nedeľa, 19. júna 2016

Prečo zajtra pôjdem navštíviť Fica

Nemám rád Matoviča a ani Oľano. Myslím si, že Matovičov štýl politiky je viac deštruktívny ako konštruktívny a koncept strany bez nejakých spoločných základov v systéme parlamentnej demokracie je rovnako nebezpečný.

Pôvodne mal byť protest pred komplexom Bonaparte za odstúpenie Kaliňáka apolitický (https://www.facebook.com/events/233608053689111/) avšak z praktického hľadiska sa spojil s protestom organizovaným Oľano a SaS (https://www.facebook.com/events/842944849171786/).

Napriek tomu si myslím, že by najlepšie predstavitelia Oľano a SaS spravili, ak by nevystupovali pred davom, ktorý sa tam zajtra večer zíde. Mne osobne bude akékoľvek Matovičovo vystúpenie proti srsti a budem mať chuť ho vypískať rovnako ako Fica alebo Kaliňáka. Nechcem totiž nikomu pomáhať v jeho politickej kampani, najmä ak si myslím, že si to nezaslúži.

Napriek tomu zajtra prídem pred komplex Bonaparte, a to z jednoduchého dôvodu. Kauza Kaliňák - odmietam to označovať kauza Bašternák, pretože Bašternák je pre mňa obyčajný sedlák ktorý by bez kamošov na ministerstve vnútra a inde vo vláde nemal ani na Škoda Felícia, nieto na Bugatti Veyron - je totiž totálnym výsmechom do tvár ľudí.

Ani len pri Paškovi nebolo prepojenie na CT také jasné a správanie sa predstaviteľov vlády také arogantné. Kaliňák každý deň mení svoje stanoviská a pritom si dovolí tvrdiť, že on neklamal, stále hovorí pravdu, žiadne spojenie na Bašternáka neexistuje... Proste žiadna súdnosť, tu len jedna ukážka za všetky

Kaliňák: Nikdy som neklamal.
Závodský: No ale ste ani nehovorili pravdu.
Kaliňák: Na každú otázku som odpovedal.
Závodský: To si robíte srandu.
(vo videu asi od 10:10)


Ja som po tom, čo Fica takmer trafil šľak a museli mu robiť trojitý by-pas čakal, či to s ním pohne, ale v momente keď som videl že nie, tak som vedel, že s týmito ľuďmi nepohne nič, len ľudia v uliciach.

Preto zajtra napriek môjmu odporu k Matovičovi pred Bonaparte pôjdem, dúfam, že prídete aj vy. Poďme mu vymazať ten priblblý úsmev z tváre.



PS: Vždy keď teraz počujem "komplex Bonaparte" tak si spomeniem na "komplex Napoleon" a slohu Tona S z tejto pesničky - začína v čase 1:40

nedeľa, 12. júna 2016

Baviť sa s fašistami?

V poslednej dobe sa o bavení či nebavení sa s fašistami popísalo toho dosť. Ja som si myslel, že v tom mám celkom jasno, ale niektoré veci som si ujasnil až teraz. Už dávnejšie som napísal článok Priateľte sa s rasistami a za tým, čo som tam napísal, si viac menej stojím.

Napriek tomu v tom, či sa s fašistami baviť alebo nebaviť som na strane ľudí, ktorí to odmietajú. Dovoľte mi vysvetliť. Podľa mňa existujú totiž dva priestory v ktorých sa dá s niekým baviť, a väčšina polemiky o tom, či sa s fašistami baviť alebo nebaviť často vyplýva len z toho, že ľudia toto nerozlišujú.

V podstate existuje súkromná komunikácia a takzvaný verejný priestor. V mojom článku Priateľte sa s rasistami som riešil v podstate súkromnú komunikáciu. Ešte špecifickejšie som riešil ľudí, ktorých osobne poznáte a máte na nich nejaký dopad. V tomto prípade si myslím, že vylúčenie takýchto ľudí z osobnej komunikácie je kontraproduktívne. Len ich utvrdzujete v tom, že spoločnosť tu nie je pre nich a treba tu nastoliť nový poriadok. 

Na druhej strane je nutné v takejto komunikácii stále zaujímať jasný postoj proti násiliu a nenávisti, lebo ak by sme tieto prejavy nechali bez povšimnutia, legitimizujeme ich tým. Preto presadzujem v súkromnej komunikácii formu neprerušovania komunikácie s ľuďmi, pokiaľ ju oni neprerušia sami. Tento priestor vieme využiť na to, že sa im budeme snažiť oponovať, argumentovať logicky a faktami  a tým im postupne odkrývať komplikovanejší svet, teda taký, aký v skutočnosti je, namiesto "jednofarebného" sveta, ktorý si predstavujú oni (po všetkých stránkach). Viem, že to funguje. Často je to beh na dlhé trate, ale dá sa to.

Čo sa ale týka verejného priestoru, tak tam stojím na opačnej strane pomyselnej barikády. Vo verejnom priestore fašizmus a fašisti nemajú čo hľadať. Ak vám to príde rozporuplné, tak sa to pokúsim objasniť. V súkromnom dialógu tak ako vo verejnom dialógu sa od fašistu nedozviete nič nové. Ak ste sa raz bavili s jedným, tak ďalší vám prinesie presne nula nových poznatkov a postojov. 

V súkromnom rozhovore teda komunikáciou nesledujete to, že sa dozviete niečo nové. Ja sa rád dozvedám nové veci, takže to nechápte tak, že do dialógu idem s tým, že nechcem počúvať. Ja počúvať chcem, ale žiaľ realita je taká, že sa od fašistu dozviete len spŕšku nenávistných teórií, vypočujete si výzvy k násiliu, vypočujete si zopár nekoherentných informácii o tom, ako by mal svet vyzerať, ale dokopy je informačná hodnota limitne blízka nule.

V súkromnom rozhovore sledujete cieľ informovať vášho známeho-fašistu a konfrontovať jeho názor. Cieľom je viesť dialóg a snažiť sa ho presvedčiť, že násilie a nenávisť nie je cesta. Vo verejnom priestore sa však nesnažíte pri rozhovore niekoho presvedčiť. Naopak, vy mu dávate priestor a platformu, aby on prezentoval svoje myšlienky a presviedčal ostatných.

Preto, ak dávame v médiách, kníhkupectvách alebo aj v parlamente, formou podpory návrhov zákonov, fašistom priestor, neprispievame tým k ničomu, iba k šireniu ich násilnej a nenávistnej ideológie. V súkromnom rozhovore tomu tak však nie je, teda pokiaľ vás osobne fašista nestiahne na svoju stranu.

Nová vec ku ktorej som pri zamýšľaní sa nad mojim postojom k tejto problematike dospel je, že napríklad aj moja facebooková stránka alebo stránky ktoré spravujem sú verejným priestorom. Doteraz som v komentároch pod statusmi často viedol dialóg, alebo sa oň aspoň snažil, ale mám pocit, že to bolo kontraproduktívne, práve kvôli tomu, že sa jedná o verejný priestor.

Rozhodol som sa preto, že fašistov už vo verejnom priestore na ktorý mám dosah tolerovať nebudem, a budem mazať všetky nenávistné komentáre a fašistické vyjadrenia. Stále som však otvorený osobnej komunikácii, lebo si myslím, že je dôležitá a bez nej sa ľudia len ďalej radikalizujú.



pondelok, 28. marca 2016

George Carlin o terorizme

Pravdepodobnosť, že vás zabije terorista, je prakticky nulová. Takže vravím, sadnite si a užívajte si predstavenie.

Keď ide o terorizmus, musíte byť realistický. Musíte byť realistický - niektoré skupiny ľudí - moslimskí fundametnalisti, kresťanskí fundametnalisti, židovskí fundamentalisti, a obyčajní vypatlanci z Montany - budú robiť život v tejto krajine zaujímavým ešte dlhý, dlhý čas. To je realita. Nahnevaní muži v bojovej nálade, rozprávajúci sa s bohom na obojstrannom rádiu a vykrikujúci nezmyselné slogany o slobode nám skôr či neskôr ponúknu veľké množstvo zábavy.

Najmä ak vaša zasraná ekonomika okolo vás skolabuje, a teroristi vyjdu z lesov. A keď budete mať antrax vo vode a sarín v osviežovačoch vzduchu, a keď budú chemické a biologické kufríkové bomby v každom meste. A ja vravím "Vychutnávajte si to, kľud! Vychutnávajte si show! Chopte sa príležitosti. Užite si trocha zábavy vo vašom živote."

Pre mňa je terorizmus vzrušujúci. Je vzrušujúci! Myslím si, že samotná myšlienka, že niekto môže v obchoďáku nastražiť bombu a zabiť niekoľko stoviek ľudí je vzrušujúca, stimulujúca, a vidím to ako formu zábavy! Zábava, to je všetko čo to je. Áno!

Ale, ale, tiež viem, že väčšina Američanov sú slabosi, vystrašení, bez predstavivosti, takže si neuvedomujú, že existuje niečo ako nebezpečná zábava. A určite nerozpoznajú zábavu keď ju vidia. Ja som bol vždy ochotný postaviť seba do osobného nebezpečenstva pre dobro zábavy. A tiež som bol ochotný vždy postaviť moje publikum do veľkého osobného nebezpečenstva pre rovnaký dôvod.

Čo sa týka mňa, celá bezpečnosť na letisku, všetky prehliadky, hľadania, kamery, otázky, všetko to je len ďalší spôsob ako zredukovať vašu slobodu a ako vám pripomenúť, že s vami môžu vymrdať vždy keď sa im zachce, tak ako dlho sa necháte mrdať. Tak ako dlho sa necháte. Čo samozrejme znamená, že kedykoľvek sa im zachce. Pretože to je to, čo Američania robia. Sú ochotní zbaviť sa trochu svojej slobody za pocit, ilúziu bezpečnosti.

- George Carlin, Complaints and Grievances