sobota, 6. septembra 2014

Prečo si platiť za noviny

Dnes je vďaka internetu štandardom spravodajstvo zadarmo. A nie je to len trend posledných rokov. Televízne spravodajstvo na verejných kanáloch takto funguje už desaťročia. Ale ako vieme, v skutočnosti zadarmo nič nie je, a tak nastáva otázka, kto toto spravodajstvo financuje?

Sú to reklamy. Keď ste však odkázaný na reklamy, musíte myslieť na niekoľko vecí. Za prvé, aby si niekto u vás reklamu kúpil, musíte mať dostatočný počet divákov. Čím väčší počet divákov, tým viac vám za reklamu zaplatia. A tak svoj obsah nastavujete tak, aby zaujal čo najväčší počet divákov. Zjednodušujete a vyhýbate sa témam, ktoré sú síce dôležité, ale nie sú divácky atraktívne.

Za druhé si však musíte dávať pozor, aby ste neurazili ľudí, ktorí si reklamu u vás kupujú. Ak budete kriticky informovať o firme, ktorá si u vás pravidelne kupuje reklamu za milióny, je dosť pravdepodobné, že nielen že si táto firma už u vás reklamu nekúpi, ale že si to rozmyslí aj každá iná firma.

To, že koncept financovania spravodajstva reklamou je škodlivý je vidno už pri zbežnom porovnaní kvality spravodajstva. Tlač, ktorá je z časti financovaná ľuďmi ktorú si ju kupujú, sa nemusí až tak báť písať o firmách, pretože nie je na príjmoch z reklamy úplne závislá, na rozdiel od televízneho spravodajstva, ktoré je od reklamy závislé úplne. Čím menej obsahu médium venuje reklamným plochám, tým je kvalita väčšinou lepšia.

Napríklad taká HBO, ktorá reklamy nevysiela vôbec, ale je platená peniazmi divákov, ponúka programy ako Real Time With Bill Maher alebo Last Weeek Tonight With John Oliver, ktoré nemajú problém ostro kritizovať veľké firmy spôsobom, akým by si to reklamou platené spravodajstvo dovoliť nemohlo.

Zároveň to poukazuje na to, že ak si aj malá skupina ľudí, ktorých zaujíma nejaká téma a chcú byť o nej objektívne informovaní je ochotná zaplatiť, tak takéto spravodajstvo dostane.

Jednoducho, keď novinári cítia, že dokážu fungovať bez príjmov z reklamy, tak sa vyhnú či už vedomej alebo podvedomej autocenzúre a budú plniť službu pre zákazníka, ktorým sa stane namiesto zadávateľa reklamy stane divák/čitateľ.

Preto sa mi páči trend, že dnes vznikajú mnohé online magazíny, ktoré prinášajú kvalitné, rozsiahle články a video bez reklamy, a sú financované za poplatok od čitateľov.

Na záver časť z Last Weeek Tonight With John Oliver venujúca sa práve tejto téme


sobota, 16. augusta 2014

Aliancia za rodinu verzus Demokracia

Napriek tomu, že Aliancia za rodinu sa neustále oháňa slovami ako právo, sloboda a demokracia, ich snaha nemá s týmito slovami takmer nič spoločné. Napriek tomu, že si zvolili ako nástroj na presadzovanie svojich záujmov referendum, jeden zo základov demokracie.

Žijeme v demokratickej republike, ktorá má v Článku 1 Ústavy Slovenskej republiky nasledujúce základné princípy

(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. 

(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

To v podstate odsudzuje toto referendum na neúspech, pretože je založené na katolíckej ideológií a náboženstve a odporuje medzinárodným zmluvám, ale to očividne našim veriacim spoluobčanom nebráni vyhadzovať množstvo peňazí na túto nezmyselnú anti-kampaň, namiesto pomáhania chudobným. Pretože pomáhanie chudobným je niečo, čo by namiesto boja proti homosexuálom robil Ježiš. Pozrime sa teda na jednotlivé otázky z referenda

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Hneď prvá otázka je úplne nezmyselná. Neviem odkedy sa ústava stala aj výkladovým slovníkom slovenského jazyka, ale Aliancia za rodinu ju tak očividne berie. Manželstvo je slovo, význam slov sa vyvíja, a tak to, aké slovo čo označuje, nie je možné definovať ústavou. Ale toto samozrejme nebránilo našim politikom aby to tam dali

"Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru"

Síce neviem čo to mení na tom, či teraz môžem slovo manželstvo používať na označenie zväzku medzi dvoma mužmi alebo dvoma ženami. Keď označím dvoch homosexuálov zosobášených v krajine kde je to možné za manželov, tak som porušil ústavu? Nie som ústavný právnik, takže by mi to niekto mohol vysvetliť. Možno by sme tiež mali zakázať prenajímať manželské apartmány v hoteloch niekomu inému ako na Slovensku v katolíckych kostoloch zosobášeným mužom a ženám, len pre istotu...

2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Takže skupine osôb rovnakého pohlavia nemôže byť zverená výchova detí. Vzhľadom na to, že katolíci dlhé storočia prevádzkovali sirotince, ktoré boli vedené mníchmi resp. mníškami by som čakal od našich veriacich spoluobčanov väčšie porozumenie.

Rovnako budeme musieť zaviesť rodové kvóty na internáty a školy, aby sa nestalo, že všetci vychovávatelia alebo učitelia budú ženy alebo muži, lebo by deti boli vychovávané osobami rovnakého pohlavia, čo je samozrejme neprijateľné. Nehovoriac o detských domovoch.

Povedzme si to na rovinu, Aliancii za rodinu a jej sympatizantom vôbec nevadí, že sú deti vychovávané osobami rovnakého pohlavia. Veď s tým majú bohatú skúsenosť. Im vadí, že takýto pár osôb rovnakého pohlavia bude mať spolu sex. Ale oni sa to boja otvorene povedať, tak to zabalili do takýchto kecov.

3. Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1.3.2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?

Tretia otázka v podstate spája a dopĺňa predchádzajúce dve. Ale zatiaľ čo slovníková definícia v prvej otázke je nezmyselná, v tretej jasne popisujú o čo im ide. Ide im o to čo najviac skomplikovať život svojim spoluobčanom, ktorý majú spolu iný sex ako ten čo majú oni.

Čo slobodné matky s deťmi? Alebo nedajbože slobodný otec so synom. Takéto spolužitie je samozrejme proti prírode a bohu a žiadnu osobitnú ochranu alebo práva si nezaslúži. Takýmto ľuďom treba odobrať všetky prídavky na deti, vdovcovské dôchodky a iné sociálne výhody.

Zákaz osvojenia si dieťaťa druhým manželom rodiča ukazuje podľa mňa na to, ako im vlastne vadí gejsex. Nenapísali tam totiž druhou manželkou rodiča. A prečo vôbec použili slovo manžel, keď sa tým môže podľa nich označovať len zväzok muža a ženy? Čakal by som, že zostatnú konzistentní dlhšie ako tri otázky, ale asi som ich precenil.

4. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovat účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Teraz sa dostávame ku vzdelaniu. Takže účasť na vyučovaní bude možné obmedziť rodičmi alebo deťmi. Ale prečo len pri sexuálnej výchove a eutanázií? Prečo nie pri biológií, zemepise, dejepise? Prečo takáto selekcia?

Dajme tomu, že budú môcť obmedziť účasť na vyučovaní. A čo také testovanie? Nebudú mať deti čo sa nebudú zúčastňovať vyučovania problém s testami? Čo právo dieťaťa na vzdelanie?

Neviem, či sa ľudia podporujúci toto referendum cítia byť natoľko neschopnými rodičmi, že sa boja, že sexuálna výchova alebo rozprávanie o eutanázií poškodí ich deti. Boja sa, že im svoj postoj nebudú vedieť dostatočne obhájiť? To sa asi boja správne. Ale za to, že rodičia nevedia obhájiť svoje názory, by nemali trpieť ich deti.

Záver

Z môjho pohľadu celé toto referendum vyplýva zo strachu našich bigotných spoluobčanov z myšlienky na gejsex a podvedomím tušením, že si svoje bigotné názory nebudú schopní vedieť obhájiť pred svojimi deťmi.

Teším sa na budúcnosť, keď naše znalosti biológie a medicínska veda postúpia tak ďaleko, že budeme vedieť in vitro stvoriť dieťa dvoch otcov alebo dvoch mám. A nie sme od toho ďaleko. To potom asi našim bigotným spoluobčanom vybuchnú hlavy.

Som zvedavý na ich argumenty potom. Teraz vravia, že dvaja muži nemôžu mať dieťa (inak, nepríde vám zaujímavé, že takmer vždy sú to dvaja muži a nie dve ženy?). A keď ho budú môcť mať in vitro? Čo taká dilema, že dvaja muži budú môcť mať aj chlapca aj dievča ale dve ženy budú môcť mať len dievča?

Podľa nich totiž dvaja muži nemôžu mať dieťa, ale z genetického hľadiska tomu nič nebráni. Naopak, geneticky nemôžu mať dve ženy chlapca. Ale to je všetko hudba budúcnosti, ktorá poskytne mnoho zábavy budúcim generáciám, ktoré budú musieť viesť podobné debaty o nezmyselných otázkach, kedy sa skupina ľudí proti všetkým princípom demokracie a slobody snaží miešať niekomu do života.

sobota, 2. augusta 2014

Stručný sprievodca rapom

Rap mám rád. Odkedy som počul prvý krát Eminema a Kontrafakt na Deke, tak ma tento hudobný štýl oslovil. Veľa ľudí ho nemusí, čo je ok, každý má iný vkus. Veľa ľudí ho však ani nechápe a tvrdí, že sa nejedná o hudbu. Pritom Hip-Hopové hudby bývajú často omnoho komplexnejšie ako má ktorákoľvek popová skladba, nehovoriac o lyrickej stránke. Preto sa vám pokúsim ukázať, čo všetko rap a Hip-Hop obsahujú. Nebudem písať veľa a pokúsim sa aby vám samotní, najmä slovenskí a českí, raperi povedali a ukázali, ako to vlastne je.

Rap vs. Hip-Hop

Aký je vôbec rozdiel medzi rapom a Hip-Hopom? Rap je v podstate rýmovanie veršov do rytmu. To znamená, že na rapovanie nepotrebujete v podstate hudobný podmaz, ale zároveň môže byť hudobný podmaz akýkoľvek, a úloha rapera je triafať verše do rytmu.

Hip-Hop je celá subkultúra, zahŕňajúca maľovanie stien, breakdance, DJ-ing a samzorejme hudbu, na ktorú sa zameriam. Hip-Hopový beat (hudobná stopa) má cca  80-115 BPM (úderov za sekundu) a vyznačuje sa využívaním buď klasických zvukov ako hajtka, kopák atď. alebo samplovaním hudby, pužitím existujúcej zvukovej stopy, ktorá sa upravý na Hip-Hopový štýl. Vysvetlenie v nasledujúcej pesničke




Pôvodne sa však o hudobné podklady starali najmä DJ-i a to práve používaním existujúcich nahrávok na gramofónových platniach


Battles

Ako ste mohli vidieť v predchádzajúcom videu, battles alebo súboje sú súčasťou Hip-Hopovej kultúry. A týka sa to všetkých elementov, od sprejovania stien, cez tanec, DJ-ing až po rap. V battle ide v podstate o to predviesť svoje schopnosti a presvedčiť publikum, že ste lepší ako váš súper. Pri rapových battloch sa navyše vyskytujú rýmy, ktoré majú za cieľ znemožniť a zosmiešniť súpera. Ako ukážku rapového battlu vám dám jeden z najpodarenejších na Slovensku a to Delik vs. Moe


Battle sa nemusí odohrávať len naživo pred publikom, ale často si raperi posielajú odpovede nahratými pesničami, takzvané dissovanie. Na Slovensku patrí medzi najznámejší diss medzi Radikalom z Dramatikzu a Gramo Rokkaz. Ak vás zaujíma celý priebeh, tak Google vám pomôže nájsť všetky odpovede, ja uvádzam len podľa mňa najlepšiu


Ďalším elementom rapu sú takzvané battle rapy. Ide v podstate o všeobecný diss, ktorý nie je špecificky smerovaný na konkrétneho rapera. Top interpret v tomto štýle na Slovensku je podľa mňa Moja reč


Egotrip

Neoddeliteľnou súčasťou rapu sú aj takzvané egotripy, kedy vpodstate raper hovorí o tom aký je skvelý


Punchlines

Aby battles, egotripy ale aj rap ako taký mohli fungovať, potrebujú punchlines. Ide v podstate o nečakaný rým, ktorý vás má prekvapiť a pobaviť. Často sa používajú rôzne prirovnania alebo absurdné situácie, z nasledujúcej pesničky napríklad "chlapci sú nahlavy jak čapice" alebo "chlapci sú suchí ako diskokeksy" ale aj omnoho viac. Ak počúvate rapový text od dobrého interpreta naozaj dôsledne, v skoro každej piesni nájdete punchlinov niekoľko


Aby niektoré punchlines mohli fungovať, raperi často využívajú slang. Zopár slangových slovíčok vám vysvetlia nasledujúce piesne




Storytelling

Rap však nie je len o battles a egotripoch. Veľmi častou témou v rape sú takzvané storytellingy. Ide v podstate o prerozprávanie príbehu v rýmoch, a teda nejde o typický lyrický obsah. Toto je veľmi silná stránka rapu. Ako ukážku si porovnajte rovnakú tému v podaní popovej skupiny a v podaní rapera




Vďaka tomuto dokážu raperi produkovať napríklad albumy ako Hi100ria od Luzera, kde každá pieseň opisuje nejaké historické obdobie. Pre ukážku, krížové výpravy


Alebo napr Baba Brinkman spravil album, ktorý rozpráva príbehy z Cantebury Tales, napr. príbeh o Gilgamešovi


Flow

Nemôžeme samozrejme zabudnúť na flow. Flow je štýl prednesu. Jeho tempo, zmena tempa, ako sadajú rýmy do beatu a všetko s tým spojené. Známy je napríklad takzvaný doubletime. V podstate ide o rýchlejší prednes rýmov ako je bežné. Pre ukážku


Ešte extrémenjšou verziou sú tzv. choppers


Flow však nie je len o rýchlosti, ale aj o technike. Zmenu v prednese je veľmi dobre poučuť v Rytmusovej slohe (začína v cca. 3 minúte)


História rýmu

Na záver pre tých čo chcú isť trochu do hĺbky TED talk o histórií rýmu

utorok, 3. júna 2014

Priateľte sa s rasistami

Väčšinou keď sa nejakej verejne známej osoby opýtajú čo by sme mali robiť pre to, aby sme zastavili nárast extrémizmu a rasizmu, tak odpoveď je približne nasledovná: "Prestaňte sa s takými ľuďmi stretávať. Vylúčte ich zo svojho okolia, ukážete im, že v slušnej spoločnosti nemajú miesto. Spravte z nich sociálnych vyvrheľov." Na prvý pohľad veľmi dobrá rada.

Osobne sa jej však nedržím. Veľa krát som uvažoval nad tým, že si vymažem či už z internetovej alebo reálnej sociálnej siete ľudí, ktorí zastávajú extrémistické a rasistické postoje. Avšak nikdy som to ešte nespravil. Mám totiž pocit, že by to bolo kontraproduktívne.

Totiž, ak ich mám vo svojej sociálnej sieti a aspoň občas s nimi komunikujem, môžem byť protiváhou k ich pohľadu na svet. Môžem im dávať fakty a argumenty proti ich skresleným postojom. Môže sa to zdať ako boj s veternými mlynmi alebo hádzanie hrachu na stenu, ale z osobných skúseností viem, že veľa ľudí po čase dokáže zmeniť názor. Nestane sa to hneď, ale ak ste vytrvalý a dokážete rozumne podať svoju argumentáciu, tak to nie je stratené.

Ak by som ich zo svojej sociálnej siete vylúčil, obávam sa toho, že by stratili aspoň akú takú protiváhu k svojim názorom. V minulosti by možno fungoval tlak sociálneho vylúčenia. Ak sa s človekom v škole, v práci alebo v bezprostredom okolí prestali baviť všetci alebo väčšina ľudí ktorých pozná, sociálne vylúčenie ho nútilo prehodnotiť svoje postoje alebo sa aspoň navonok snažiť zapadnúť a neprejavovať svoje extrémne a rasistické postoje navonok.

Obávam sa však, že dnes to už neplatí. V internetovej dobe sa totiž veľmi ľahko dokážu spojiť podobne zmýšľajúci ľudia. A tak ak takéhoto človeka rozumní ľudia vylučia zo svojej sociálnej siete, nestane sa to, že by sa dostal pod tlak sociálneho odlúčenia, ale ponorí sa do komunity jemu podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorá dokáže špirálovito viesť ku katastrofe.

Preto vás vyzývam, priateľte sa s rasistami. Najmä ak ich poznáte dlhú dobu a počúvajú vás. Priateľte sa s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíte. Netvrdím, že máte tolerovať ich extréme a rasistické postoje. Práve naopak. Oponujte im. Pomôžete tým im aj sebe. Ste možno jediný, kto im môže pomôcť.

štvrtok, 1. mája 2014

Tradícia, koreň všetkého zla

Richard Dawkins natočil v roku 2006 dokument Koreň všetkého zla?, v ktorom hlavnou myšlienkou bolo, že náboženstvo núti konať dobrých ľudí zlé veci. Myslím si, že sa priblížil k pravde, ale bol príliš špecifický. Náboženstvo je totiž len jednou z foriem tradície.

Zlo má určite veľa príčin, ale tradícia je podľa mňa jedným z hlavných dôvodov toho, prečo inak slušní a vzdelaní ľudia konajú zlo. A je dôležité, aby sme si to konečne uvedomili. Tradícia nie je argument a negarantuje pravdu.

Tradícia je modlou konzervatívnych kruhov. Môžete to počuť z ich hlavných tém. Tradičná rodina, tradičné manželstvo, tradičný spôsob umierania, tradičná sexuálna orientácia, tradičná sexuálna poloha. Všetko, čo nie je tradičné je zlé. Tradícia je základom ich morálky a spôsobu uvažovania.

Schopnosť zmeniť spôsob ako sa pozeráme na svet a ako konáme v závislosti na tom aké dopady to má na svet a na nás, je základným predpokladom toho, aby sme sa niekam pohli. Bez ľudí, ktorí takto uvažovali v minulosti by sme ešte dnes pobehovali po afrických savanách.

Ešte stále by sme tradične jedli chrobáky, korienky a zdochliny, keďže by sme si neboli schopní nič uloviť alebo vypestovať. Tradične by sme zomierali na zlomeniny, chrípku, osýpky a škrabance. Tradične by sme si mysleli, že Zem je plochá, Slnko je žiariaca guľa, ktorú Ra ťahá po oblohe na svojom voze a hviezdy sú diery v nebeskej klenbe a za ňou sa nachádza raj...

Preto ma irituje, keď sa dnes konzervatívci snažia zabrániť hocičomu novému, a ich hlavným a jediným argumentom je tradícia. Nemôžeme homosexuálom dovoliť sa sobášiť, lebo tradičná rodina je najlepšia. Nemôžeme im dovoliť vychovávať deti, lebo tradične deti vždy vyrastali s otcom a matkou. Nemôžeme vyučovať na školách sexuálnu výchovu, lebo tradične sa o sexe dozvedáme až keď ho vykonávame.

Odhliadnime od toho, že väčšinou tieto argumenty vychádzajú zo zlej znalosti histórie. Toto nie sú argumenty ani keby vychádzali z reálnej histórie. Mali by sme to konečne otvorene povedať a vyžadovať od nich niečo iné. Ak chcú zasahovať do životov tisíckam, miliónom, miliardam ľudí len na základe toho, že niečo je tradičné, tak by sme ich vôbec nemali brať seriózne.

Ak sa ukázalo, že je lepšie si rastliny zasadiť na jedno miesto a chovať si zvieratá na jednom mieste ako kočovať, tak to treba spraviť. Ako by svet vyzeral, keby konzervatívci z tejto doby vyhrali tento staroveký argument môžeme dnes vidieť napr. v džungliach Amazonky alebo na Papui Novej Guinei.

Ak sa ukázalo, že dieťa nijako netrpí tým, že ho vychovávajú dvaja ľudia rovnakého pohlavia, tak by sme sa mali prestať trápiť týmto nezmysleným argumentom a dovoliť deťom, aby vyrastali v milujúcom prostredí namiesto detských domovov. Ak sa ukázalo, že sexuálna výchova zníži počet ľudí nakazených sexuálnymi chorobami, počet nechcených tehotenstiev a potratov a nemá absolútne žiadny negatívny vplyv na deti, tak by sme sa mali prestať trápiť týmto nezmysleným argumentom.

George Bernard Shaw povedal "Tí čo nedokážu zmeniť svoju myseľ nemôžu zmeniť nič". Ľudia by sa mali začať rozhodovať na základe faktov a nie na základe tradícií, pretože ak sa rozhodujeme na základe tradícií, vyzerá to nejako takto.

(AFP Photo/Ye Aung Thu)


Tradície sú v každej krajine iné. Väčšina tradícií moslimov je pre našich konzervatívcov nepochopiteľná a nemorálna. Vlastne väčšina tradícií iných krajín alebo náboženstiev je pre nich nepochopiteľná a nemorálna. Ak sa na to pozrieme z druhej strany, je to rovnaké. Len ak prestaneme žiť podľa tradícií a začneme žiť podľa toho, čo spôsobuje ľuďom najmenej utrpenia a čo funguje, až potom môžme byť všetci spokojní.

pondelok, 10. marca 2014

Chcem byť konšpiračný teoretik

Keď som bol mladší, bol som konšpiračný teoretik. Objavil som internet a v závale informácií som sa stratil. Nevedel som určiť, ktoré informácie sú dôveryhodné a ktoré nie, a tak som neakceptoval žiadne informácie od nikoho, kto stál za všetkými vecami, ktoré ma na svete štvali. Bol som idealista, a neveril som tomu, že svet vyzerá tak ako vyzerá náhodou, ale že to musí byť niekoho zámer. A tak som čítal všetky "alternatívne" média, ktoré mi ponúkli všetky vysvetlenia, ktoré som potreboval. A svet bol nádherný.

Teda nie nádherný. Práve preto že svet nádherný nie je som bol konšpiračný teoretik. Ale svet bol jednoduchý. Chápal som ho. Nebol som stratený. Ku všetkému som mal jasný názor. Za dvojičky mohla americká vláda. Teda nie americká vláda, ale ilumináti. Teda nie ilumináti ale židoboľševici. Teda nie židoboľševici... ale mal som v tom jasno. Teda nie až tak jasno. Ale vedel som kto za to nemôže. A vedel som, že to nie je náhoda, že niekto je za to zlo zodpovedný. Vedel som koho za zlo na svete viniť. Teda nevedel som o nikom konkrétnom, lebo za vojnu v Iraku mohol aj prezident Spojených štátov aj šéf Svetovej banky aj riaditeľ CIA aj... ale vedel som, že je to niekto konkrétny. Vedel som, že všetko zlo nie je náhodné.

Našiel som diabla. Tak ako v náboženstvách stojí za všetkým zlom nejaký zlý boh, tak aj vo svete musel byť za zlom niekto. Hlavne niekto iný. Nielen niekto iný ako ja, ale niekto iný ako ľudia. Lebo ľudia zlí predsa nie sú. Lebo za zlo môžu židoboľševici a Židia proste ľudia nie sú. A za zlo môžu Rómovia a ani oni nie sú ako my. A homosexuáli sú zvieratá... My sme predsa lepší, ja som lepší a som na strane dobra a poriadku. A odhaľujem diabla vo svete. A ak z tých všetkých diablov čo existujú konečne identifikujeme toho jedného čo za to všetko môže, tak ho zastavíme. Spravíme konečné riešenie so všetkými problémami na svete.

Ale potom som žil ďalej. A začal som si všímať veci. Začal som sa vzdelávať, lebo aby sme mohli toto zlo nájsť tak musíme byť na to pripravení. A ako som sa vzdelával, tak som začal vedieť veci trochu inak. Objavil som veci ako náhodnosť. Veci ako pravdepodobnosť. Veci ako entropiu a teóriu chaosu. Objavil som psychológiu a neurovedu. A zrazu som začal zisťovať, že ak sa pozeráme na svet a vesmír taký aký je, tak tam žiadne konkrétne zlo neexistuje. Neexistuje nejaký diabol, ktorého môžeme zastaviť. Svet nie je čiernobiely. A ja nie som odborník na medzinárodnú politiku, ľudské práva, biológiu, stavebné inžinierstvo, vojenské stratégie, ekonomiku... Objavil som históriu a videl, že veci nie sú jednoduché. Veci sú komplikované. A táto komplikovanosť je desivá.

Ale je aj nádherná. My sme hviezdny prach. Entropia nás vedie do mŕtveho vesmíru ale my sme živí. Slobodná vôľa je možno ilúzia, ale aj tak si užívam každú voľbu. Láska sú len chemické reakcie, ale to nič nemení na cite samotnom. A zlo nie je vec. Zlo je abstraktná idea. Tak ako láska. Láska nie sú len chemické reakcie, ale hlavne slovo, ktorým označujeme niečo ťažko popísateľné a možno príliš komplikované aby sme to chápali. Tak ako je zlo ťažko popísateľné a možno príliš komplikované aby sme ho chápali. A určite to nie je konkrétna vec ani konkrétny človek.

Viete čo, keď som začal písať tento článok, myslel som si, že ho uzavriem s tým, ako je príjemné a pohodlné byť konšpiračný teoretik. Ale nie. Svet je omnoho krajší, keď človek otvorí oči a akceptuje jeho komplexnosť a náhodnosť. A snaží sa ho aspoň v rámci svojich možností spraviť trochu krajší a lepší.