streda, 4. februára 2015

(Ne)Pôjdeme

Katoliban si uvedomil, že na Slovensku nežije dostatok stredovekých poverčivých nevoľníkov, a tak vyrukovalo so stránkou Pôjdeme, ktorá sa snaží presvedčiť ľudí, ktorí by odpovedali na otázky nie, aby prišli a hlasovali.

Táto zúfalá snaha nahnať čo najviac ľudí k referendu aby sa prekročilo 50 percentné kvórum by nebola ničím zaujímavá, keby nebola taká amatérska a tragikomická.

Napríklad priamo v zdrojových kódoch webu sa nachádza odkaz na facebookovú stránku Aliancie za rodinu. Napriek tomu, že stránka sa tvári, že s referendovými otázkami nesúhlasí. To samozrejme nedokazuje, že Aliancia za stránkou stojí. Ale naozaj si niekto myslí že nie?

Ďalej použili na stránke podobnú ak nie totožnú farbu ako má parodická stránka Aliancia za hodinu. Zrejme si uvedomili, že táto stránka dáva lepšie argumenty a zmysel ako oni sami.

Celé rozloženie a koncept skopírovali zo stránky Nejdeme, proti ktorej má stránka bojovať. Toto je dno úbohosti, keď na anti-kampaň neviete ani len vymyslieť niečo originálne.

A v neposlednom rade použili výroky ľudí do časti Osobnosti, ktorý o to vôbec nestoja a bez ich súhlasu. Ozval sa zatiaľ len Michal Hovorecký, ale dá sa predpokladať že nebude posledný.

Aliancia za rodinu len dokazuje, že si sama uvedomuje, že čestnou kampaňou, argumentami a debatami nemá šancu uspieť, a nebojí sa uchyľovať k špinavým praktikám, nech to stojí čo to stojí.

Takže z mojej strany takto.

streda, 28. januára 2015

RE: Správa o stave programátorov

Prečítal som si blog Správa o stave programátorov a dovolím si s niektorými vyjadreniami z článku nesúhlasiť.

Najprv ale s čím súhlasím. Úroveň pohovorov je niekedy naozaj tragická a zameriavanie sa v nich na teoretické koncepty, ktoré ani sama firma neaplikuje v praxi mi príde absolútne zbytočné. Firmy by sa mali zamerať na to čo už uchádzač o prácu spravil v škole prípadne popri tom ako sa programovať učil.

Teraz k tomu s čím nesúhlasím. Nesúhlasím s tým, že programátor by mal byť hodnotený podľa svojich commitov na Githube, príspevkov na StackOverflow alebo podľa toho či píše blog. A to z jednoduchého dôvodu. Podobná mimopracovná aktivita sa nevyžaduje takmer v žiadnom zamestnaní.

U programátorov sa prirodzene očakáva, že svoj voľný čas budú venovať programovaniu vlastných aplikácií. Predpokladá sa, že budú ochotní zadarmo pracovať nadčasy, pretože programovanie je ich život a nemajú iné záujmy.

Takéto očakávania nie sú takmer pri žiadnom inom zamestnaní. Nikto neočakáva od účtovníčky, že si bude po večeroch počítať odvody. Nikto neočakáva od manažéra, že si rozbehne vlastnú firmu kde bude vo voľnom čase robiť manažéra. Dá sa to aplikovať na ktorékoľvek zamestnanie.

U programátorov sa však vytvorila o nich skreslená predstava z čias, kedy sa programovaniu venovali naozaj len maníci, ktorí nič iné celé dni nerobili. Programovanie sa však dnes stáva normálnym skillom, ktorý sa mnohí ľudia učia na to, aby ho využívali v práci, na výskum alebo na uľahčenie si práce. Programovanie nie je náplňou ich života. Je to ich nástroj pre dosiahnutie iných cieľov.

Veľa ľudí, ktorí idú študovať informatiku je napríklad sklamaných, že programovanie netvorí vôbec hlavnú náplň výučby. Učia sa tam zručnosti z matematiky, algoritmov, spracovania a reprezentácie informácií, teoretické základy o modelovaní reálnych procesov a objektov atď.

Nič z toho nevyžaduje a vlastne ani neumožňuje mať repozitár na Githube alebo reagovať na otázky týkajúce sa špecifického programovacieho jazyka na StackOverflow. Napriek tomu človek nadobudne zručnosti, ktoré sú pri samotnom programovaní nenahraditeľné.

Netvrdím, že by programátori nemali mať Github, StackOverflow a blog. Ale nemala by to byť prirodzená požiadavka na každého programátora. Programátori, čo takéto niečo robia sú pravdepodobne skúsenejší a budú viac ochotní brať tie nadčasy zdarma, lebo ich to proste baví. 

Ale vôbec to tak nemusí byť a lepší programátor môže byť človek čo si odpracuje 8 hodín a vo voľnom čase sa programovaniu nevenuje, ale možno študuje výskumné práce o nových vyhľadávacích algoritmoch alebo len tak pozerá filmy.

Každý dobrý programátor nemusí programovať 16 hodín denne a to by jednoznačne nemala byť hlavná požiadavka zamestnávateľov.

sobota, 6. septembra 2014

Prečo si platiť za noviny

Dnes je vďaka internetu štandardom spravodajstvo zadarmo. A nie je to len trend posledných rokov. Televízne spravodajstvo na verejných kanáloch takto funguje už desaťročia. Ale ako vieme, v skutočnosti zadarmo nič nie je, a tak nastáva otázka, kto toto spravodajstvo financuje?

Sú to reklamy. Keď ste však odkázaný na reklamy, musíte myslieť na niekoľko vecí. Za prvé, aby si niekto u vás reklamu kúpil, musíte mať dostatočný počet divákov. Čím väčší počet divákov, tým viac vám za reklamu zaplatia. A tak svoj obsah nastavujete tak, aby zaujal čo najväčší počet divákov. Zjednodušujete a vyhýbate sa témam, ktoré sú síce dôležité, ale nie sú divácky atraktívne.

Za druhé si však musíte dávať pozor, aby ste neurazili ľudí, ktorí si reklamu u vás kupujú. Ak budete kriticky informovať o firme, ktorá si u vás pravidelne kupuje reklamu za milióny, je dosť pravdepodobné, že nielen že si táto firma už u vás reklamu nekúpi, ale že si to rozmyslí aj každá iná firma.

To, že koncept financovania spravodajstva reklamou je škodlivý je vidno už pri zbežnom porovnaní kvality spravodajstva. Tlač, ktorá je z časti financovaná ľuďmi ktorú si ju kupujú, sa nemusí až tak báť písať o firmách, pretože nie je na príjmoch z reklamy úplne závislá, na rozdiel od televízneho spravodajstva, ktoré je od reklamy závislé úplne. Čím menej obsahu médium venuje reklamným plochám, tým je kvalita väčšinou lepšia.

Napríklad taká HBO, ktorá reklamy nevysiela vôbec, ale je platená peniazmi divákov, ponúka programy ako Real Time With Bill Maher alebo Last Weeek Tonight With John Oliver, ktoré nemajú problém ostro kritizovať veľké firmy spôsobom, akým by si to reklamou platené spravodajstvo dovoliť nemohlo.

Zároveň to poukazuje na to, že ak si aj malá skupina ľudí, ktorých zaujíma nejaká téma a chcú byť o nej objektívne informovaní je ochotná zaplatiť, tak takéto spravodajstvo dostane.

Jednoducho, keď novinári cítia, že dokážu fungovať bez príjmov z reklamy, tak sa vyhnú či už vedomej alebo podvedomej autocenzúre a budú plniť službu pre zákazníka, ktorým sa stane namiesto zadávateľa reklamy stane divák/čitateľ.

Preto sa mi páči trend, že dnes vznikajú mnohé online magazíny, ktoré prinášajú kvalitné, rozsiahle články a video bez reklamy, a sú financované za poplatok od čitateľov.

Na záver časť z Last Weeek Tonight With John Oliver venujúca sa práve tejto téme