pondelok, 27. augusta 2012

Fanofgenetic: “Veda je jediný spôsob ako zaistiť nám, ľudom, budúcnosť”

Fanofgenetic (19) je autor blogu Mae Plaga. Študuje Molekulárnu biológiu a Genetiku na Masarykovej Univerzite, 12 rokov sa venuje Aikidu, zaoberá sa aj literárnou tvorbou.

Želal si si aby som nezverejnil tvoje meno. Môžeš to zdôvodniť?

Moje meno som sa rozhodol nezverejňovať hlavne preto, že občas píšem o témach, ktoré sú pre veľa ľudí dosť citlivé a niektorí nereagujú dobre, keď sa stretnú s ich kritikou. Ja som študent a nepoznám názory ani záujmy všetkých ľudí čo učia u nás na škole alebo by mohli ovplyvniť moje štúdium, a preto nechcem, aby sa som sa dostal do situácie, kedy by si niekto spojil moje meno s menom, ktoré našiel pod článkom, nad ktorým sa minule rozčuľoval, a skomplikoval mi kvôli tomu život. Ľudia sú rôzni a ako v jednej svojej známej knižke napísal Mike Waltari "opatrnosť je cnosť" (aj keď neviem či sa s týmto výrokom stotožňoval). Navyše keď skončím školu rád by som sa venoval výskumu (ako aj počas nej) a bol by som veľmi nerád, keby sa na jeho výsledky pozeral niekto cez filter mojich názorov, a nie cez prácu samotnú. Ale je aj dosť možné, že za pár rokov zmením názor. Predtým ako doštudujem sa to ale určite nestane.

Čo znamená Mae Plaga? A prečo práve tento názov?

Je to preklep, tak ako moja prezývka či veľa iných vecí so mnou spojených. Taký je život dysortografika. Keď som bol malý nesmierne ma fascinovali dejiny antického Ríma (hlavne republika) a teda som samozrejme mal slabosť pre latinčinu, hoci som sa ju v skutočnosti nikdy poriadne neučil. Mae je v preklep od Mea čo znamená moja a plaga bolo jedno z viacerých slov, ktoré podľa slovníka majú znamenať zem/kraj. Dokopy to teda originálne malo znamenať "moja zem". Keď som toto slovné spojenie prvý krát použil, mal som asi jedenásť - dvanásť rokov, a ako veľa detí som v svojej naivite chcel napísať fantasy knižku a pomocou týchto slov som vytvoril jej názov. Samozrejme z knižky nič nebolo (hoci sa musím priznať že som ju dopísal, ale našťastie som včas pochopil že je nezmyselné snažiť sa ju vydať) no to slovné spojenie mi nejako prirástlo k srdcu, či už má nejaký význam alebo nie, a tak keď som zakladal svoj blog bol to ten prvý názov čo mi prišiel na um. Aj keď momentálne považujem túto voľbu názvu za chybu, meniť ho teraz by bolo nezmyselné. A navyše na mene až tak nezáleží, ako náhle si na neho ľudia zvyknú.

Prečo si sa rozhodol študovať molekulárnu biológiu a genetiku?

Na rozdiel od väčšiny ľudí som vždy vedel čím chcem byť. Už v škôlke som chcel byť vedcom a ničím iným, samozrejme nie vždy som chcel byť genetikom. Do piatej triedy som chcel byť matematikom, no potom som začal navštevovať matematickú triedu, a keď som z hrôzou zistil že nie som najlepší, ale až druhý najlepší, rozhodol som sa že budem chemikom. To mi vydržalo asi do siedmej triedy. Potom som myslím že v 21. století (český časopis) čítal pár článkov, kde spomínali potenciál genetického inžinierstva a vtedy som si povedal "toto chcem robiť". Od vtedy som sa stále viac a viac o tejto oblasti informoval, začal si čítať vo voľnom čase skriptá a bol som stále viac a viac presvedčený, že to je to presne to čo chcem robiť. Molekulárna biológia sa k tomu pridružila preto, že má ku modernej genetike veľmi blízko. Používa podobné metódy a navyše, genetika sa samostatne dá študovať až po magistrovi. Ale ja som rád že sa tieto dva odbory študujú spolu. Minulé leto som mesiac býval v jednom výskumnom ústave v Čechách a mal možnosť pracovať v "molekulárno-biologickom" laboratóriu a veľmi ma to bavilo. Navyše som okrem iných vecí som musel vyrobiť aj jedno GMO (geneticky modifikovaný organizmus, v tomto prípade baktériu), aby som získal upravený proteín, ktorého vlastnosti som chcel skúmať, čo je úloha, ktorá v podstate patrí pod genetické inžinierstvo, takže na tom vidno, ako majú tieto dva odbory k sebe blízko.

Prečo si sa rozhodol ísť študovať do Česka a nezostal si na Slovensku?

Odpoveď je jednoduchá. Majú lepšie školy a hlavne, podstatne lepšie labáky. Študujem Genetiku a čo je lepšie ako študovať ju v meste kde vznikla? Po pravde osobne ma vždy veľmi mrzelo rozdelenie Československa.

Genetická modifikácia živých organizmov je dosť kontroverzné odvetvie, nehovoriac o tom, keď sa začne hovoriť o manipulácií ľudských génov.

Možno je kontroverzné, ale je to spôsobené len tým, že ľudia netušia o čo ide. Majú nerealistické predstavy o tom, ako takýto proces prebieha, a ani netušia ako to je v skutočnosti. Keď sa hovorí o geneticky modifikovaných organizmoch, väčšina ľudí si predstaví kukuricu, a ani netuší o tom, že napríklad inzulín, látka, ktorá zachraňuje životy kope ľudí, je už od roku 1982 získavaná výhradne z geneticky modifikovaných baktérií. Iným spôsobom by ho nebolo možné získať v dostatočnom množstve. Kontroverzia v tomto prípade je spôsobená len nevedomosťou. A čo sa týka manipulácie ľudskými génmi, to je komplikovanejšia otázka, ale tak napríklad vírusy to robia v neustále. Pointa je však v tom, že ak by sa tieto prístupy dobre zvládli, časom by sme vďaka nim boli teoreticky schopní vyliečiť akúkoľvek chorobu, nahradiť poškodený orgán, či podstatne predĺžiť život. Samozrejme podobnými prístupmi by sa teoreticky dalo aj ublížiť ale na to sú oveľa, oveľa jednoduchšie a účinnejšie spôsoby.

Niečo takéto asi nemôže ísť študovať človek, čo verí v niektoré z dogmatických náboženstiev. Ako si na tom ty? Bol si veriaci? Alebo ešte si? Nemusí to byť len konkrétne náboženstvo, ale napr. aj deizmus.

Ja som ateista. Nie vždy to tak však bolo. Kedysi som bol dosť dogmatickým veriacim. A som si istý, že veľa ľudí viery by povedalo, že ak som teraz ateistom, nikdy som skutočne veriť nemohol. Možno majú pravdu, ale pre mňa to bolo vtedy skutočné. A čo sa týka deizmu, nemám s ním problém, akurát mi to príde ako úplne zbytočná poloha. Je to veľká hypotéza, z ktorej absolútne nič aplikovateľné nevyplýva. Byť proste neveriaci je v dôsledkoch viac menej to isté.

Ako si sa zmenil z veriaceho na neveriaceho? Ako dlho prebiehal ten proces, a čo bol zlom?

Proces sám o sebe celkom iste prebiehal minimálne dva roky. Neviem presne, čo ho spustilo. Viem ale, že som sa modlil, aby som mal silu uchovať si svoju vieru a viem, že to vôbec nepomohlo. Viem, že veľa spravilo to, že ma veľmi zaujala evolučná biológia, ku ktorej som sa dostal hlavne pomocou knižiek "Červená kráľovná" a "Pôvod cnosti" od Matta Ridleyho, ktoré ma zaujali na toľko, že som si kúpil a prečítal vysokoškolskú učebnicu evolučnej biológie nazvanú celkom nepoeticky "Evoluční biologie" od Jaroslava Flegra. Tá môj záujem ešte prehĺbila a od vtedy ma nesmierne fascinuje aj táto časť biológie. A tiež viem, že čím viac som sa zaoberal vedou, tým menej mi dávala viera v boha zmysel. No nič z toho nebolo to čo zničilo moju vieru. Logika sama na zničenie viery asi nestačí. To čo ma mojej viery asi definitívne zbavilo boli myšlienky, ktoré Epicurus vystihol dávno pred tým ako vzniklo kresťanstvo:

“Chce Boh zabrániť zlu, ale nedokáže to?
Potom nie je všemocný.
Je toho schopný, ale nechce?
Potom je zlomyseľný.
Je oboch tak schopný, ako to aj chce?
Tak odkiaľ sa berie zlo?
Nedokáže zlu zabrániť a ani to nechce?
Prečo ho potom nazývať Bohom?”

Tiež zohral veľkú úlohu fakt, že na svete sú stovky náboženstiev a nie je spôsob ako zistiť, ktoré z nich má pravdu.

Ako to prijalo tvoje okolie?

Moje okolie to prijalo bez väčších problémov, samozrejme netuším či o tom vedia všetci moji známy nemám potrebu každému hovoriť že som ateista alebo chodiť klopať na dvere a oznamovať ľudom "mám pre vás radostnú správu, boh neexistuje”, tak ako to zvyknú niektorí veriaci. Na druhú stranu nemám problém o tom hovoriť ak na to príde reč. Každopádne viem, že moji blízky o tom určite všetci vedia a nemajú s tým problém. Z odstupom času, tiež asi len dvoch rokov, musím povedať, že mi strata viery priniesla oveľa viac dobrého ako zlého. Začal som sa po tom oveľa viac venovať vede (tej som sa venoval aj pred tým, ale nie v takom rozsahu) a vďaka tomu som mal napríklad možnosť navštíviť Čínu či USA. A dokonca myslím že som oveľa spokojnejší ako som býval, kým som veril, hlavne ak si spomeniem na dobu, kedy ma nonstop sužovali pochybnosti.

Všetky kontroverzie vychádzajú z nevedomosti, či je to homosexualita, potraty, výskum kmeňových buniek alebo genetická modifikácia. Bol práve toto dôvod, prečo si začal blogovať? Priniesť ľuďom vedomosti?

Celkom určite nie. Som možno naivný v mnohých oblastiach, ale nie až tak, aby som si myslel, že by niečo také mohlo fungovať. Píšem len preto, že chcem vyjadriť svoj názor. Keď som založil môj blog, mal som skôr v pláne pridávať naň moje poviedky, názory na filmy, hudbu a podobne. No za chvíľu som si uvedomil, že ak napíšem dobrú poviedku, pošlem ju do nejakej súťaže, a vtedy ju na blogu uverejniť nemôžem. A ak ju nikam nepošlem, asi za uverejnenie ani nestojí. Tým pádom na mojom blogu ostalo miesto už len pre moje názory, a keďže väčšina mojich názorov, ktoré považujem za dosť zaujímavé na to, aby som ich spísal, je buď o vede, náboženstve alebo im spriaznených témach, môj blog nadobudol podobu akú nadobudol.

Práve kvôli týmto témam ma blog zaujal. A aj spracovanie je podarené. Odkiaľ čerpáš námety na témy?

Som rád že sa spracovanie páči, mne osobne občas príde dosť neohrabané. Témy čerpám zo svojho okolia, prakticky vždy keď narazím na vyjadrenie, ktoré je chybné, názor s ktorým nesúhlasím, mám námet na článok. Väčší problém mi spôsobuje to, že potrebujem aby boli moje články pred zverejnením opravené po gramatickej stránke. Môj štýl a niektoré názory sú iste ovplyvnené ľuďmi ako Richard Dawkins, Sam Harris, PZ Myers, Christopher Htichens, James Randi, Neil deGrasse Tyson, Carl Sagan, Matt Ridley a kopou ďalších.

Spomenul si niekoľko osobností známych vo vedeckom a skeptickom svete. Každý z nich má kopu videí na internete. Je nejaké, ktoré ti naozaj utkvelo v pamäti?

Takých videí je naozaj veľa ale napríklad "The Sagan Series" je celá úplne skvelá, neviem sa rozhodnúť, ktorá časť je z nej najlepšia, ale ako prvá ma napadla zrovna táto

Ako hlavný zdroj informácií máš asi ako väčšina ľudí v súčasnosti internet. Máš nejaké obľúbené stránky/blogy, z ktorých čerpáš informácie, alebo sa tam vyskytujú zaujímavé názory?

Samozrejme, takých stránok je veľa. Čo sa týka československej scény, tak nemám veľký prehľad o blogoch ale z toho čo som videl tak môj najobľúbenejší je Massive Error občas čítam aj Some selfish memes, ale aj Tikendov zápisník, a to nielen kvôli tomuto rozhovoru.

Z česko-slovenských stránok má často dobré články OSEL, In Vivo magazín má tiež veľmi zaujímavé články. Rovnako sa dá veľa zaujímavých veci dočítať aj na Použime rozum. Sysifos samozrejme musím spomenúť tiež.

Zo zahraničných stránok a blogov mám veľmi rád Science Daily a samozrejme Nature, Science atď.. Skeptic je veľmi fajn. Zábavné aj poučné a občas dosť uletené a niekedy vlastne aj dosť zvláštne bývajú príspevky na blogu PZ Myersa s názvom Pharyngula. Kopu zaujímavých názorov celkom určite obsahuje TED a ak máte radi inteligentný GEEK humor a nemáte predsudky voči komiksom určite odporúčam Saturday Morning Breakfast Cereal.

No stránok ktoré považujem za zaujímavé by bolo ešte veľmi veľa, ale tak hádam je toto dostatočne vyčerpávajúca odpoveď.

To určite. Na koniec ti dávam priestor aby si povedal niečo múdre :)

Povedať niečo múdre keď je k tomu človek vyzvaný je extrémne ťažké. Väčšinou keď sa človek rozhodne, "teraz idem povedať niečo múdre", vznikne z toho trápne klišé alebo nič nehovoriaci odkaz zabalený do pekných slov. Nemám žiadne konkrétne posolstvo, ktoré by som chcel predať, a dalo by sa zhrnúť do pár slov. No určite neuškodí ak pripomeniem, že ak chceme ako druh prežiť aj do ďalších storočí a dosiahnuť plný potenciál ľudstva, musíme nájsť odvahu pýtať sa reality otázky a prijať odpovede nech sú akékoľvek. Veda je jediný spôsob ako zaistiť nám, ľudom, budúcnosť, v ktorej bude menej utrpenia a nešťastia. Samozrejme aj veda sa dá zneužiť, ale tak či tak je to stále tá jediná cesta, ktorá vôbec ponúka túto možnosť. Všetky ostatné vedú presne opačný smerom, k utrpeniu a zúfalstvu nespočítateľných más budúcnosti. A je veľmi smutné, ako málo ľudí si to uvedomuje.

streda, 22. augusta 2012

Peter Isteník: “Predstavte si, čo by dokázalo 7,5mld rozumných mozgov!”

Peter Isteník (27) je známy najmä vďaka svojmu projektu Použime rozum, ktorým sa snaží propagovať skeptické myslenie a vedecký pohľad na svet. Za rovnakým účelom so svojimi priateľmi založili Občianske združenie Rasion. Vyštudoval učiteľstvo v odboroch Biológia a Výtvarná výchova. Momentálne sa živí tvorením počítačovej grafiky. Zaujíma sa hlavne o evolučnú biológiu, behaviorálnu ekonómiu, neurovedu, psychológiu, techniku, výtvarné umenie a počúva elektronickú hudbu.


Môžeš sa predstaviť a povedať čo momentálne robíš?

Volám sa Peter, Isteník Peter :). Pochádzam z malého mesta, rodičia obaja vysokoškolsky študovaní, sestra je záhradná architektka. Ja som doštudoval učiteľstvo, odbor biológia a výtvarná výchova. Ale s tým sa dnes asi chváliť nedá. Som živnostník, takže robím, čo príde, momentálne som si "daroval" dovolenku, s cieľom trošku sa venovať Použime rozum, niečo si prečítať a behať po slnku.

Aj keď nepracuješ v školstve, očividne ti vzdelávanie prirástlo k srdcu.

S tým vzdelávaním sa to má tak, že som sa vždy snažil, aby informácie boli zaujímavé, keď sme učili na praxi. A ono sa to dá. Aj zložité informácie sa dajú podať tak, aby sa ľudia mali záujem dozvedieť viac (alebo žeby som tomu len slepo veril?).

Kedy si sa začal zaujímať o skeptické myslenie? Čo bol podnet?

Ten citát, že "Majme otvorenú myseľ, no nie až tak, aby nám vypadol mozog z hlavy…". Mne najprv asi musel vypadnúť mozog z hlavy a až potom, keď som si naplno uvedomil, že mozog je treba, som začal byť skeptikom. Zhruba ku koncu štúdia. Je to prelom z "výtvarníckeho" spôsobu myslenia, k biologickému (vedeckému) -- nechcem povedať, že umelecké nemôže byť „faktické“ (reálne, praktické, čo posúva človeka k reálnemu poznaniu), ale často nie je, a ja
som sa vyžíval v špekulovaní. Bezbrehom. Takže priznávam sa, že nie som rodený skeptik, ale o to som asi horší, pretože poznám temnú stránku sily. :D

Skeptické myslenie býva často nesprávne chápané ako zamietnutie nejakého tvrdenia. James Randi, ako aj mnohí iní skeptici poukazujú správne na to, že ku skepticizmu musí mať človek dôvod, či už je to vysoká nepravdepodobnosť tvrdenia, alebo nedostatok dôkazov. Často sa za skeptikov označujú aj ľudia, čo spochybňujú fakty bez pádnych dôvodov.

Zamietnutie, neprijatie. Ja by som pridal, že je to "oštítkovanie" tvrdenia, na základe toho, z čoho vychádza. Nemusím ho zamietnuť v zmysle "odmietnuť ako možné" ale len povedať, že toto je na rebríčku pravdepodobnosti úplne dolu. Ale mal by som mať dôvod na daný štítok. Nielen preto, ak sa ma na to niekto pýta, ale aj sám pre seba. Pretože ak si niečo osvojíš a správaš sa podľa toho, asi by si mal vedieť, prečo to robíš.

Stretávaš sa s týmto “skepticizmom”?

Áno, stretávam sa s takými prípadmi, kedy sa bez reálnych dôvodov spochybňujú nielen fakty, ale hocijaké tvrdenia. Myslím, že by sme mali mať na každé spochybnenie dôvod. Aj keď je dôvodom qualia, mali by sme si vedieť obhájiť aj vlastný subjektívny pocit, odlíšiť ho od rozmaru.

Ako na to reaguješ?

Reagujem na to väčšinou otázkami: "Prečo? Z akého dôvodu máš taký názor, taký postoj? Z čoho to vyplýva? Na čom to zakladáš?" Leziem tak všetkým okolo kvalitne na nervy. :D

Presuňme sa k tvojmu projektu Použime rozum. Sám si pamätám začiatky tohto projektu na Facebooku, kde táto stránka bola taký malý lúč vedeckého myslenia v kope pseudovedeckých a konšpiračných stránok. Sám seba si opísal ako človeka, ktorý si prešiel takéto cestičky. Bol dôvod začatia tohto projektu snaha pomôcť "otvoriť oči" aj ostatným?

Všetko dokopy, jednak to, že veda je zaujímavá, tak prečo ju tak nepodávať? Potom to nekonečné more informačného odpadu (naozaj si myslím, že nie všetky štylisticky správne vety sú hodné nasledovania), naučiť ľudí ako sa v tom brodiť. Ale pre mňa osobne to bola taká myšlienka, že veď je tu kopec vedomostí a metód kritického myslenia, leží to tu pred nami a my s tým nič nerobíme. A ono sa to dá! Z časti je to pre mňa výzva, z časti je to asi naivnosť - naučiť to všetkých. Určite je. A je v tom aj prvok samo-štúdia. No nie sme jediní, takých projektov je na Slovensku viacero, každý sa niečím líši a niečo majú spoločné.

Bolo to prijatie výzvy do boja proti pseudovede?

Krajšie by sa mi zdalo, že nie "boj proti pseudovede", ale "boj za rozum", ale nech je to z každého čosi. Chcem žiť v spoločnosti, kde je stupidita na ústupe. Táto otázka by však mala patriť aj ostatným dvom členom, Lenke a Martinovi.

Váš projekt sa čiastočne odlišuje od ostatných tým, že vznikol na Facebooku a až neskôr vznikla samostatná stránka. Môžeš popísať ako to prebiehalo?

Dali sme sa dokopy na jednej stránke, ktorá sa zo začiatku zdala byť presne tým, čo o sebe prehlasovala, akýmsi ostrovčekom zaujímavých faktov, ktoré nie sú bežne známe. Lenže stala sa z nej, žiaľ, poviem to otvorene, "stoka", centrum konšpirácií, bludov. Musím ale povedať, že hlavný administrátor tej stránky je korektný človek, ktorý sa snaží poskytovať kvalitu a ide mu to, za to má u mňa rešpekt a vie o tom. My sme tam občas postovali, debatovali, zaujal ma spôsob, ako Martin a Lenka dokážu relevantne poskytnúť svoje tvrdenia. Čisto, s dávkou nadhľadu a triafať do čierneho. Dospelo to až do takého štádia, že som zaútočil na jedného administrátora tej stránky, ktorý postol vyslovene klamstvo, hlúposť až drzosť a povedal som dosť, idem preč, idem to urobiť inak. Oslovil som Martina a Lenku, či do toho idú. Išli. Tak vzniklo Použime rozum.

Ja ako hlavnú odlišnosť vás oproti ostatným slovenským stránkam slúžiacim na popularizáciu vedy vidím obsah. Je veľa projektov, ktoré sa venujú šíreniu poznatkov, myšlienok, faktov. Použime rozum sa ale viac zameriava na samotnú podstatu vedeckého a skeptického myslenia. Popisujete princípy na akých vzniká veda a pod akým kritickým pohľadom by mala byť skúmaná. Tento štýl bol zámer, alebo ste sa k tomu prirodzene dopracovali?

Môj osobný názor je, že stránok, ktoré informujú o "horúcich novinkách" je mnoho. Ľudia čítajú že Curiosity niečo nafotila, alebo že niekde vedci vytvorili umelú bunku. Povedia si to na pive, pošpekulujú, pokonšpirujú. Ale mnohí nevedia nič o Mendelovi, ani o tom, aké úskalia človek prežíva pod tlakom sexuálnej selekcie. Nevedia ani, ako vedci pracujú, aké sú metódy poznávania. Nie sú to horúce novinky, už majú nejaký ten deň, ale sú tiež zaujímavé a praktické, dá sa na ich poznaní budovať svetonázor, myslieť inak. Nielen sypať nejaké informácie, ale vedieť ich pôvod a podstatu.

Rovnako som si všimol, že sa vyhýbate otvoreným konfrontáciám, napr. s veriacimi ľuďmi. Myslíš si, že vaša cesta informovania ľudí o základoch vedeckého a skeptického myslenia je lepší spôsob ako zmeniť myslenie ľudí, ktorí dôkazy a argumentáciu v podstate odmietajú, ako napr. otvorená kritika samotných princípov ich viery, pokiaľ je tá viera iracionálna?

Použijem analógiu: Ak budú dvaja kopať tunel, jeden bude hrabať holými rukami do skaly, a druhý bude kopať krompáčom do poddajnej vrstvy, tak je asi lepšie, ak ten s krompáčom ukáže, v čom je jeho metóda lepšia, než keby kritizoval tú nepraktickejšiu. Tým ale neodmietam také snahy, aj tie sú potrebné. Sú to názory, ktoré musia byť povedané, aby bolo možné rozhodnúť, ktorý spôsob je na kopanie nášho tunela k poznaniu lepší. Povedal by som, že sú rôzne cesty k jednému cieľu, môj cieľ sú ľudia mysliaci rozumne, chápajúci podstatu hodnotných argumentov. A to má potom rôzne dôsledky.

A vidíš vôbec nádej, že také niečo dokáže zmeniť myslenie takýchto ľudí?

Nádej to určite má, stačí si pozrieť video, kde si ľudia pripíjajú na Hitchensa, alebo koľkí po prečítaní Dawkinsovej God Delusion zistili, že sú vlastne skôr skeptickí. No kritika niekedy vyústi do Backfire efektu. Tých čo vedia, to možno o čosi viac poučí, tých čo nevedia, nezmení. Snažil som sa to opísať v 36. Komnate skepticizmu. Myslím ale, že ak sa ľudia naučia hodnotiť kvalitu informácií, zmení to ich myslenie, aj život. Aj život všetkých ostatných.

Čo chystáte v najbližšom čase s projektom Použime rozum? Vyhovuje vám súčasný formát, alebo chystáte nejaké novinky?

Čo ďalej. Ja by som si prial, ako malé decko, keby sa z neho stal ešte multimediálnejší projekt. Robil som aj videá, rád by som robil aplikácie, rozšíril spoluprácu, možno nejaké workshopy, prednášky atď.. Založili sme združenie Rasion, ktoré k tomu snáď dopomôže. Lenže to sú sny, ktoré musia mať svoj základ. Robiť niečo vo voľnom čase sa dá, ale moc toho neurobíš. Ak chceš kvalitu, musíš tomu venovať čas, peniaze, tie treba odniekiaľ brať. Takže je to ako všade: financie. Treba veľa čítať, to hltá čas, treba makať atď. Ale nerád by som vyplakával.

Na vašej stránke máte možnosť podporiť vás finančne. Vzhľadom na situáciu na slovenskom internete, zaplatí vám to aspoň hosting?

Nič nám nezaplatí :D. Zatiaľ bol finančným sponzorom môj účet a jedna firma, ktorá nám nechala natlačiť brožúry. Toto je "odvetvie", ktoré sa asi ťažko ujíma, nie je to reťazový mail s citovým podtextom ani vyslovene komerčne smerovaná vzdelávacia činnosť.

Ďakujem ti za tvoj čas a dávam ti na záver slovo aby si mojim čitateľom odkázal niečo, čo považuješ za potrebné.

Mravce dokážu spoločne postaviť neuveriteľné veci, predstavte si, čo by dokázalo 7,5mld rozumných mozgov! A je jedno, že by neboli všetky tie mozgy geniálne. Stačilo by, aby mali snahu urobiť to, na čo majú, čo najlepšie ako vedia, čo najrozumnejšie ako môžu. Je to utópia, netreba byť až tak pahltný, ale som rád za každý mozog, ktorý začne myslieť. Ja sám by som chcel tiež myslieť :).

pondelok, 6. augusta 2012

Prečo ma to trápi?!

Často keď vystupujem proti náboženstvám sa ma najmä veriaci, ale aj neveriaci ľudia pýtajú, prečo ma to vôbec trápi, veď viera je osobná vec a ja nemám do toho čo hovoriť. A tak by som rád v krátkosti zhrnul dôvody prečo nielen ja ale kopa známych i menej známych ľudí vystupuje, často aj ostro, proti náboženstvám.

Musím na začiatok dodať, že sa nejedná ani zďaleka len o kresťanstvo, ako sa mnohí ľudia často domnievajú. Ako ja tak aj ostaní odporcovia sa snažia čo najviac hovoriť všeobecne, ale samozrejme je dobré prispôsobiť sa publiku, a tak aj ja najčastejšie kritizujem kresťanstvo, keďže píšem moje články po slovensky a na Slovensku je stále kresťanstvo drvivo dominujúce, a príklady najčastejšie uvádzam z katolíckej cirkvi, keďže tá je podobne dominujúca, čo ale neznamená, že sa kritika netýka aj iných sekcií kresťanstva alebo iných náboženstiev.

Prečo ma to teda trápi? Pri jednej debate s veriacim človekom som uviedol takýto príklad: “Predstav si, že sa narodíš ako otrok, celý život si vychovávaný ako otrok, myslíš si, že byť otrokom je to najlepšie a najsprávnejšie, cítiš sa šťastný, že si otrok. Nechcel by si, aby niekto prišiel a povedal ti, že to nie je to najlepšie? Že vlastne o veľa prichádzaš?" Odpoveď bola približne: “Pokiaľ by som bol šťastný, tak nie, nechcel by som aby ma niekto z otroctva vyslobodil.”

Že to nemá s vierou nič spoločné? Zoberte si Vianoce. Väčšina rodičov svojim deťom hovorí, že im darčeky nosí Ježiško. Predstavte si, že stretnete dospelého človeka, ktorý stále verí a je hlboko presvedčený, že mu darčeky nosí Ježiško. Nechceli by ste mu povedať, že sa mýli? Že neexistuje jediný dôvod prečo by mal niečomu takému veriť, napriek tomu, že ho to možno robí šťastným? Takáto viera je absurdná a každý rozmýšľajúci človek by sa proti tomu postavil.

Pri náboženstve je to však ešte horšie. Nielen že človek verí niečomu, čo nemá absolútne žiadne základy v realite, ale ešte sa aj snaží ostatných okolo seba ovplyvňovať na základe tejto náuky. Pokiaľ je človek  fyzická osoba, tak môže maximálne poškodiť svojim deťom, prípadne útočiť slovne, niekedy aj fyzicky na homosexuálov, ľudí čo podporujú potraty, eutanáziu atp. Ak sa však takýto človek dostane k väčšej moci, napr. do parlamentu, a ešte k tomu tam bude takáto skupina dominovať, môžu sa začať diať veľmi zlé veci. Predstavte si, že by väčšinu v slovenskom parlamente mali ľudia ako pán Kuffa, Čarnogurský, Palko a iný ultrakonzervatívni kresťania, ktorí by radi aplikovali kresťanskú náuku na celú spoločnosť, napriek tomu, že väčšina tejto náuky nielen že nemá základy vo faktoch, ale často im priamo aj odporuje.

Možno si poviete, že ľudia čo vystupujú proti náboženstvu nemajú o nič väčšie právo hovoriť ostatným či sú potraty a kontrolované rodičovstvo správne, eutanázia morálna atp. Rozdiel je v tom, že skeptickí ľudia sa snažia vystupovať na základe vedeckých faktov a nie na základe svojho presvedčenia a pocitov. Napríklad čo sa týka potratov a výskumu kmeňových buniek, treba si uvedomiť vedecký fakt čo je to embryo, čo vám vysvetlí Sam Harris.

A nejedná sa len o tieto otázky. Pre mnohých ľudí je to možno prekvapivé, ale veda dokáže poskytnúť lepšie riešenia k morálnym otázkam ako náboženstvá. A to z jednoduchého dôvodu. Náboženstvá vychádzajú zo starých príbehov a povier, zatiaľ čo veda sa zakladá na faktoch.

Prečo ale ľudia inklinujú k náboženstvu? Ľudia sú iracionálni.

Pokiaľ sa budeme baviť o konkrétnych náboženstvách, tak jasná odpoveď je výchova. Ak by ste boli vychovávaný ako moslim, boli by ste moslim, ak ako kresťan, boli by ste kresťan, ak ako budhista, boli by ste budhista atď. Príslušnosť ku konkrétnemu náboženstvu je založená čisto na výchove. Je absolútne nelogické uprednostniť jednu sto až tisícky rokov starú zbierku ľudových príbehov nad inými. Neviem koľko poznáte ľudí, čo uctievajú Zeusa, Jupitera alebo iných starovekých bohov, ktorí sú pravdepodobnostne na takej istej úrovni ako všetky iné božstvá. Každý človek, čo verí v konkrétneho boha, si musí uvedomiť, že je ateista. Existujú tisícky bohov v ktorých neverí, on si len vybral, alebo pravdepodobnejšie bol vychovaný aby veril v jedného. Ako vraví Richard Dawkins: “Všetci sme ateisti v otázke väčšiny bohov v ktorých kedy ľudia verili. Niektorí z nás však idú ešte o jedného boha ďalej.”

Zoberte si Mormónov. Cirkev založená v roku 1830, ktorú by ste pravdepodobne označili ako sektu. Joseph Smith, jej zakladateľ tvrdil, že mu anjel priniesol zlaté pláty o náboženskej histórií a v skratke, že staré židovské kmene sa presídlili do Severnej Ameriky a boh mu dal pokyn aby pokračoval v Ježišovom odkaze. Má veľa nelogických príkazov, napríklad nosenie magického spodného prádla. Príde vám to smiešne a nelogické? Rovnako sú na tom všetky cirkvi, náboženstvá a ich sväté knihy, sú na tom dokonca ešte horšie, keďže sú o niekoľko storočí staršie, čo samozrejme vyhovuje cirkvám, keďže sú buď vôbec, alebo veľmi ťažko overiteľné.

Veriaci často argumentujú, že viera im dáva istý komfort, pomáha im v ťažkých situáciách. Ako ste mohli počuť vo videu vyššie, mozog je iracionálny a jeho základná úloha je dostať nás do ďalšieho dňa. To však nedáva viere akúkoľvek legitimitu. Mozog je už našťastie vyvinutý tak, že tieto základné pudy dokážeme racionálne prekonať bez toho aby sme niečo stratili akýkoľvek komfort. Tento rozhovor poskytol Bertrand Russel k náboženstvu keď nemal od smrti ďaleko, týka sa to morálky a vnútorného uspokojenia.

Pokiaľ veriaci hľadá v Biblií morálne ponaučenie, nemal by zabudnúť na genocídu, vraždenie atď. spáchane buď priamo bohom alebo na jeho príkaz. A čo rozdiel medzi starozákonným brutálnym a pomstychtivým bohom, a novozákonným milujúcim (teda až na tú časť kde jeho alter ego príde na zem ako svoj syn a nechá sa ukrižovať, keďže asi nevedel prísť na žiaden lepší spôsob ako odpustiť ľuďom ich hriechy)? Omnoho lepšie morálne príbehy nájdete v rôznych či už ľudových alebo aj moderných príbehoch, ktoré ľudia nepokladajú za faktické a pravdivé.

Ľudia vystupujúci proti náboženstvu často uvádzajú aké zlé dopady má náboženstvo na ľudstvo. Dnes to môžeme vidieť najmä v moslimskom svete, ale aj v USA kde má kresťanstvo veľkú váhu. Pri kresťanstve sa často poukazuje na pálenie čarodejníc, križiacke výpravy, inkvizíciu a iné veci, ktoré vykonala v temnom stredoveku v Európe priamo cirkev, alebo boli vykonané na jej príkaz. Väčšinou sa na to odpovedá, že aj v cirkvi sú len ľudia a tí robia chyby. Ale následne sa stále trvá na tom, že pápež je v otázkach vierouky neomylný, čo sa niekoľkokrát aj vo vnútri cirkvi ukázalo ako nepravdivé. Avšak aj keby odhliadneme od histórie, katolicizmus spôsobuje dosť zla aj dnes, napr. bojom proti používaniu kondómov, kontrolovanému rodičovstvu a potratom spôsobuje nepriamo smrť a utrpenie veľkému množstvu ľudí. Aký majú ľudia dôvod hlásiť sa naďalej k tomuto spoločenstvu?

Ešte horšie je to, keď sa pozrieme na vedecký pokrok. Temný stredovek v Európe zastavil na viac ako tisíc rokov akýkoľvek pokrok, dokonca sme sa v mnohých oblastiach ešte vrátili o niekoľko desiatok až stoviek rokov späť. V arabskom svete temný stredovek stále prebieha, a ľudia čo vystupujú proti náboženstvu sa obávajú, že by také niečo mohlo nastať aj napr. v USA, aj keď sa to môže zdať na prvý pohľad šialené. Neil deGrasse Tyson tomu venoval zopár prezentácií, tu je úryvok z jednej z nich.

Prečítajte si ako hrozí mužovi vezenie za to, že veriacim ukázal, že zázrak nebol vlastne zázrak. Mnohí ľudia veria, že veci opísané v biblií alebo neskôr cirkvou uznané zázraky sa naozaj udiali a boli spôsobené božím zásahom. Stretol som už niekoľko veriacich ľudí, ktorí mi tvrdili, že boli pri vyháňaní diabla, a že je to skutočné, že diabol naozaj dokáže posadnúť ľudí, vraj videli lietať lavice, padať obrazy atď. Nezdá sa vám čudné, že ako postupoval vedecký pokrok, tak začali ubúdať zázraky? Pri tomto si treba uvedomiť chybu v ľudskom uvažovaní a nedokonalosť ľudských orgánov, ktoré Neil deGrasse Tyson ukazuje na príklade UFO.

Posledné útočisko veriacich pri obrane svojej viery býva argumentácia, ktorá vychádza z axiómu “Absence of evidence is not evidence of absence", alebo vo voľnom preklade, to, že niečo nemôžem dokázať neznamená, že to neexistuje. Problém s týmto argumentom je, že môžete tvrdiť čokoľvek, a nikto vám nebude schopný dokázať, že tomu tak nie je. Môžete tvrdiť, že okolo Marsu krúži čajník, že existuje Santa Claus alebo že Ježiš je boží syn a biblia je pravdivá.

Treba si ale uvedomiť, že ten čo sa snaží niečo tvrdiť musí dokázať, že to tak je. Či už je to únos mimozemšťanmi, lietajúce soby alebo pravdivosť biblie. James Randi vysvetľuje prečo je nemožné dokázať, že niečo neexistuje, a prečo je správne byť skeptický pri tvrdeniach, ktoré sú vysoko nepravdepodobné.

Problém pri presviedčaní veriacich ľudí býva v tom, že zvyknú argumentovať v mantineloch boha a mimo sféry logiky a empirických dôkazov. Prenášajú vieru do sféry iracionality a pocitov, pretože sa cítia dobre, keď veria. Potom žiaľ ale prenášajú často takéto myslenie aj do života, čo žiaľ spôsobuje škody nielen v ich živote, ale aj v životoch iných.

Ako príklad často uvádzam lásku, ktorou sa aj väčšina náboženstiev často zaoberá. Ak chápete, že láska sú len elektrické impulzy prebiehajúce vo vašom mozgu, ktoré vyvolávajú chemické reakcie vo vašom tele, čo spôsobuje ako myšlienkové, tak aj citové a fyzické stavy, neuberá to nič z citu samotného. To, že niečomu nerozumiete tomu nedáva väčšiu krásu, skôr naopak, poznanie pridáva prírodným procesom na kráse.

Stačí si uvedomiť, že pri veľkom tresku vznikol vodík, hélium a lítium, z ktorých sa na základe jednoduchých fyzikálnych zákonov začali tvoriť hviezdy, ktoré utvorili galaxie. V ich vnútri sa tvorili ťažšie prvky, hviezdy explodovali a z ich zvyškov sa tvorili nové. Nakoniec sa tvorili aj planéty a pred približne 4.567 miliardami rokov sa vytvoril náš slnečný systém. A na tretej planéte od Slnka vznikli chemické zlúčeniny z ktorých vznikli prvé živé bunky. A miliardami rokov evolúcie nakoniec vznikol živočích, ktorý dokázal ovládnuť prírodné sily, od ohňa, cez elektriku až po silu atómu, začal chápať svet okolo seba a stále sa pýta nové otázky. (veľmi voľne preložený a rozšírený citát od Neil deGrasse Tysona, môžete si pozrieť vo videu nižšie)

Prečo by sme si takéto niečo mali nahradiť náboženskými poviedkami? Preto ma to trápi.