sobota, 10. septembra 2016

Tour de Slovensko

Už je to nejaký ten týždeň čo som sa s kamošmi vybral na tour po Slovensku. Pôvodne som chcel napísať o celom tripe, ale zistil som, že som na to príliš lenivý a zrejme by to aj tak nebolo zaujímavé.

Rozhodol som sa však, že napíšem aspoň zopár postrehov k tomu, čo mi tento trip povedal o Slovensku a jeho obyvateľoch. Medzi obyvateľmi tejto krajinky panuje predstava, že čím ide človek ďalej na východ, tým je to horšie. A že to má hlavne veľa dočinenia s rómskou komunitou. A ja skúsim teda popísať, aký som nadobudol pocit zo Slovenska, pri našej deväťdennej ceste z Bratislavy do Michaloviec.

Bratislavu preskakujem, o nej sa už popísalo veľa, a mne sa v nej žije veľmi dobre, aj keď odtiaľto nepochádzam a má veľa chýb. Na západnom Slovensku sme pozreli niekoľko miest a vyznačovalo sa tým, že ľudia viac menej žili v čistých obciach, turizmus a ceny boli (väčšinou) na úrovni, ktorá neurazila, a ľudia vyzerali viac menej spokojní. Samozrejme je to generalizácia, ale na západnom Slovensku som videl, že sa na Slovensku máme dobre.

Stred Slovenska. Najmä Štiavnica a Kremnica ukazujú, že keď sa ľudia starajú o svoje pamiatky, tak to mestu pomáha byť príjemnejším miestom pre život. Také centrum Bratislavy sa má napríklad od Banskej Štiavnice ešte veľa učiť. Veľa zaujímavých obchodíkov, všetko upravené, pohodička.

Potom sme sa dostali na východ. Jeden zo spolucestujúcich pochádza z Michaloviec, a tak nás celú cestu varoval, že tam to bude horšie. A nie preto, že by tam nebolo pekne, ale kvôli ľuďom. Ja som si vravel, že preháňa. Ale nepreháňal. Naozaj sa nečudujem, že odtiaľ ľudia utekajú na západ. Toto som napísal, keď som sa vrátil do Bratislavy.


A ono to nie je naozaj kvôli krajine. Na východe je nádherná príroda. A nemal som pocit ani z toho, že by obce boli oproti zvyšku Slovenska podfinancované. Väčšina bola zrenovovaná, nové cesty, čisté námestia. Pekné domy. Rozdiel bol naozaj v mentalite ľudí. 

Začnem tým, že to tak nie je všade. Centrum Košíc je úžasné, podniky lepšie ako v Bratislave a ľudia sú veľmi príjemní. Ale to asi nie je prekvapenie a je to často vidno aj na volebných mapách. 

Červený Kláštor je vynikajúci, premakaný turizmus, tam by sa mal chodiť zvyšok Slovenska učiť. Ale mimo týchto centier to bolo horšie.

Napríklad sme prechádzali cez Dargov, a tak sme sa tam zastavili pri pamätníku. Išli sme dovnútra, kde vystavovali nejaké staré zbrane. Mal som v ruke plechovku s pivom. Pri vchode vylihoval starší pán v maskáčoch a tiež popíjal pivo. Keď som sa priblížil k vchodu povedal, že s pivom dnu ísť nemôžem. Tak som ho hneď položil na múrik, na čom sa kamarát zasmial. Čo malo za následok okamžité "Je ti dačo smišno?" od daného pána s vyhrážkou v hlase.

Ďalší príklad je Zemplínska šírava. Celý čas som mal predstavu, ako super tam musí byť. Obrovská vodná plocha sa dá využiť na kúpanie, rybačku, plavby loďou, vodné skútre, hocičo. Ale nie. Voda je znečistená, takže kúpanie na vlastné riziko. Zemplínska šírava v podstate pozostáva z neskutočného množstva stánkov z jedlom a alkoholom na brehu, medzi ktorými je sem tam bazén, do ktorého pýtajú vstup 3 eurá a má vodu hlbokú 140 centimetrov.

Z celého toho je cítiť strašný závan komunizmu a nevyužitého potenciálu. Výborne to vystihol kamarát z Michaloviec - "Predstava podnikania a turizmu pre východniara je takáto - tu chodí veľa ľudí, tak si postavím stánok a budem predávať alkohol." Vraj tam je aj Aquapark - so vstupným 11 eur na tri hodiny, čo je napríklad cena polovice lístka na celý deň do Tatralandie - a keď som videl, že Aquapark sa nachádza v bývalom komunistickom letovisku, tak sa mi zastavoval rozum.

Áno, východ má veľa problémov. Stále chýba diaľnica, aj o Rómoch sme sa napočúvali sem tam, roboty je pomenej. Ale vyhovárať sa na chýbajúcu diaľnicu, keď nikto poriadne nevie využiť ani potenciál Zemplínskej šíravy s blízkym Morským okom je naozaj len vyhováranie.

Nechcem aby to vyznelo tak, že ohováram všetkých čo pochádzajú alebo žijú na východe Slovenska, Je pravda, že som tam strávil len pár dní. Ale vyhovárať sa na nespravodlivosť sa nedá do nekonečna a niekedy je treba vyhrnúť rukávy a niečo so svojím okolím spraviť.

Páčil sa mi rozhovor s jedným Francúzom v Týždni pár rokov dozadu, ktorý prišiel na Slovensko, pretože tu je omnoho ľahšie sa v hocičom presadiť, pretože vo Francúzsku je už naozaj skoro všetko spravené.

Na východe ale ani na zvyšku Slovenska toho nie je spravené kopu, a namiesto čakania, že nám príde vláda alebo EǓ všetko dať do poriadku by bolo možno lepšie, aby sme sami začali využívať náš potenciál prírody a turizmu.

nedeľa, 19. júna 2016

Prečo zajtra pôjdem navštíviť Fica

Nemám rád Matoviča a ani Oľano. Myslím si, že Matovičov štýl politiky je viac deštruktívny ako konštruktívny a koncept strany bez nejakých spoločných základov v systéme parlamentnej demokracie je rovnako nebezpečný.

Pôvodne mal byť protest pred komplexom Bonaparte za odstúpenie Kaliňáka apolitický (https://www.facebook.com/events/233608053689111/) avšak z praktického hľadiska sa spojil s protestom organizovaným Oľano a SaS (https://www.facebook.com/events/842944849171786/).

Napriek tomu si myslím, že by najlepšie predstavitelia Oľano a SaS spravili, ak by nevystupovali pred davom, ktorý sa tam zajtra večer zíde. Mne osobne bude akékoľvek Matovičovo vystúpenie proti srsti a budem mať chuť ho vypískať rovnako ako Fica alebo Kaliňáka. Nechcem totiž nikomu pomáhať v jeho politickej kampani, najmä ak si myslím, že si to nezaslúži.

Napriek tomu zajtra prídem pred komplex Bonaparte, a to z jednoduchého dôvodu. Kauza Kaliňák - odmietam to označovať kauza Bašternák, pretože Bašternák je pre mňa obyčajný sedlák ktorý by bez kamošov na ministerstve vnútra a inde vo vláde nemal ani na Škoda Felícia, nieto na Bugatti Veyron - je totiž totálnym výsmechom do tvár ľudí.

Ani len pri Paškovi nebolo prepojenie na CT také jasné a správanie sa predstaviteľov vlády také arogantné. Kaliňák každý deň mení svoje stanoviská a pritom si dovolí tvrdiť, že on neklamal, stále hovorí pravdu, žiadne spojenie na Bašternáka neexistuje... Proste žiadna súdnosť, tu len jedna ukážka za všetky

Kaliňák: Nikdy som neklamal.
Závodský: No ale ste ani nehovorili pravdu.
Kaliňák: Na každú otázku som odpovedal.
Závodský: To si robíte srandu.
(vo videu asi od 10:10)


Ja som po tom, čo Fica takmer trafil šľak a museli mu robiť trojitý by-pas čakal, či to s ním pohne, ale v momente keď som videl že nie, tak som vedel, že s týmito ľuďmi nepohne nič, len ľudia v uliciach.

Preto zajtra napriek môjmu odporu k Matovičovi pred Bonaparte pôjdem, dúfam, že prídete aj vy. Poďme mu vymazať ten priblblý úsmev z tváre.



PS: Vždy keď teraz počujem "komplex Bonaparte" tak si spomeniem na "komplex Napoleon" a slohu Tona S z tejto pesničky - začína v čase 1:40

nedeľa, 12. júna 2016

Baviť sa s fašistami?

V poslednej dobe sa o bavení či nebavení sa s fašistami popísalo toho dosť. Ja som si myslel, že v tom mám celkom jasno, ale niektoré veci som si ujasnil až teraz. Už dávnejšie som napísal článok Priateľte sa s rasistami a za tým, čo som tam napísal, si viac menej stojím.

Napriek tomu v tom, či sa s fašistami baviť alebo nebaviť som na strane ľudí, ktorí to odmietajú. Dovoľte mi vysvetliť. Podľa mňa existujú totiž dva priestory v ktorých sa dá s niekým baviť, a väčšina polemiky o tom, či sa s fašistami baviť alebo nebaviť často vyplýva len z toho, že ľudia toto nerozlišujú.

V podstate existuje súkromná komunikácia a takzvaný verejný priestor. V mojom článku Priateľte sa s rasistami som riešil v podstate súkromnú komunikáciu. Ešte špecifickejšie som riešil ľudí, ktorých osobne poznáte a máte na nich nejaký dopad. V tomto prípade si myslím, že vylúčenie takýchto ľudí z osobnej komunikácie je kontraproduktívne. Len ich utvrdzujete v tom, že spoločnosť tu nie je pre nich a treba tu nastoliť nový poriadok. 

Na druhej strane je nutné v takejto komunikácii stále zaujímať jasný postoj proti násiliu a nenávisti, lebo ak by sme tieto prejavy nechali bez povšimnutia, legitimizujeme ich tým. Preto presadzujem v súkromnej komunikácii formu neprerušovania komunikácie s ľuďmi, pokiaľ ju oni neprerušia sami. Tento priestor vieme využiť na to, že sa im budeme snažiť oponovať, argumentovať logicky a faktami  a tým im postupne odkrývať komplikovanejší svet, teda taký, aký v skutočnosti je, namiesto "jednofarebného" sveta, ktorý si predstavujú oni (po všetkých stránkach). Viem, že to funguje. Často je to beh na dlhé trate, ale dá sa to.

Čo sa ale týka verejného priestoru, tak tam stojím na opačnej strane pomyselnej barikády. Vo verejnom priestore fašizmus a fašisti nemajú čo hľadať. Ak vám to príde rozporuplné, tak sa to pokúsim objasniť. V súkromnom dialógu tak ako vo verejnom dialógu sa od fašistu nedozviete nič nové. Ak ste sa raz bavili s jedným, tak ďalší vám prinesie presne nula nových poznatkov a postojov. 

V súkromnom rozhovore teda komunikáciou nesledujete to, že sa dozviete niečo nové. Ja sa rád dozvedám nové veci, takže to nechápte tak, že do dialógu idem s tým, že nechcem počúvať. Ja počúvať chcem, ale žiaľ realita je taká, že sa od fašistu dozviete len spŕšku nenávistných teórií, vypočujete si výzvy k násiliu, vypočujete si zopár nekoherentných informácii o tom, ako by mal svet vyzerať, ale dokopy je informačná hodnota limitne blízka nule.

V súkromnom rozhovore sledujete cieľ informovať vášho známeho-fašistu a konfrontovať jeho názor. Cieľom je viesť dialóg a snažiť sa ho presvedčiť, že násilie a nenávisť nie je cesta. Vo verejnom priestore sa však nesnažíte pri rozhovore niekoho presvedčiť. Naopak, vy mu dávate priestor a platformu, aby on prezentoval svoje myšlienky a presviedčal ostatných.

Preto, ak dávame v médiách, kníhkupectvách alebo aj v parlamente, formou podpory návrhov zákonov, fašistom priestor, neprispievame tým k ničomu, iba k šireniu ich násilnej a nenávistnej ideológie. V súkromnom rozhovore tomu tak však nie je, teda pokiaľ vás osobne fašista nestiahne na svoju stranu.

Nová vec ku ktorej som pri zamýšľaní sa nad mojim postojom k tejto problematike dospel je, že napríklad aj moja facebooková stránka alebo stránky ktoré spravujem sú verejným priestorom. Doteraz som v komentároch pod statusmi často viedol dialóg, alebo sa oň aspoň snažil, ale mám pocit, že to bolo kontraproduktívne, práve kvôli tomu, že sa jedná o verejný priestor.

Rozhodol som sa preto, že fašistov už vo verejnom priestore na ktorý mám dosah tolerovať nebudem, a budem mazať všetky nenávistné komentáre a fašistické vyjadrenia. Stále som však otvorený osobnej komunikácii, lebo si myslím, že je dôležitá a bez nej sa ľudia len ďalej radikalizujú.