nedeľa, 24. júna 2012

Evolúcia alebo stvorenie?

O miešaní sa náboženstva do vedy som už niečo popísal. Dnes som sa dostal k tomuto videu.

Naozaj netuším či toto niekto naozaj môže myslieť vážne. Pýtanie sa na dôkazy, a následné tvrdenie, že biblia má pravdu, samozrejme bez dôkazu. Zosmiešňovanie veľmi dobre podloženej vedeckej teórie, len na základe neschopnosti ju pochopiť a snahy, mať všetko jednoducho vysvetliteľné. Navyše je väčšina kladených otázok veľmi ľahko zodpovedateľná, autor však asi veľa času štúdiom veci, ktorú kritizuje, nestrávil. Celé to video má asi takú výpovednú hodnotu ako toto.

Toto druhé je aspoň zábavné. Ale budem konštruktívny, a tak sa posnažím jednoducho načrtnúť odpovede na položené otázky, na základe mojich skromných vedomostí z tejto oblasti.

- Opice nie sú naši predkovia, my s opicami máme spoločných predkov. Už len to, že autor urobil takúto elementárnu chybu vypovedá o tom, koľko toho o evolúcií vlastne vie.

- Vedci netvrdia, že vedia všetko. Preto Darwinova evolučná teória. Vedci sa na rozdiel od veriacich netvária, že poznajú na všetko odpoveď. Evolučná teória má ešte svoje medzery, vedci sa ich snažia zaplniť, to že niečomu ešte stopercentne nechápeme, neznamená, že to nie je pravda, ako história mnohokrát ukázala. Pokiaľ by sa našli dôkazy v rozpore s evolučnou teóriou, tak by sa musela vypracovať teória nová, to je základom vedy a vedeckého pokroku.

- Evolúcia nie je viera. To, že človek na základe dôkazov a logiky predpokladá, že evolúcia je pravdivá neznamená, že je veriaci. Je rozdiel medzi náboženskou vierou, ktorá je založená na vzduchu a predpokladaním, že je niečo pravdivé na základe dôkazu.

- Väčšina paleontologických nálezov sú úlomky. Celkový obraz si vieme vytvoriť na základe poskladania viacerých samostatných nálezov, znalosti biológie a prostredia, ktoré v danom čase na planéte panovalo, súčasných živočíchov atď.

- Prechodných druhov sa našlo veľa. Len u človeka je ich niekoľko. Zaujímalo by ma, aký nepomer mal autor na mysli a odkiaľ bral svoje čísla. Navyše, pri najstarších druhoch je veľmi ťažko nájsť fosíliu, už len vzhľadom na udalosti, ktoré sa za ten čas udiali a ktoré zničili väčšinu skamenelín.

- Zosmiešnenie “je třeba ješte kopat” je v skutočnosti veľmi pravdivé a neviem, prečo ho autor považuje za smiešne. V skutočnosti je to základ vedeckej práce, snažiť sa pochopiť celku a nie vzdať to a povedať “veď biblia má celkom dobré vysvetlenie, je jedno že neexistujú dôkazy, znie to jednoducho, načo sa s tým zaťažovať ďalej”.

- Prechodný článok z plaza na vtáka. Nádherná ukážka moci vedy. Za taký krátky čas sa ukázalo, že už dinosaury mali zárodky peria, prípadne aj perie samotné. Skvelá ukážka toho, že to, že na niečo nemáme odpoveď dnes neznamená, že ak sa nevzdáme, nenájdeme odpoveď zajtra.

- Prirodzený výber je len jednou z častí evolúcie, síce podstatnou, ale nie jedinou.

- O “z časti končatine a z časti krídle”. Ešte aj dnes existujú nelietavé vtáky a darí sa im celkom fajn, čiže asi až taká nevýhoda to nie je. To autor nepozná ani len súčasnú faunu?

-  Netopiere a sonar. Ak niektorému netopierovi sonar správne nefungoval a umrel, jednoducho to znamenalo, že ak bez neho nedokázal prežiť, nemal potomkov. Potomkov mali tí, ktorí prežili, čiže tie jedince, ktorým sa vyvinul dostatočne citlivý orgán, aby im umožnil orientovať sa a vďaka nemu prežiť, títo mali potomkov a postupom času vždy prežívali tí najviac prispôsobení. To je jeden zo základných kameňov evolúcie, prirodzený výber. Vzhľadom na spomenutie prirodzeného výberu tak 15 sekúnd predtým, by som čakal, že autor bude aspoň vedieť čo to je.

- O pľúcach a žiabrach. Aj dnes existujú tvory, ktoré majú pľúca a žijú v mory. Sú to cicavce. Prečo je potom také nepredstaviteľné, že napr. dokázal zadržať nejaký tvor ktorý mal žiabre kyslík a tak vyjsť na súš? A prečo by to robil? Mutácia spôsobí, že sa dokáže dostať na pevninu, vzhľadom na absenciu konkurencie sa mu tam veľmi dobre darí a začne sa veľmi rýchlo šíriť.

- Evolúcia stále prebieha. Prečo nevidíme medzičlánky? Pretože čo je medzičlánok. Hociktorá rastlina/živočích môže byť medzičlánok. Medzi má význam, že niečo bolo predtým a niečo potom, každé súčasné zviera má druh, ktorý ho predchádzal, a ak sa z neho vyvinie nový druh, bude z neho medzičlánok. Aj súčasní ľudia môžu byť medzičlánkom. Stačí, aby sa vyskytla mutácia, ktorá umožní jedincom s ňou prosperovať viac ako ostatným a začne sa šíriť, a tento nový druh by mohol nahradiť súčasných ľudí. Napr. obyvatelia Himalájí majú schopnosť bez problémov žiť v redšej atmosfére, zatiaľ čo napr. Európania takúto schopnosť nemajú. A prečo už nevidíme minulé medzičlánky? Pretože boli medzičlánky, jednoducho ich nahradil úspešnejší druh, ktorý sa z nich vyvinul.

- Neexistuje žiadny prírodný zákon, podľa ktorého by ryba mohla mať za potomka len rybu, obojživelník obojživelníka atď. Stačí séria niekoľkých mutácií v DNA a podstata organizmu sa môže dramaticky zmeniť. Takáto myšlienka je však asi pre autora príliš komplikovaná. “Savci savce a lidé lidi” – ľudia sú cicavce.

Sami posúďte čo je pravde a zdravému rozumu bližšie. Vedecky a logicky podložená teória, alebo tritisíc rokov stará zbierka ľudových príbehov. Že človek je len jeden z mnohých živočíchov, a tak rýchlo ako sme sa vyvinuli môžeme aj zmiznúť, že nie sme nič špeciálne, že nie sme favoriti nejakého stvoriteľa. Príde mi to omnoho pravdepodobnejšie, než dezilúzia o bohu. Nebuďme natoľko arogantní. 

pošli na vybrali.sme.sk