piatok, 20. júla 2012

Saganománia

Naozaj nechápem ten kolotoč okolo Petra Sagana. A nie len okolo neho. Tieto vlny patriotizmu vypuknú pri každom športovom úspechu, či už ide hokej, futbal, tenis atď.
Ľudia čo o cyklistiku predtým v živote nezakopli zrazu s napätím sledujú Saganove výkony a sú celí hrdí na to, ako sa mu darí. Načo sú vlastne hrdí? Aký majú podiel na jeho úspechu? To naozaj žijú tak mizerný život v ktorom nič sami nedosiahli, že si to musia kompenzovať takto? S Petrom Saganom majú spoločnú akurát krajinu pôvodu, a ak to pokladajú za rozumný dôvod aby si niekoho priam glorifikovali, tak mi je ich úprimne ľúto.
Nechápte to zle, Petrovi prajem všetko najlepšie, nech sa mu darí, odmakal si to. Rovnako prajem všetkým čo mu v tom pomohli, tí môžu byť na seba patrične hrdí. Ale som až znechutený ako v tomto, tak aj v mnohých iných prípadoch, keď si hocikto chce privlastniť úspech jednotlivca alebo tímu len na základe rovnakej štátnej príslušnosti v občianskom preukaze.
Osobne obdivujem iného Sagana, Carla Sagana. Nie som naňho hrdý pretože som mu v jeho živote nijako nepomohol. Ale nikto mi ho nedal na podnose ako človeka, ktorého by som si mal vážiť. Médiá podsúvajú ľuďom všelijaké pseudo-celebrity, a bez urážky k Petrovi Saganovi, nevidím jeden dôvod prečo by som si mal nejako výnimočne vážiť jeho. Skvelo to vystihol George Carlin
Nie som cyklistický fanúšik, takže to že si to všetko odmakal a dosiahol čo dosiahol ma berie rovnako, ako keď je niekto dobrý v šachu, v golfe, v tanci alebo vyrezávaní sôch z ľadu. Rovnako nie som žiadny patriot, takže to, že niekto s rovnakou štátnou príslušnosťou ako ja niečo dosiahne, umrie alebo je nachytaný ako znásilňuje kravu ma zaujíma rovnako ako keby je ten človek z Tanzánie.
Nikomu nechcem brať ich vzory alebo hrdinov, ale ľudia by si mali ľudí ktorých obdivujú vyberať na základe tvrdších kritérií ako je štátna príslušnosť.
pošli na vybrali.sme.sk