štvrtok, 17. novembra 2016

Postfaktuálna doba a informačná bublina

Zdroj: Wikimedia
V USA vyhral Trump, na Slovensku je v parlamente duo KoKot (Kollár, Kotleba) a analytici sa snažia vysvetliť, prečo sa to deje. Často sa objavuje vysvetlenie o takzvanej postfaktuálnej dobe, kedy už na faktoch nezáleží. K tomu sa pridáva informačná bublina, v ktorej ide o to, že počujete a čítate len správy, ktoré utvrdzujú váš názor.

Postfaktuálna doba

O postfaktuálnej dobe by sa dalo debatovať hlavne z pohľadu toho, či sme niekedy vôbec mali faktuálnu dobu. Ale o bublinách je diskusia viac menej zbytočná. To, že ľudia najradšej čítajú správy, s ktorými súhlasia a ktoré potvrdzujú ich názor ukázalo už mnoho psychologických výskumov. A ako informatík viem ako fungujú odporúčajúce systémy, ktoré určujú, čo napríklad na Facebooku uvidíte. Skôr či neskôr sa stanú obeťou predsudkov používateľa (boj s týmto problémom je súčasťou intenzívneho výskumu).

Je teda jasné, že všetci žijeme vo väčšej či menšej bubline. Nebudem sa tu snažiť vyriešiť problémy sveta. Už aj samotný tvorca Facebooku Mark Zuckerberg sa začal brániť, že oni za to nemôžu a iní sa ozvali, že Facebook by sa mal správať zodpovednejšie.

Živá debata teda prebieha, uvidíme čo sa stane.

"Štandardné" médiá

V tomto poste sa chcem skôr zamerať na to, čo robím ja a čo by ste mohli robiť vy, s vašou informačnou bublinou. Nejde o žiadne komplikované veci (ale ani všemocné). Napriek tomu si myslím, že minimálne môžu pomôcť lepšie filtrovať záplavu informácií, ktorej sme momentálne vystavení.

Po prvé, čím možno hneď stratím väčšinu "alternatívnych" čitateľov, treba čítať hlavne "štandardné" médiá. Pod týmto však nemyslím len zavedené papierové médiá. Pod štandardným médiom myslím médium, ktoré overuje to, čo publikuje, uvádza zdroje a v prípade, že sa ukáže, že napísalo lož, ospravedlní sa a uvedie opravu. Žiaľ, toto väčšina takzvaných "alternatívnych" médií nezvláda.

Postupom času som prešiel k ďalšej úrovni filtrovania, ktorý nazývam "externým editovaním". V štandardných médiách máte editora, ktorý má práve preveriť dôveryhodnosť článku a nepublikovať ho, ak napríklad existujú pochybnosti o zdrojoch.

"Externé editovanie"

Aby ste nezostali v zajatí jedného alebo dvoch médií, ktorých autori sú tiež vo svojej bubline, je dobré mať rôznorodé zdroje informácií. Nemôžete sledovať všetky médiá sami. Našťastie tu máme sociálne siete.

Zatiaľ čo sa teraz na Facebook spustila (často oprávnená) kritika za to, čo zobrazuje používateľom, je dôležité si uvedomiť, že obsah svojho Facebooku si viete vo veľmi veľkej miere určiť sami. Akurát to chce trochu práce, ale sľubujem, že zatiaľ čo zo začiatku je to úmorné, časom budete omnoho spokojnejší a informačne omnoho bohatší.

Facebook vám totiž umožňuje sledovať nielen stránky médií, ale aj konkrétnych ľudí. A tak týchto ľudí môžete využiť ako "externých editorov". Ak si zvolíte dôveryhodných ľudí, ktorí nesharujú každú blbosť, na ktorú natrafia, plnia za vás v podstate úlohu editora, ktorý filtruje nedôveryhodný a posúva vám zaujímavý obsah. Opäť si treba voliť týchto ľudí na základe vlastností "štandardných" médií - hlavne overovanie zdrojov a spätná kontrola.

Rovnako viete "unfollownúť" alebo "skryť" príspevky z nedôveryhodných zdrojov. Ak sa vám zobrazujú nezmyselné správy zo stránok, na ktorých nie je pravdivé ani len meno autora, nenechajte si tým sviniť svoj mozog. Jednoducho si to vymažte z timelinu.

Opusťte svoju bublinu

Posledným krokom je to, že nebudete sledovať len ľudí a médiá, s ktorými súhlasíte. Nájdite si dôveryhodné zdroje aj medzi médiami a ľuďmi, ktorí sú v rozpore s vašim súčasným postojom. Prospeje vám to lepšie sa zamyslieť nad správnosťou vášho postoja a ako následok budete mať váš postoj lepšie podložený alebo si budete vedieť zmeniť nesprávny názor.

Opäť si treba dávať pozor na "confirmation bias" a teda potvrdzovanie si vlastných názorov. Tomuto sa dá predísť tak, že článok si neprečítate na stránke daného média, ale trošku ho anonymizujete. Osobne som dlhý čas posielal články do môjho e-booku, momentálne na to používam aplikáciu Pocket.

Načo je to dobré? V e-booku alebo v Pockete všetky články vyzerajú rovnako a sú v ľahko čitateľnej forme. Ak si ešte nebudete všímať miniatúrne popisky o tom z akej stránky článok je, váš mozog nemôže začať čítanie s tým, že "s týmto médiom väčšinou nesúhlasím" alebo naopak, a sústredíte sa viac na samotný obsah.

Samozrejme, že sa dá článok často identifikovať podľa iných znakov a dôležité je po prečítaní článku sa opäť pozrieť na to, či má dobré zdroje a je dôveryhodný. Tým, že eliminujete pôvodnú zaujatosť kvôli zdroju článku, dokážete lepšie akceptovať argumenty, ktoré by ste inak zavrhli len pre zaujatosť a nie kvôli obsahu.

Internet nie je všetko

Toto všetko je pomerne efektívne, ale netreba zabúdať na to, že internet nie je všetko. Stretávajte sa s ľuďmi aj naživo. A nie len s tými, s ktorými súhlasíte, ale aj s takými, s ktorými sa nezhodnete. Snažte sa argumentovať a neobviňovať aj keď je to ťažké, aj keď druhá strana viac menej nespolupracuje. Buďte "múdrejším čo ustúpi", nie tým, že pripustíte druhú pozíciu bez boja, ale tým, že budete svoju pozíciu obhajovať pokojne, bez osobných útokov a bez reakcií na útoky oponenta.

sobota, 10. septembra 2016

Tour de Slovensko

Už je to nejaký ten týždeň čo som sa s kamošmi vybral na tour po Slovensku. Pôvodne som chcel napísať o celom tripe, ale zistil som, že som na to príliš lenivý a zrejme by to aj tak nebolo zaujímavé.

Rozhodol som sa však, že napíšem aspoň zopár postrehov k tomu, čo mi tento trip povedal o Slovensku a jeho obyvateľoch. Medzi obyvateľmi tejto krajinky panuje predstava, že čím ide človek ďalej na východ, tým je to horšie. A že to má hlavne veľa dočinenia s rómskou komunitou. A ja skúsim teda popísať aký som nadobudol pocit zo Slovenska, pri našej deväťdňovej ceste z Bratislavy do Michaloviec.

Bratislavu preskakujem, o nej sa už popísalo veľa a mne sa v nej žije veľmi dobre, aj keď odtiaľto nepochádzam a má veľa chýb. Na západnom Slovensku sme pozreli niekoľko miest a vyznačovalo sa tým, že ľudia viac menej žili v čistých obciach. Turizmus a ceny boli (väčšinou) na úrovni, ktorá neurazila, a ľudia vyzerali viac menej spokojní. Samozrejme je to generalizácia, ale na západnom Slovensku som videl, že sa na Slovensku máme dobre.

Stred Slovenska. Najmä Štiavnica a Kremnica ukazujú, že keď sa ľudia starajú o svoje pamiatky, tak to mestu pomáha byť príjemnejším miestom pre život. Také centrum Bratislavy sa má napríklad od Banskej Štiavnice ešte veľa učiť. Veľa zaujímavých obchodíkov, všetko upravené, pohodička.

Potom sme sa dostali na východ. Jeden zo spolucestujúcich pochádza z Michaloviec, a tak nás celú cestu varoval, že tam to bude horšie. Nie preto, že by tam nebolo pekne, ale kvôli ľuďom. Ja som si hovoril, že preháňa. Ale nepreháňal. Naozaj sa nečudujem, že odtiaľ ľudia utekajú na západ. Toto som napísal, keď som sa vrátil do Bratislavy.


A ono to nie je naozaj kvôli krajine. Na východe je nádherná príroda. A nemal som pocit, že by obce boli oproti zvyšku Slovenska podfinancované. Väčšina bola zrenovovaná, nové cesty, čisté námestia, pekné domy. Rozdiel bol naozaj v mentalite ľudí. 

Začnem tým, že to tak nie je všade. Centrum Košíc je úžasné. Podniky lepšie ako v Bratislave a ľudia sú veľmi príjemní. Ale to asi nie je prekvapenie a je to často vidno aj na volebných mapách. 

Červený Kláštor je vynikajúci, premakaný turizmus, tam by sa mal chodiť zvyšok Slovenska učiť. Ale mimo týchto centier to bolo horšie.

Napríklad sme prechádzali cez Dargov, a tak sme sa zastavili pri pamätníku. Išli sme dovnútra, kde vystavovali nejaké staré zbrane. Mal som v ruke plechovku s pivom. Pri vchode vylihoval starší pán v maskáčoch a tiež popíjal pivo. Keď som sa priblížil k vchodu povedal, že s pivom dnu ísť nemôžem. Tak som ho hneď položil na múrik, na čom sa kamarát zasmial. Čo malo za následok okamžité "Je ti dačo smišno?" od daného pána s vyhrážkou v hlase.

Ďalší príklad je Zemplínska šírava. Celý čas som mal predstavu o tom, ako super tam musí byť. Obrovská vodná plocha sa dá využiť na kúpanie, rybačku, plavbu loďou, vodné skútre, hocičo. Ale nie. Voda je znečistená, takže kúpanie na vlastné riziko. Zemplínska šírava v podstate pozostáva z neskutočného množstva stánkov s jedlom a alkoholom na brehu, medzi ktorými je sem tam bazén, do ktorého pýtajú vstup 3 eurá a má vodu hlbokú 140 centimetrov.

Z celého toho je cítiť strašný závan komunizmu a nevyužitého potenciálu. Výborne to vystihol kamarát z Michaloviec - "Predstava podnikania a turizmu pre východniara je takáto - tu chodí veľa ľudí, tak si postavím stánok a budem predávať alkohol." Vraj tam je aj aquapark - so vstupným 11 eur na tri hodiny, čo je napríklad polovica ceny celodenného lístka do Tatralandie - a keď som videl, že aquapark sa nachádza v bývalom komunistickom letovisku, tak sa mi zastavoval rozum.

Áno, východ má veľa problémov. Stále chýba diaľnica, aj o Rómoch sme sa napočúvali sem tam, aj roboty je pomenej. Ale vyhovárať sa na chýbajúcu diaľnicu, keď nikto poriadne nevie využiť ani potenciál Zemplínskej šíravy s blízkym Morským okom je naozaj len vyhováranie.

Nechcem, aby to vyznelo tak, že ohováram všetkých, čo pochádzajú alebo žijú na východe Slovenska. Je pravda, že som tam strávil len pár dní. Ale vyhovárať sa na nespravodlivosť sa nedá do nekonečna a niekedy je treba vyhrnúť rukávy a niečo so svojím okolím spraviť.

Páčil sa mi rozhovor s jedným Francúzom v Týždni pár rokov dozadu, ktorý prišiel na Slovensko, pretože tu je omnoho ľahšie presadiť sa v hocičom, pretože vo Francúzsku je už naozaj skoro všetko spravené.

Na východe, ale ani na zvyšku Slovenska toho nie je kopec spraveného, a namiesto čakania, že nám príde vláda alebo EÚ  dať všetko do poriadku by bolo možno lepšie, aby sme sami začali využívať náš potenciál prírody a turizmu.

nedeľa, 19. júna 2016

Prečo zajtra pôjdem navštíviť Fica

Nemám rád Matoviča a ani Oľano. Myslím si, že Matovičov štýl politiky je viac deštruktívny ako konštruktívny a koncept strany bez nejakých spoločných základov v systéme parlamentnej demokracie je rovnako nebezpečný.

Pôvodne mal byť protest pred komplexom Bonaparte za odstúpenie Kaliňáka apolitický (https://www.facebook.com/events/233608053689111/) avšak z praktického hľadiska sa spojil s protestom organizovaným Oľano a SaS (https://www.facebook.com/events/842944849171786/).

Napriek tomu si myslím, že by najlepšie predstavitelia Oľano a SaS spravili, ak by nevystupovali pred davom, ktorý sa tam zajtra večer zíde. Mne osobne bude akékoľvek Matovičovo vystúpenie proti srsti a budem mať chuť ho vypískať rovnako ako Fica alebo Kaliňáka. Nechcem totiž nikomu pomáhať v jeho politickej kampani, najmä ak si myslím, že si to nezaslúži.

Napriek tomu zajtra prídem pred komplex Bonaparte, a to z jednoduchého dôvodu. Kauza Kaliňák - odmietam to označovať kauza Bašternák, pretože Bašternák je pre mňa obyčajný sedlák ktorý by bez kamošov na ministerstve vnútra a inde vo vláde nemal ani na Škoda Felícia, nieto na Bugatti Veyron - je totiž totálnym výsmechom do tvár ľudí.

Ani len pri Paškovi nebolo prepojenie na CT také jasné a správanie sa predstaviteľov vlády také arogantné. Kaliňák každý deň mení svoje stanoviská a pritom si dovolí tvrdiť, že on neklamal, stále hovorí pravdu, žiadne spojenie na Bašternáka neexistuje... Proste žiadna súdnosť, tu len jedna ukážka za všetky

Kaliňák: Nikdy som neklamal.
Závodský: No ale ste ani nehovorili pravdu.
Kaliňák: Na každú otázku som odpovedal.
Závodský: To si robíte srandu.
(vo videu asi od 10:10)


Ja som po tom, čo Fica takmer trafil šľak a museli mu robiť trojitý by-pas čakal, či to s ním pohne, ale v momente keď som videl že nie, tak som vedel, že s týmito ľuďmi nepohne nič, len ľudia v uliciach.

Preto zajtra napriek môjmu odporu k Matovičovi pred Bonaparte pôjdem, dúfam, že prídete aj vy. Poďme mu vymazať ten priblblý úsmev z tváre.



PS: Vždy keď teraz počujem "komplex Bonaparte" tak si spomeniem na "komplex Napoleon" a slohu Tona S z tejto pesničky - začína v čase 1:40