie je tu žiadny boh alebo Alah, ktorý by ich vyriešil. Musím to spraviť sama."

Martin Bormann


Bormann bol predstaviteľom nacistickej strany počas druhej svetovej vojny a stal sa veľmi mocným mužom ako osobný sekretár Adolfa Hitlera. Kontroloval kto a aké informácie sa k Hitlerovi dostanú. Hitler ho tiež menoval predsedom nacistickej strany.

Bormann bol ateista, ktorý sa rozhodol vyhubiť kresťanstvo z nemeckej ríše. Tvrdil, že "viac a viac ľudí musí byť oddelených od cirkví a ich orgánov, kňazov."

James Cameron


"Zavrhol som agnosticizmus, čo je podľa mňa len zbabelý ateizmus. Dosiahol som pozíciu, v ktorej neverím povere že existuje život jednotlivca po smrti v nejakej duchovnej forme, ktorá nemá absolútne žiadny základ v dátach. Je dôležité vychádzať z takého predpokladu, že život po smrti neexistuje, a byť pripravený ho zmeniť, ak zistíte opak."

Arthur C. Clarke


"Je dosť možné, že naša úloha na tejto planéte nie je uctievať boha, ale stvoriť ho"

Jeremy Clarkson


"Úprimne verím, že sa rodíme s morálnym kompasom, a nemusíme ho resetovať každú nedeľu ráno s nejakým divným bradatým komunistom v ženskom kostýme. Som, ako ste asi uhádli, kompletne bez náboženstva, čo mi ale nebráni snažiť sa byť dobrý k ostatným.

Morálne by svet bez náboženstva na tom nebol o nič horšie. Prakticky, by bol na tom oveľa, oveľa lepšie."

Albert Einstein


"Slovo boh nie je pre mňa ničím viac, ako vyjadrenie ľudskej slabosti. Biblia je zbierka zaujímavých, avšak stále primitívnych legiend, ktoré sú navyše dosť detinské. Žiadna interpretácia, nehľadiac ako jemná, to nemôže (pre mňa) zmeniť. Tieto otitulkované interpretácie sú silne upravené aby sedeli s prírodou, a nemajú takmer nič spoločné s pôvodným textom. Židovstvo je pre mňa rovnako ako všetky iné náboženstvá prejavom najdetinskejších povier."

Richard Feynman


"Myslím si, že príroda je sama o sebe zaujímavá, a nemusí byť ničená (príbehmi o zázrakoch). A tak som sa postupne dostal k tomu, že neverím náboženstvu ako celku."

Sigmund Freud


Popisoval vieru v boha ako kolektívnu neurózu a volal ju "túžbou po otcovi".

Bill Gates


"Už len z pohľadu alokácie času je náboženstvo nie veľmi efektívne. Existuje omnoho viac vecí, ktoré môžete robiť v nedeľu ráno."

Stephen Hawking


"Čo som sa snažil povedať, keď som (na konci Krátkej histórie času) povedal, že spoznáme 'myseľ boha' bolo, že budeme rozumieť všetkému, čomu by bol schopný rozumieť boh ak by existoval. Ale žiadny boh neexistuje. Som ateista."

Peter Higgs


Podľa správ Reuters, Higgs sa ako ateista necíti príliš príjemne, keď jeho Higgsov bozón označujú ako "božskú časticu".

Mick Jagger


"Tak ako väčšina Angličanov nie som silný veriaci. Čítal som knihy Richarda Dawkinsa a sú veľmi presvedčivé. Viac som užasnutý z vesmíru, a to naozaj nie je viera v boha. Je to viera v niečo, ale neverím svätým knihám. A nemyslím, že ani veľa Angličanov."

Keira Knightley


"Keby som len nebola ateistka, všetko by bolo ľahšie. Len by som poprosila o odpustenie, a bolo by mi odpustené. Znie to omnoho lepšie ako žiť s vinou."

Hugh Laurie


"Verím vo vedu. A pokoru pred faktami. Vnímam to ako nádhernú vec. Viera v neznáme je pre mňa omnoho menej zaujímavá. Poznané je pre mňa postačujúce."

Bruce Lee


Lee veril, že čokoľvek čo nahrádza učenie a kultiváciu samého seba, ako napríklad viera, je krok zlým smerom. Z tohto dôvodu Lee odmietal dogmy a doktríny ako napríklad organizované náboženstvo.

Vladimir Ilyich Lenin


"Náboženstvo je opiát duše, v ktorej otroci kapitálu topia svoj ľudský obraz a svoju túžbu po živote viac alebo menej hodnej človeka."

John Lennon


"Kresťanstvo odíde. Zmenší sa a zmizne. Nemusím sa o tom hádať. Mám pravdu a bude to dokázané. My sme teraz populárnejší než Ježiš, a neviem čo pôjde skôr - rock and roll alebo kresťanstvo."

Seth MacFarlane


"Náboženstvo notoricky tvrdí, že vynašlo morálku, ale to nie je pravda. Viete, morálka existuje vo zvieratách."

John Malkovich


"Tiež sa mi páči Sigmund Freud, pretože bol ateista, a ja som tiež nie dlho po narodení zostal z náboženstva znechutený. Verím v ľudí, verím v ľudstvo, verím v auto, ale neverím na niečo, čo nemá absolútne žiaden dôkaz po tisícročia. A je to vtipné - ľudia si myslia, že psychoanalýza alebo psychiatria je šialenstvo, a pritom ONI chodia do KOSTOLA."

Karl Marx


"Náboženstvo je znakom utláčanej bytosti, srdcom sveta bez srdca a dušou sveta bez duše. Je to opiát ľudstva."

Ian McKellen


"Bol som vychovaný ako kresťan a páčilo sa mi chodenie do kostola ako komunita. Toto ale bolo nahradené komunitou ľudí, s ktorými pracujem. Mám rád pocit rodiny s ľuďmi s ktorými robím. Ale som ateista. Takže boh, ak ona existuje, nie je naozaj súčasťou môjho života."

Benito Mussolini


"História svätcov je väčšinou história šialených ľudí".

Sám sa označoval za ateistu a niekoľkokrát šokoval ľudí, keď volal na boha aby ho skolil bleskom.

Rafael Nadal


"Pre mňa je náboženstvo hlavným zdrojom úmrtí v histórii."

Jack Nicholson


"Odporujem všetkým zavedeným vieram. Moje náboženstvo je jednoduché, žiť tu a teraz. Je to klišé, ale viete, je moje. Závidím ľuďom s vierou. Nie som schopný veriť ničomu nadprirodzenému. Aspoň zatiaľ. Nie že by som nechcel. Chcel by som totiž veriť. Modlím sa. Modlím sa k niečomu ... tam hore. Mám ideu boha. Ale nie je ani tak náboženská ako poverčivá. Asi je to časť toho byť človekom. .. Rob ostatným to, čo chceš aby oni robili tebe - naozaj, ako hlbšie môže náboženstvo v skutočnosti ísť?"

Frank Oppenheimer


Oppenheimer bol za svoj ateizmus prenasledovaný počas McCarthyismu a bolo mu zakázané učiť fyziku v Spojených štátoch do roku 1957.

Brad Pitt


"Pre mňa je veľká otázka otázka férovosti. Ak by som vyrastal v inom náboženstve, mal by som rovnakú šancu dostať sa do neba ako má kresťan?"

Terry Pratchett


Prachettove príbehy typicky vykresľujú teokratov ako zadebnených funtamentalistov alebo zloduchov, ale zároveň sa stavia mierne k náboženskému impulzu ako manifestácii základnej ľudskej potreby po zmysel.

Daniel Radcliffe


"Môj otec verí v boha, aspoň myslím. Nie som si istý či moja mama. Ja nie. Mám problém s náboženstvom a s čímkoľvek čo hovori "máme všetky odpovede", pretože neexistuje taká vec ako "odpovede (the anwers)". Sme komplexní. Musíme meniť naše myslenie neustále. A náboženstvo neponecháva ľudskej komplexnosti žiadne miesto.

Bertrand Russell


"Preskúmal som všetky argumenty za existenciu boha, a žiaden sa nejaví byť validný."

Jean-Paul Sartre


"Poviem vám pravdu: buď sú všetci ľudia proroci, alebo boh neexistuje."

Erwin Schrödinger


"Náš boj je naozaj divný boj. Vy ostatní, kresťania (a podobní ľudia), považujete nás a našu morálku za podradnú, dokonca odpornú. Je tu ale malý rozdiel. My našu praktikujeme, zatiaľ čo vy nie."

Joseph Stalin


Tento ateista nenechal len Lenina, ale aj seba uctievať ako božstvo.

Je faktom, že to bolo cirkevné vzdelanie, ktoré ho vyformovalo ako dogmatického človeka schopného vidieť záležitosti len v absolútnych polohách, čiernobielo. Jeho prejavy majú katechetickú štruktúru, používa často otázku a odpoveď, redukovanie komplexných otázok na jednoduché rovnice, citácie textov na podporu svojich argumentov.

Guillermo del Toro


"Myslím, že už som odpadol od viery dosť. Verím v ľudí. Verím v ľudstvo ... ako to najhoršie a najlepšie na tomto svete."

Linus Torvalds


"Hmmmm, kompletne a-náboženský - ateista. Všímam si, že ľudia si myslia, že náboženstvo prináša morálku a ocenenie prírody. Ja si myslím, že berie z oboch. Dáva ľuďom výhovorku povedať "A, veď príroda bola len stvorená", a tak konajú, ako keby stvorenie bolo niečo zázračné. Ja oceňujem také myslenie, ako "wow, je neuveriteľné, že niečo takéto sa vôbec mohlo stať!". Myslím si, že morálka by tiež mohla fungovať bez toho, aby sa do nej miešalo náboženstvo, a práve kopa zlých vecí vzišla z organizovaného náboženstva. V skutočnosti sa organizovaného náboženstva bojím, pretože väčšinou vedie k zneužívaniu moci."

H.G. Wells


Jeden z hlavných dôvodov, prečo sa z oddaného veriaceho stal ateista bolo, že mal problém akceptovať súčasne Bibliu a realitu. Ak by veril evolúcii, nemôže veriť Genesis. Vydedukoval teda, že ak je evolúcia pravda, tak základ kresťanstva, ako pád prvých ľudí a obeta Krista, musia byť nemožné.

Steve Wozniak


"Som tiež ateista alebo agnostik (nevšímam si tam nejaký rozdiel). Nikdy som nebol v kostole a preferujem myslieť sám za seba."

Mao Zedong


Mao bol vynesený do polohy božstva a osobnostného kultu.

Disclaimer

Tento článok vznikol z poznámok, ktoré som si pripravil k Sekulárnemu pivu, ktoré organizuje občianske združenie Ethos každý mesiac v Bratislave. Ak sa chcete niekedy zastaviť, sledujte ich Facebook https://www.facebook.com/ethos.sk