pondelok, 28. októbra 2013

Relevancia osobného zážitku

Na tvnoviny.sk sa objavil článok s nadpisom "Ateistka bola deväť minút mŕtva. Stretla som sa s Bohom, hovorí". A kedže to nie je prvý článok ktorý som videl s podobným  nadpisom alebo myšlienkou, tak som sa rozhodol k tomu v krátkosti vyjadriť.

Dá sa to zhrnúť veľmi krátko a jasne. Osobný zážitok, pocit alebo skúsenosť nemá žiadnu relevanciu k otázkam o podstate sveta, bodka. Prečo? Pretože ľudia sú natoľko nedokonalé stroje na zbieranie informácií, že jednoducho nie sú dôveryhodní. Ľudia dezinterpretujú informácie, domýšľajú si, robia nesprávne úsudky týkajúce sa korelácie a kauzality atď. Veriaci často používajú osobnú skúsenosť ako dôkaz, bez toho aby si uvedomili, že je to absolútne irelevantné.




Pri otázkach týkajúcich sa podstaty sveta nejde ani o počty ľudí, ktorí danej veci veria. Prečo? Presne z tých istých dôvodov, aké som uviedol vyššie. Tak ako je nespoľahlivý úsudok jedného človeka, tak isto je nespoľahlivý úsudok veľkej skupiny ľudí. Ľudia sú ľahko manipulovateľní a ovplyvniteľní. Ak by šlo o počty ľudí, ktorí danej veci veria, tak by sme sa možno aj dopracovali k tomu, že miliardy ľudí neveria, že veda funguje, vzhľadom na všetky nezmysly okolo GMO, vakcín, globálneho otepľovania atď. Ďalej každé z veľkých náboženstiev má nasledovníkov v miliardách, ale všetky sú vzájomne nekompatibilné, takže buď sa mýlia všetky alebo jedno má pravdu. Vzhľadom k rozštiepenosti vnútri jednotlivých náboženstiev, čo je viac pravdepodobné?

Ale naspäť k danému článku. Ak je pravda čo sa píše o detstve Crystal Vea pravda, tak mala naozaj ťažké detstvo, ktoré bezpochyby zanechalo na nej veľké psychické škody. A teraz to nemyslím v zmysle, že by bola nesvojprávna. Len chcem poukázať na jasnú citovú manipuláciu zo strany autorov článku (plus napísala o tom knihu, čiže citový marketing nezaškodí). Ale tak ako je irelevantné osobné svedectvo o podstate sveta hocijakej osoby, tak je irelevantné svedectvo o týchto veciach od osoby, ktorá bola ako malá znásilňovaná.

Celý článok a kniha sú jednoducho nezmyselné. Každý z nás prežívame denne osobné zážitky, ktoré nám ale nepovedia nič o podstate sveta, aj keď sme predisponovaní si to myslieť. Ide o zneužívanie nešťastného osudu jednej ženy, na ktorej sa priživia cirkvi, rôzni pastori, televízie v talk-show, noviny, vydavatelia kníh a kníhkupectvá. O nič iné nejde.

Predstavte si nasledujúci článok

Ateistka fajčila marihuanu. Stretla som sa s Bohom, hovorí

Uverila keď ho uvidela. Keď mala 3 roky, otec ju sexuálne zneužíval. Na párty si zafajčila trochu silnejšiu trávu. „Ocitla som sa na krásnom a pokojnom mieste plnom svetla,“ hovorí.

Myslíte, že tohto by sa niekto chytil? Nie. Aký je rozdiel medzi hypotetickým článkom a skutočným? Predávkovanie liekmi na spanie namiesto marihuany a 9 minút kómy? Čiže ešte väčšia stresová záťaž na mozog ktorý je predisponovaný k tomu aby v stresových situáciach vyvolával halucinácie?

Prosím milí novinári, premýšľajte pred tým než niečo vypustíte. A ľudia, zamýšľajte sa nad tým čo čítate.
pošli na vybrali.sme.sk