štvrtok, 31. mája 2012

Deus Ex: Human Revolution

Human Revolution je nielen dôstojným nástupcom prvých dvoch Deus Ex hier, ale prináša aj pár veľmi zaujímavých noviniek. Navyše implementuje dnes bežne využívané prvky v podobných hrách takmer bez chýb.

Začnem pri tom, čo podľa mňa robí Deus Ex Deus Exom, a to je unikátny svet, v ktorom sa hra odohráva. Tentokrát sa ocitneme v nie veľmi vzdialenej budúcnosti ešte pred udalosťami z pôvodnej hry, v rokoch, kedy augmentačná technológia začína hrať vo svete zaujímavú úlohu, a to sa nie každému páči.



Samozrejme tomu nechýba kopa konšpirácie, špinavostí, zvratov, ale tie si odhaľte sami počas hrania. Vy hráte za Adama Jensena, šéfa bezpečnosti v Sarif Industries a na začiatku hry budete nie práve dobrovoľne augmentovaný po útoku na sídlo tejto spoločnosti. Následne sa počas zvyšku hry snažíte prísť na to, kto stojí za útokom a po čom vlastne išli.

K tomu budete využívať rôzne prostriedky. Jeden zo základných sú dialógy, ktoré sú po väčšinu času sprevádzané skvelým voiceactingom, až na pár výnimiek. Väčšina dialógov je klasických, avšak hra obsahuje niekoľko kľúčových rozhovorov, v ktorých sa snažíte svojho oponenta k niečomu presvedčiť, k čomu vám dosť pomôže sociálna augmentácia na čítanie oponentov. Ak ho nepresvedčíte, tak sa nič dramatické nedeje (teda až na jeden prípad), avšak dosť si sťažíte ďalší postup, keďže sa budete musieť k cieľu dostať inak.

A to je druhá základná črta Deus Ex. Vždy je viac ciest ako sa dostať k cieľu. Nejde len o rôzne priechody ako hlavný vchod, vetracia šachta, okno atď. Ide hlavne o prístup, akýsi zvolíte. Môžete ísť na to stealth. Alebo radšej Rambo systém? K svojmu štýlu si Adama samozrejme môžete prispôsobiť augmentáciami. Do konca hry nenazbierate dosť bodíkov aby ste si odomkli všetko (mne sa podarila tak polovica), a tak musíte porozmýšlať, čo sa vám najviac hodí. Zamrzí, že stealth upgrady sú také nejaké nemastné neslané, teda aspoň väčšina (napr. zobrazenie smeru pohľadu nepriateľa). Samozrejme je tam kopa iných, ktoré to bohato vykompenzujú (napr. neviditeľnosť). Dosť mi však vadilo, že sa vám batéria automaticky dopĺňa len na jeden článok a zvyšok si musíte dopĺňať predmetmi, ktoré buď nájdete, alebo si ich kúpite.

Osobne odporúčam kombináciu stealth/hacker, ktoré mi prišla v hre veľmi intuitívna a zábavná, ale samozrejme sa dá na to ísť aj inak. Hackovanie je navyše riešene veľmi vydarenou minihrou, ktorá ma neomrzela aj keď som hackoval všetko na čo som natrafil, a verte, že je toho dosť. Ak sa však rozhodnete pre stealth a nie viac stručný prístup, dosť vás potrápia súboje s bossmi. Nie je to nič nezdolateľné, avšak dosť to kazí dojem, kedže si celú hru idete svoj štýl a potom ste prinútený rozstrieľať oponenta, navyše z nevylepšenou obranou a útokom. Avšak ide len o pár súbojov, ktoré sa dajú prekúsnuť.

Nech už si zvolíte akýkoľvek prístup, postup v hre vám uľahčí veľmi vydarený krycí systém. Či už ho budete využívať na skrytie sa pred zrakom nepriateľov alebo pred ich guľkami, je veľmi šikovný a plynulý a nespomínam si, že by mi spôsobil výraznejšie problémy. Teda až na moment, keď si hru v kryte uložíte zatiaľ čo je za rohom nepriateľ, a po načítaní hry nie ste prilepený pri stene a nepriateľ vás zbadá, ale to je asi jediná veľká chyba.

Na záver vás čaká klasické rozhodovanie, ako v prvých dvoch hrách. Neviem či tomu tak je, ale ja som mal pocit, že to čo si po výbere svojho konca vypočujete je ovplyvnené aj tým, ako ste hru hrali, teda najmä či ste svojich oponentov zabíjali, alebo ste ich len zneškodňovali. Nechcel som čakať kým si hru zbehnem znova, a tak som si pozrel všetky konce a každý má niečo do seba.

Ak by nebolo tých bossfightov a niekoľko menších chybičiek, ktoré mi sem tam znepríjemnili hru, tak by išlo o absolútne hodnotenie, takto však Deus Ex končí tesne pod vrcholom.

9/10

utorok, 15. mája 2012

Obyčajní ľudia

Volil som Obyčajných ľudí. Nie, že by som bol nejaký extra fanúšik pána Matoviča a mám voči nemu dosť výhrad, ale koncept strany, ktorá má za cieľ nechať každého poslanca hlasovať podľa svojho presvedčenia je podľa mňa rozumný. Volič môže ukázať, ktorí konkrétni ľudia, s ktorými konkrétnymi názormi sú mu najbližší. Hneď sa však začali objavovať veci, ktoré mi dosť prekážali, a začal som uvažovať, či som hlasoval správne.

Prvou vecou bolo požehnanie od pána Škripeka, ktoré podľa mňa do parlamentu štátu, ktorý je podľa ústavy sekulárny (Prvý oddiel ZÁKLADNÉ USTANOVENIA Čl.1 (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.) nepatrí. Nechcem obmedzovať jeho náboženskú slobodu, ak chce chodiť kázať do kostola alebo na námestí, prosím, ale jednoducho v parlamente sekulárneho štátu mi príde takéto vyjadrovanie divné.

Toto však bolo ešte v pohode stráviteľné. Síce nič podľa môjho gusta, ale nikomu to v podstate neublížilo, aj keď to tam podľa mňa nepatrilo. Potom sa však vyjadril pán Kuffa k homosexuálom, čo už bola trochu iná káva. V tomto momente som si povedal, že aj napriek princípu na akom by mali Obyčajní ľudia fungovať, dominuje tam silno ortodoxne kresťanské presvedčenie, čo vôbec nie je podľa môjho gusta. Navyše takéto vyhlásenie na základe náboženského presvedčenia sa už podľa mňa dostáva do rozporu s ústavou, a ak chce poslanec NR SR takéto niečo na parlamentnej pôde tvrdiť, mal byť mať pripravené naozaj silné argumenty.

Podobné vyjadrenie podľa mňa nemôže povedať niekto zo zdravým úsudkom alebo niekto, kto si váži základné ľudské práva. Ako o mne možno viete, nemám rád keď sa náboženstvo mieša do politiky, štátu, spoločenských otázok a vedy. A aj tento výrok pána Kuffu je na prvý pohľad silno ovplyvnený jeho náboženským presvedčením a nemá reálne základy.

A tak ubehlo pár dní a povedal som si, že ak to takto pôjde ďalej, Obyčají ľudia u mňa nadobro skončili. Potom však prišlo toto video


Od pána Kuffu som čakal ospravedlnenie, aj keď možno jeho výroky prikrášlili média, mal sa ospravedlniť. Mal objasniť presne čo myslel, ale pravdepodobne by to nebolo ďaleko od názoru, že homosexuáli sú chorí, a mali by sa liečiť. Samozrejme, od neho sa ospravedlnenia asi nedočkajú.

Potom sa však postavil za mikrofón pán Mičovský, ktorý sa k problematike postavil vecne a ukázal, že nie všetci v OĽ sú fanatickí kresťania.

Obyčajní ľudia však ešte majú pred sebou dlhú cestu k tomu, aby ma presvedčili, že som hlasoval správne. A samozrejme prídu omnoho ťažšie a zložitejšie témy, ktoré ukážu, či sa do parlamentu prekrúžkovali tí správni ľudia. 

Pri pánovi Kuffovi som takmer presvedčený, že tomu tak nie je, ale to sa samozrejme môže zmeniť. Pri ostatných sa uvidí, pán Mičovský si našliapol celkom fajn. 

Myslím že OĽ je dobrý koncept, do budúcnosti bude ale dôležité, akí ľudia sa na kandidátku dostanú a hlavne aby voliči naozaj dávali preferenčné hlasy konkrétnym ľuďom podľa ich názorov a činov.

utorok, 8. mája 2012

Boh vs. Veda

Ľudia sa ma často pýtajú, prečo tak ostro vystupujem proti cirkvám a náboženstvám, a najmä ich miešaniu sa do štátnych záležitostí a vedeckých oblastí. Najčastejšie odpovedám týmto videom.


A väčšinou sa stretávam s reakciou, že také niečo v súčasnosti nehrozí a vôbec sa to nemôže stať. Problém je, že ono sa to už deje, čo vám ukáže tento dokument.







piatok, 4. mája 2012

Infografika: V čom všetkom si odporuje Biblia

Je veľmi ťažké presvedčiť veriacich ľudí, konkrétne kresťanov, ktorí si myslia, že Biblia je napísaná na základe božieho vnuknutia, že sa v skutočnosti jedná len o veľmi nudnú knihu, vlastne zbierku viacerých kníh, ktoré si navzájom dosť často odporujú. Samozrejme uvedenie jedného dvoch príkladov veriacemu človeku nestačí, a nikdy sa mi nechcelo vyhľadať všetky tieto rozpory. Ale ako sa ukázalo, niekomu sa chcelo. Mám však obavy, že aj na toto si hlboko veriaci človek nájde svoje vysvetlenie (tipujem: "Boh len skúša našu vieru")

Kliknite pre zväčšenie

Riešenie problémov

Popritom, ako si na Slovensku hráme našu obľúbenú súťaž musíme samozrejme riešiť aj problémy, a riešime ich väčšinou pekne v duchu kresťanskej tradície, ktorá je na Slovensku tak zakorenená. Mám na mysli konkrétne riešenie problému, ktoré navrhoval Ježiš, o vylupovaní očí a odtíňaní rúk, ak vás čo i len zvádzajú k hriechu. My sme toto, samo o sebe choré pravidlo, v duchu slovenského megalomanstva samozrejme dotiahli ďalej, a tak sa s ním nesnažíme riešiť len situácie kedy nás zvádzajú naše pudy ku kresťansky definovanému hriechu, ale aplikujeme to na všetko.

Ak máme problém s Rómami, tak budeme tvrdiť že ich treba vysťahovať, zbaviť sa ich, budeme sa snažiť nevšímať si ich, namiesto toho, aby sme sa pozreli na koreň problému a snažili sa ho vyriešiť.

Ak na Slovensku ľudia užívajú marihuanu, namiesto toho aby sme sa snažili pochopiť prečo to ľudia robia a aké to má dopady tak to zakážeme.

V podstate všetky problémy riešime v tom duchu, že ak nevieme problém vyriešiť rozumne, uchýlime sa k zákazom a krajným riešeniam, ktoré v konečnom dôsledku, rovnako ako vylúpnuté oko alebo odťatá ruka, problém nevyriešia, ale len zhoršia celkovú situáciu, ale nie len osobnú, ale rovno celospoločenskú.

Tento spôsob uvažovania je pre ľudí totiž bežný a funguje ako logická skratka, tak aby mozog mohol ušetriť čo najviac drahocennej energie, čo je dôsledkom evolúcie. Spracovanie veľkého množstva informácií je totiž energeticky náročné, a tak inklinujeme k zrýchlenému uvažovaniu na základe skúsenosti.

A tak keď presťahujeme Rómsku osadu z jedného miesta na iné, ako sa hovorí zmizne z očí zmizne z mysle, ale problém zostal stále nevyriešený. Keď kriminalizujeme nejakú činnosť, ľudia ju neprevádzkujú nám priamo pred očami, ale problém sa opäť nevyriešil. Naopak takéto potlačenie problému do pozadia len zhoršuje situáciu, pretože takto nafúknutý balón raz praskne, ako sa to s mojimi dvoma príkladmi stáva už teraz, a zastihne nás táto vlna, tak ako teraz, nepripravených.

Ako teda riešiť problémy? Jednoznačne nie práve najľahšia úloha. Avšak niekedy riešenia dokážu byť veľmi jednoduché, ako vás možno presvedčí nasledujúce video.

utorok, 1. mája 2012

Filmový apríl

Tinker Tailor Soldier Spy - Na môj vkus veľmi ležérne tempo, ktoré by v konečnom dôsledku vôbec nevadilo, pretože k filmu sedelo. Stačilo by trochu viac vybudovať napätie a natočiť dej menej chaoticky a bolo by to super. Takto som sa však v udalostiach strácal a miestami dosť nudil. Škoda, film nie je zlý, jednoducho ma nechytil. 6/10

The Shawshank Redemption - Podľa IMDB a CSFD najlepší film všetkých čias. U mňa možno nie najlepší film aký som kedy videl, ale rozhodne sa jedná o vynikajúce dielo. Jeho super hodnotenie na týchto serveroch je pravdepodobne spôsobené jeho pozerateľnosťou, otvorenosťou, v podstate jednoduchosťou a tým, že nikoho neurazí a každý si tam nájde to svoje. Tomu dopomáha najmä výborne trafené tempo, skvelí herci a nekomplikované spracovanie, no napriek tomu skvelé. 10/10

C'era una volta il West -  Štýlom identické s filmom Il Buono, il brutto, il cattivo (Dobrý, zlý a škaredý), čiže dlhé nemé scény, detailné zábery tvárí a veľmi pomalé tempo. Dobre budované postavy a po väčšinu filmu tajomný príbeh. Oproti Dobrému, zlému a škaredému mi však dej prišiel jednoduchší a plytkejší. Inak je film vcelku zaujímavý a nebyť toho uťahaného tempa, tak by som sa možno bavil viac, ale možno by tým film viac stratil na atmosfére, takže asi je dobrý tak ako je. 8/10

One Flew Over the Cuckoo's Nest - Tento film je taký nadčasový, že ak by v ňom nehral Jack Nicholson, tak by som si ani nevšimol, že bol natočený v roku 1975. Geniálna tragikomédia o ľuďoch. Chcel som napísať ešte niečo navyše, ale proste to treba vidieť. 10/10

Bronenosec Poťomkin - Bohužiaľ ma tento film príliš nezaujal. Je to celé nejaké nemastné neslané, a nie je to spôsobené len tým, že je to zastarané. 5/10

Another Earth - Tradičná/netradičná dráma. Tradičná vo svojom základnom príbehu o hľadaní odpustenia, netradičná vo svojom spracovaní, ktoré má neskutočne dostalo. Naozaj skvelo vystavané rozprávanie príbehu a vybudovaný fantasy svet, a geniálne zakončenie. 9/10

Awakenings - Výborný film, ktorý stojí hlavne na De Nirovi a Williamsovi, ale nie je to len herecký duet, ale aj silný príbeh, navyše veľmi dobre podaný. 9/10

The Rum Diary - Miestami je to dráma, miestami komédia, miestami politická a spoločenská kritika, a pritom v celku to nie je nič z toho. Nie je to zlepenec, ktorý by nedával zmysel, jednoducho tomu chýba niečo, čo by ten film definovalo. Bez toho je to v celkom pohode pozeranie, sem tam veľmi podarené scény, ale nič viac. 6/10

The Girl with the Dragon Tattoo - V celku podarená krimi dráma. Zaujme najmä svojskou atmosférou a netradičným poňatím rozprávania. Rovnako poteší, že sa nezameriava len na krimi zložku, ktorá je tu v podstate len ako doplnok. Možno to mohlo byť trochu kratšie, dalo sa z toho vymáčknuť možno aj viac, ale je to fajn. 7/10

The Island - Tento film vo mne zanechal dosť rozporuplné dojmy. Na jednej strane je výborné vizuálne a technické spracovanie, ku ktorému sa pripája veľmi zaujímavé a vydarené herecké obsadenie a rôzne narážky na súčasnosť, na druhej strane trochu kríva scenár, v ktorom sa síce nájde pár veľmi vydarených momentov, ale je v ňom dosť slabších miest, ktoré sa nie veľmi úspešne darí prekrývať akciou. 7/10

Mission: Impossible - Ghost Protocol - Film má naozaj veľa podarených častí, medzi jednotlivými hercami to skvelo funguje, v rozumnej norme sa objavujú rôzne vydarené vtípky. Potom sa to však ku koncu začne trochu kaziť. Na film tohto typu to bolo jednoducho pridlhé a autori to nezvládli až dokonca naplniť zaujímavými vecami. Škoda, jednoznačne však našliapli na pokračovania, ktoré môžu byť veľmi dobré. 7/10

The Green Hornet - Film uviazol niekde v strede. Mal výborne našliapnuté vtipmi a výbornými akčnými scénami, potom však nejak pribrzdil a až ku koncu sa spamätal. Potenciál to malo jednoznačne väčší, najmä poňatie akcie bolo výborné, ale chýbalo jej tam viac. Miestami sa však vcelku výnimočný počin nevyhol klišé, čo filmu dosť ublížilo. 8/10

Hellboy 2: The Golden Army - Škoda že podarenú akciu a humor dosť kazí nie veľmi vydarený scenár a príliš často sa objavujúce klišé, ktoré sa k tomuto filmu jednoducho vôbec nehodia. 6/10

Hysteria - Už len ten nápad si zaslúži potlesk. Naozaj netradičný námet na film, ktorý sa mohol zvrhnúť do niečoho veľmi zlého, napriek tomu autori vytvorili historicky možno nie úplne korektnú, ale v celku vernú komédiu, ktorá sa síce nevyhla rôznym romantickým klišé, na druhej strane priniesla mnoho zaujímavých historických narážok na pozadí a veľmi dobré herecké výkony. 8/10

Puss in Boots - Autori tentokrát kombináciu príliš veľa prvkov nezvládli. Bolo to preplácané, bolo tam množstvo zbytočnej výplne a veľký nepomer nevydarených vtipov k tým vydareným. Jediné čomu na filme nie je čo vytknúť je naozaj pekná grafická stránka. Zvyšok je nie veľmi dobrý, ale ešte stále pozerateľný. 4/10

The Last Starfighter - Ak by sa jednalo o pilotný diel nejakého seriálu, mohlo to byť fajn. Vytvoril sa v celku netradičný vesmír s netradičnou hlavnou postavou. Bohužiaľ to ako samostatný film príliš nefunguje a je v tom veľký nepomer WTF momentov k tým celkom vydareným vtípkom. 5/10

Hart's War - Film je po všetkých stránkach nadpriemerný, avšak až na pár momentov v ničom nevyniká. Najviac zaujme nie práve tradičné poňatie filmu z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré aj keď je primárne zamerané na tlačenie na city, stíha popritom povedať prekvapivo veľa. 7/10

Close Encounters of the Third Kind - Napriek tomu, že je tento film polo-nemý, s veľa, podľa mňa, nič nehovoriacimi a zbytočnými scénami a mimozemšťanmi, ktorí zvládli medzihviezdne cestovanie a chovajú sa ako idioti, nad čím sa má človek vďaka uťahanosti dosť času zamýšľať, je to fajn, čo dokazuje jedine, že Spielberg je naozaj dobrý režisér. 7/10

The Eagle - Pohodové pozeranie s niekoľkými naozaj vydarenými scénami, najmä čo sa kamery týka. Mierne odfláknutý scenár síce zamrzí, ale nie je to až také zlé, napriek tomu, že to začalo lepšie ako to nakoniec skončilo. Nenudil som sa, ale druhý krát by som to už asi nepotreboval vidieť. 6/10

Bruce Almighty - Bohužiaľ, toto malo oveľa väčší potenciál ako nie práve podarený romantický film. Síce celkom fajn herecké obsadenie, ale Jim nie je v najlepšej komediálnej forme a jediný tomu dodáva určitú charizmu Morgan Freeman. 4/10